Neprebudený

- názov: nazval podľa hr. postavy Ondráša, kt bol naozaj neprebudený. Bol duševne chorý a zaostalý, nedokázal pochopiť svet reálne, žil vo svojom vlastnom svete
- postavy: Ondráš Machuľa, Zuzka Bežanovie, Jano Dúbravovie, totka, dedinský ľud
Ondráš Machuľa – Ondráš – typické dedinské meno, Machuľa – niečo rozmazané, taký bol jeho vnútorný svet, pásol husi –Husiar, jednoduchý obyčajný človek, vnútorne bol krásny hoci bol chorý, autor vykresľuje postavu psychologicky, cez jeho myšlienky, vnímanie, cítenie, je vykreslený aj spoločensky, dedinčania ho postavili na periférium, dávali mu pocítiť, že je iný, vysmievali sa mu, mrzák

- konflikt: medzi Ondrášovou predstavou a skutočnou realitou (nikdy nepochopil, že Zuzka si s ním zahrávala)
- zámer autora: vyvolať súcit s trpiacimi, pretože nikto nedal ľuďom právo, aby sa k duševne chorým správali povýšenecky, aby ním opovrhovali, veď aj oni majú dušu nesmierne krehkú a vedia cítiť
- záver poviedky: končí tragicky, smrťou hl. postavy Ondráša (jediná poviedka, v kt. autor rieši konflikt tragicky)
- dej: O.M, obecný husiar je duševne chorý mládenec – sirota. Otec O..sa zo žiaľu nad nepodareným synom upil na smrť a matka tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra –totka. O. jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechá ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dúbravovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no totka ho zavrie v komore, a do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas svadobného veselia, svadobníci podozrievajú O., no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankiných husí hynie v ohni.

Rysavá jalovica

Adam Krt mal na jarmoku kúpiť kravu, čo sa mu nepodarilo a zastavil sa v krčme aj keď mu to žena zakázala. V krčme stretne Adama Trnku, ktorý mu predá jalovicu. A ako tak sedia v krčme a pijú na zmierenie, jalovicu si odvedie Krtova žena a tu vznikajú humorné situácie, ktoré vyplývajú aj z charakteru postavy Adama Krta. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami.



Jozef Gregor Tajovský

- narodil sa v Tajove, vlast. meno Jozef Gregor, Tajovský – podľa rodiska, vyrastal u svojho starého otca Štefana Grešku (dobrý, pracovitý človek, od neho si odnášal zmysel pre pochopenie dedinského človeka), študoval v B. Bystrici, Kláštore pod Znievom, Učiteľskom ústave, Obchodnej akadémii v Prahe, v spolku DETVAN, úradník, oženil sa s Hanou Lilgovou, pod jeho vplyvom sa stala lit. činná, pomenovanie: „ tupiteľ národa“ – pre svoju zobrazovaciu metódu –všíma si najbiednejšie vrstvy, nič neprikrášľuje
tvorba 2 časti: 1) poviedky – Maco Mlieč, Apoliena, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková, Omrvinky, Tŕpky, Zbohom, Spod kosy
– Do konca, Žliebky, Prvé hodinky, Do kúpeľa - venované starému otcovi
2) divadelné hry – Statky – zmätky, Ženský zákon

poviedky – sú z dedinského prostredia, sú to krátke výjavy zo života obyčajných ľudí, majú dokumentárny charakter, lebo sú dokumentom doby, v kt. žijú, nazývajú sa aj „chlebové poviedky“ – zobrazuje najchudobnejšiu, najspodnejšiu vrstvu, ťažký život ľudí, ich ťažkú cestu za chlebom, reč ľudu povýšil na reč umeleckú, sú kriticko-realistické

Apoliena

-kriticko-realistická poviedka, zobrazuje najbiednejšiu vrstvu spoločnosti
-A. je dievča, kt. prichádza do služby lepšie situovanej rodiny, 15 r. je nepekná, oči ako plánky, ruky ako zápalky, kŕč opálený, biedna, hluchá, všetko, čo jej kázali urobila, bola rada, že sa môže aspoň najesť, jej sestry boli podobné, viac mihali očkami ako rozprávali, domáci nimi opovrhujú, vysmievajú sa im, no vo vzťahu dôjde k zmene, keď sa domáci dozvedia, prečo sú hluché, že ich otec veľmi bil, vtedy domáci precitnú, je im A. ľúto, a keď odchádza tak žialia

Horký chlieb

-zobrazenie situácie chudobnej rodiny Mary Turianky a jej 3 detí, nemajú otca, zomrel
-Mara nadovšetko miluje svoje deti, nemajú čo jesť a preto chodí po nociach opatrovať deti pánov a tie svoje necháva samé, stále však na ne myslí, bojí sa o ne, či im v piecke nevyhaslo, či ich netreba pozakrývať, či nie sú hladné, ..
-je rozdiel vo vzťahu k deťom Mary a pánov. Oni od svojich detí odchádzajú, zabávajú sa a ani si na ne nespomenú, situácia je zobrazená vo fašiangovom čase – vonku je ešte zima, Mara chorľavie
-chlieb = materiálny princíp v živote človeka a život týchto ľudí bol veľmi ťažký a krutý, stálo ich to veľmi veľa, platili vysokou daňou a neraz I svojím zdravím, je to kriticko-realistická , chlebová poviedka