Margita Figuli

-nar. vo Vyšnom Kubíne, úradníčka v Tatra banke,
-diela: poézia – len príležitostne

próza – debut zb. noviel – Pokušenie,
romány: Babylon,
Ariadnina niť,
Víchor v nás,
autobiografia: Mladosť

novela: Tri gaštanové kone

-dejová línia: 1. VZOSTUPNÁ (reprezentovaná Petrom),
2. ZOSTUPNÁ (reprezentovaná Jánom)

Peter v noci ide na koni na Oravu, popýtať ruku krásnej Magdalény, ktorú od detstva miloval, lebo jej rodina sa z rodnej obce odsťahovala na Oravu a on ju neprestal ľúbiť. Cestou stretáva na koňoch 2 mužov a Magdalénin bratranec mu rozpovie, že ona sa vydáva za Jána Zápotočného. Jej matka ju chcela vydať za Jána, lebo bol 1. gazda v Leštinách a matka mal mamonárske zmýšľanie. Dosiahne to, že sa konali zásnuby. Počas svätojánskych ohňov sa stretáva Peter s Magdalénou v lese, sľubujú si lásku a vernosť, sľúbia si, že Magdaléna sa pokúsi oddialiť sobáš a Peter sa usadí, postaví v Turci dom a príde si po Magdalénu na 3 gaštanových koňoch. Zápotočný ich počul, prepadne Magdalénu, znásilni ju a Magdaléna sa stáva jeho ženou, pretože je tehotná. Jano ju veľmi surovo bije a Magdaléna v 6. mesiaci potratí. Peter sa vracia po Magdalénu, ale dozvedá sa, že je ženou Zápotočného, Jana trýzni koňa, vypaľuje mu oko a na telo slovo „TULÁK“, hynie pod jeho kopytami a Magdaléne s Petrom nestojí nič v láske. Odchádzajú spolu do Turca, do krajiny svojho detstva (rozprávkové zakončenie).



JANO (zlo) PETER (dobro)
láska: - egoistická - ku všetkému živému (ľudia, príroda)
prostredie: - statkár, 1. gazda v Leštinách - tulák, skromnosť
správanie: - surovec - podľa kresťanskej morálky

Motívy koní:
1) symbolom potýčiek, ich prítomnosť na scéne zauzľuje vzťahy medzi Petrom a Jánom
2)symbol čistoty, a to nielen vo svete zvierat, ale aj v živote ľudí, zvíťazila čistá a úprimná láska
3)symbol lásky – nebolo vmoci Petra a Magdalény splniť ich túžby, rozprávkové zakončenie príbehu je vďaka koňom, ktoré zabíjajú Jána, ako symbol zla

Psychologizácia farieb
gaštanová farba – hnedá – symbol zeme, zrastenosť prírody a človeka


František Švantner

-nar. Mýto nad Ďumbierom, v jeho diele
-diela: próza: Výpoveď,
-kniž. dielo – Malka – súbor 8 próz, všetky sa odohrávajú v prostredí slov. hôr, kde nezasahuje žiadna civilizácia, vždy je v nich prítomná smrť, ale zahalená tajomstvom,
-novela: Dáma,
-román: Život bez konca

román: Nevesta hôľ

-je vrcholný prejavom naturizmu, a to preto, lebo je tu krajné oslabenie deja a prestupuje sa tu reálne s tajomným, hl. postava je ZUNA – „nevesta hôľ“ – stelesňuje krásu, živelnosť a silu prírody, symbolizuje svet vrchov, ďalšia postava: TAVO – stretol sa so Zunou, cíti k nej lásku, ale vie, že je nedosiahnuteľná, lebo je sľúbená horám, namiesto deja tu vystupuje vzťah človeka a prírody
-dochádza tu k rozprávkovej premene ľudí na zvieratá a naopak, román bol autorovou obranou pred egoizmom vojny, román v čase vydania narazil na odpor, pretože vstúpil do odlišnej literárnej situácie
-„Zuna je čistá ako divá ľalia“ – prirovnania sa vzťahujú na prírodu, lebo jedine príroda zostala čistá a nedotknutá, Zuna je mýtickou postavou
-kým na začiatku jeho tvorby sa často opakujú motívy smrti, v tých záverečných prózach sa Švantnerovou hlavnou témou stáva život