Emile Zola

- zakladateľ naturalizmu (natura = príroda)
-zobrazuje biologickosť, telesnosť, pudy človeka, dedičnosť
Dielo:
Germinal,
Brucho Paríža,
Zabijak

Germinal

-zámer autora bolo vykresliť ťažký život a sociálne podmienky baníkov, konkrétne opisuje zával v bani
-pudy v popredí – postavy využívali silný expresívny slovník
-snaha pomôcť tým, kt. sú pod rozvalinami
-hl. hrdina sa ponáhľal za svojou ženou, kt. rodila
-celá atmosféra bola naturalistická, všade bolo cítiť závan smrti
-v popredí telesnosť (skala mu prerazila chrbticu)



5. Ľudová slovesnosť

Ľudová slovesnosť – to, čo si ľud sám vytvoril, zahŕňa slovenské výtvory, ktoré po stáročia žijú v ústnej tradícii širokých ľudových vrstiev
- ústna ľ.s. je oveľa staršia ako umelá literatúra. V dávnych časoch si chcel človek nakloniť prírodu - vznikli zaklínadla, zariekania
Postupne sa vytvára: a) kalendárny obradový folklór – vynášanie Moreny, Jánske ohne, dožinky
b) rodinný obradový folklór – narodenie dieťaťa, svadba, pohreb

Znaky:
-autor: anonymný, kolektívny
-text: tradovaný – texty sa aj zhoršovali nielen zlepšovali, lebo po nadanom rozprávačovi mohol prísť rozprávač menej talentovaný
-komunikácia: bezprostredná, príjem textu je aktívny, nikdy nie je pasívny, každý sa na texte niečím podieľa

Druhy a žánre:

1)lyrika – človek v nej vyjadroval svoje city, myšlienky, zážitky - piesne(uspávanky, trávnice, zbojnícke, ľúbostné) využíva „milá, milí“, aby to každý mohol vzťahovať na seba pri speve

2)epika - a) veršovaná – BALADA – útvar s pochmúrnym dejom, dej sa stupňuje z verša na verš, záver je vždy tragický a je popretkávaná nadprirodzenými javmi (Ján Botto - Žltá ľalia, Išli hudci horou..)
b) neveršovaná – POVESŤ (poprepletané deje fantastické z dejmi reálnymi, reálny základ)
– BÁJ (odráža sa primitívny názor človeka na svet, vznikli v dávnych časoch, keď si ľudia nevedeli vysvetliť vznik sveta. Nevysvetliteľné javy pripisov. Bohom)
– ROZPRÁVKA ( majú rovnaký začiatok: „kde bolo, tam bolo..“, majú šťastný koniec, dobro víťazí nad zlom, nesú bohaté epické posolstvo, postavy sú kladné a záporné, hrdinovia- obyčajní ľudia-kladní, Popolvár, Soľ nad zlato, Popoluška, O 12 mesiačikoch ..zberateľ rozprávok – Pavol Dobšinský

3)dramatika - ľudové hry jasličkárske, trojkráľové, bábkové hry

4)malé formy ľ.s. – príslovia – sú výpovede, v kt. je ukrytá dlhoročná ľudská skúsenosť (Kto druhému jamu kope, sám do nej padá)
–porekadlá – sú blízke prísloviam, obsahom nieje ľudová skúsenosť, sú zaužívanými rečovými zvratmi
–hádanky – pomenúvajú nijaký skrytý predmet (ktorý vták má na konci raka?)
–pranostiky –hospodárska, meteorologická náplň (Katarína na blate, Vianoce na ľade)
–vyčítanky – veršované útvary s osobitným rytmickým charakterom, sú súčasťou detských hier, príhovory detí na adresu zvierat, rastlín, javov

Vplyv ľudovej slovesnosti na literatúru:
-Štúrovci – celá generácia čerpala z Ľ.S:, chceli napísať poéziu, prózu, ktorá by bola bližšie k ľudu
– opis krajiny, vlastnosti ľudu, zvyky, obyčaje
– A. Sládkovič – Detvan, Marína – Martin a Elena – slovenský junák a slovenská deva
– S. Chalupka – Mor ho! Opis slovenského ľudu (štedrosť, mierumilovnosť)
– videli v nej prejav veľkých duchovných schopností nášho ľudu a tie boli zárukou lepšej budúcnosti, verili, že Slovania na základe ľ.s. stvoria novú poéziu, kt. nebude ospevovať jednotlivca, ale bude slúžiť všeobecnosti
-Ľudovít Štúr – O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – teoretické úvahy o ľ.s.
-Ján Kalinčiak – Reštavrácia – dielo plné porekadiel