25. Humanistické tendencie slovenskej medzivojnovej a súčasnej poézie podľa vlastného výberu – Smrek, Lukáč, Dilong, Novomeský, Válek, Rúfus


Ján Smrek

-vlastné meno Ján Čietek, pochádzal zo Zemianskeho Lieskového, veľmi rýchlo osirel, svoje detstvo a mladosť prežil v sirotinci v Modre, tam ho vychovávali, tam vychodil učiteľský ústav , redigoval časopis Elán
-v jeho tvorbe prevláda : Vitalizmus – vita- radosť,život, - jeho poézia je plná radosti a optimizmu aj napriek tomu, čo prežil a tiež prevláda : Poetizmus – zobrazuje život ako poéziu
-Poeta natus – rodený básnik, píše preto, lebo musí, má to v krvi
-témy jeho poézie: oslava života, krásy ženy, vína, ospevuje prírodu
-charakteristika tvorby:

prvotina: Odsúdený k večitej žízni (ladená pesimisticky)
Dnes milujem svoj deň – naznačuje obrat v jeho poézii, zmenu prístupu ku skutočnosti vo veršoch: „Dnes milujem svoj deň, noc miloval som včera.“ deň – život, kt. je pred ním, nový prístup, noc – to, čo prežil, pohľad ma svet plný pesimizmu, kt. ,mal predtým
zb., Básnik a žena,
Cválajúce dni,
Iba oči,
Božské uzly,
Zrno,
Hostina,
Studňa,
autobiografia: Poézia moja láska,
pre deti: Maľovaná abeceda,
Machule

zb. Cválajúce dni – Báseň o stavaní domu
-téma básne je oslava každodennej práce, v básni je prítomný Civilizmus – oslava bežného, každodenného, všedného života, stavanie domu zobrazuje autor ako poéziu, celú prácu zobrazuje ako hru detí, všetci sú súdržní, pomáhajú si, každý má svoju úlohu, zobrazuje ako ľahkú prácu – murári svojimi rukami robia kúzla, konajú divy, je tu vyjadrená úcta a obdiv k práci,
-sú tu prítomné farebné videnia (červené tehly, farby jak škorica, murár šedivých vlasov), prítomný vitalizmus, poetizmus, využíva voľný verš, prirovnania

zb. Zrno – báseň Doma
-téma básne je oslava rodného kraja, domovina sa postupne mení, keď ju navštívi hrdina, už ju skoro nepozná, keď sa vráti domov, vždy je iná, bojí sa, že sa zmení, že bude úplne iná, vždy k nej bude blízky, nikdy sa mu neodcudzí, príde sa tu vždy očistiť, lebo jeho domovina a rodný kraj je neporušený, kraj má bohatú históriu, dobyvatelia a svetovládcovia, vždy, keď potrebuje načerpať energiu, vždy sa k nej obráti tvárou


Emil Boleslav Lukáč

-predstaviteľ Neosymbolizmu – opätovný návrat symbolov do poézie ( vnímal podnety: Ch. Baudelaira, Kraska)
-redigoval: Tvorba, Mladé Slovensko
-znaky poézie: poeta doctus(učený, vzdelaný – knižné slová), dolorizmus (smútok, pesimizmus), meditatívnosť(hlboké uvažovanie), vyjadrenie v paradoxoch, kontrastoch
-diela: zbierky:. Spoveď,
Dunaj a Seina,
O láske neláskavej,
Križovatky,
Elixír,
Bábel,
Moloch,
-povojnové: Srdce pod Kaukazom,
Parížske romance,
Óda na poslednú a prvú

zb. O láske neláskavej
-žena je niečo, po čom túži – stelesnenie snov, túžba nikdy nekončí, láska mu nestačí, nedáva mu to, čo by chcel, keď sú jeden