Básnická tvorba: nie je rozsiahla
-Dumky večerní – cyklus básní uverejnil ako študent v češtine, vyjadruje smútok nad sebou, nad ťažkým údelom ľudu, vyjadrením svojich pocitov vytvoril prvú osobnú lyriku. Rozžehnaní = báseň, ktorú venuje na rozlúčku svojej láske Márii Pospíšilovej ( v Čechách v Hradci Kráľovom po zranení ho ošetrovala).
-Spevy a piesne – tvorba porevoluč. rokov, elegické básne, inšpirácia krajom, stratou blízkych ideálov mladosti

Slovanstvo a svet budúcnosti - napísal v nemčine, vyšlo po Š. smrti v ruskom preklade, v slovenčine 1994, Mylne sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko
O národních písních a povestech plemen slovanských – názory na literatúru, vydal po Česky, názor: Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska, obetavosť za vlastný národ. A preto, že majú krásnu ľudovú slovesnosť, osobitne piesne „ Spevnejšieho nad Slovana niet.“



4. Realizmus v dielach najvýznamnejších spisovateľov európskej literatúry - Balzac, Dickens, Dostojevskij a iní

Charakteristika:

V 19. st. zaniká feudalizmus a nastupuje kapitalizmus, dochádza k priemyselnej revolúcii a k prudkému rozvoju prírodných vied. Rozmach bádania ovplyvnil poznanie spoločnosti a k vzniku novej filozofie – pozitivizmus – za zakladateľa sa považuje Fr. August Comte – za skutočné považuje len to, čo je zmyslami, rozumom a skúsenosťou overiteľné.

Spisovatelia si všímajú vplyv prostredia na charakter človeka. Toto prostredie formuje človeka kladne alebo ho deformuje. Tento smer sa volá REALIZMUS, objektívne zobrazuje skutočnosť, ľudské vzťahy a charaktery.

Postava: obyčajný človek zobrazený v prostredí, v ktorom žije, je zobrazený nielen v zhode, ale aj v konfliktoch s tým prostredím, charaktery postáv sú produktom prostredia, v ktorom žijú. Autori zaujímajú kritický postoj ku skutočnosti a zobrazujú jej nedostatky.

Žánre: dominuje próza (črta, poviedka, novela, román) – lebo sa dajú dobre popísať vzťahy a prostredie
Porovnanie: ROMANTIZMUS REALIZMUS
fantázia, predstavy skutočnosť
lepšia budúcnosť prítomnosť
človek – sám, jednotlivec človek – súčasť spoločnosti
poézia (reakcia na dobové problémy próza
je vždy cez poéziu, rýchlejší spôsob
reagovania


Ruská literatúra

Anton Pavlovič Čechov

-od detstva musel tvrdo pracovať, aby mohol študovať, písal prózu, drámu, lyrické drámy
Tri sestry,
Ujo Váňa,
Čajka,
Ivanov...

Poviedky:
-vážne – Váňka,
-satirické - Chameleón

Váňka

postavy: - hlavná postava Váňka, sirota, je na učení u obuvníka, 9 ročný
- deduško : pracovitý, veselý, čiperný človek, strážnik, mal zmysel pre humor, vždy opité oči
- majster, majstrova – skúpi, bohatí ľudia, sebeckí, neľudskí vzťah majstra, majstrovej k Váňkovi
- dávali mu robiť tú najposlednejšiu robotu, za ktorú mu len málo platili, po nociach musel kolísať ich plačúce dieťa, bijú ho, nedávajú mu poriadne jesť, spáva v pitvore, píše deduškovi na dedinu list, tragika spočíva v tom, že deduško list nikdy nedostane (nenapísal adresu, listy roznášajú opití pohoniči), deduško neprichádza, celá situácia je umocnená predvianočným časom.

Chameleón

-postavy: Oťapilov, Krochkín
-zobrazuje človeka cez detaily
-Človek mnohých tvári, ktorý sa preukazuje vo vzťahoch k iným ľuďom tak, že človek vyššieho postavenia je inteligentnejší a preto sa ku každému chová inak, človek menšieho postavenia nie je vôbec človek, ale niekto ku ktorému sa môže správať drzo a bezcitne, typ človeka, ktorý v ťažkej situácii mení svoje typy tváre
-2 krát autor využil ako štylistický prostriedok vetu : „ prehoďte mi plášť“ - naznačil tým zmenu postoja v správaní sa Oťapilova
- Oťapilov a pes – po trhu pobehoval pes, najprv ho chcel O. dať zabiť ( potulný pes), no keď zrazu zistil, že je to pes generála, zmenil postoj ( že pes má veľkú cenu, že dostane za neho odmenu, že mu je ľúto psíka)