Literatúra

1. Odpor voči vojne a násiliu, obraz nenaplnenej lásky v dielach predstaviteľov stratenej generácie (Remarque, Rolland, Hemingway)

stratená generácia:

-1.krát tento termín použila Gertrúda Steinová na označenie mladých ľudí, kt. sa vrátili z bojísk 1.svetovej vojny a nevedeli sa zaradiť do života, nevedeli sa prispôsobiť
-motto: „Vy všetci ste len stratená generácia!“
-boli to mladí ľudia, kt. strácali svoje životy vo vojne, prežili tam svoje najkrajšie roky mladosti, doslova boli vytiahnutí zo školských lavíc a prinútení ísť do boja
-autori: zamerali sa na detail a psychologickú zvláštnosť človeka, využívajú drsný naturalistický slovník, využívajú expresívne obrazy a výrazy (utrpenie), nič nezastierali, zobrazovali bezprostrednú skutočnosť, dôsledne odmietali vojnu a fašizmus, lebo vo vojne človek necháva svoj život a tí čo aj zostanú nažive sú otupení a nedokážu žiť plnohodnotný život


Erich Maria Remarque

-nemecko-švajčiarsky prozaik
-diela: Čas žitia, čas umierania,
Cesta späť,
Noc v Lisabone,
Nebo nepozná obľúbencov,
Tiene v raji

román: Traja kamaráti
-hrdinami sú mladí ľudia (3 kamaráti), ktorí zdieľajú spoločné radosti života, starosti a prvé lásky, všade navôkol zúri vojna a jedinú pozitívnu hodnotu, majú kamarátstvo, vojnu zobrazuje autor ako hrôzu, ale aj to čo ich spája. Robby sa zaľúbil do Patrície, ktorá má však tuberkulózu. Chceli jej pomôcť, dávali jej peniaze, ale ona ako zmysel ich života zomiera. Cez chorobu Patrície chcel autor poukázať na absurdnosť vojny, kt. berie životy mladým ľuďom

román: Na západe nič nové
-týmto románom autor dosiahol svetový úspech, spracoval v ňom zážitky z 1. svetovej vojny
-hrdinovia: mladí ľudia, študenti, kt. odídu do frontovej paľby a tam prežívajú peklo vojnového besnenia, veľmi často vedú rozhovory o tom, čo môžu od života a budúcnosti očakávať

„ Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať svet, museli sme však na to strieľať. Prvý granát, čo vybuchol, trafil naše srdce.“
-každý deň mali na očiach utrpenie a nešťastie ľudí, sú mladí a zo života nepoznajú nič, iba zúfalstvo, smrť, strach a utrpenie, nedokážu sa zaradiť do obyčajného života, strácajú nielen svoje sny, predstavy, ale aj svoje životy, jediné, čo im vojna dala bol silný pocit spolupatričnosti
-Paul Baumer – posledný zostáva zo svojich kamarátov, ale na konci vojny tiež zomiera a z hlavného vojenského stanu oznamujú: „ NA ZÁPADE NIČ NOVÉ“ – smrť mladých ľudí a zomieranie bolo prirodzenou súčasťou vojny, to čo k nej prirodzene patrilo

E.M.Remarque ako prvý v súvislosti s mladou, vojnovou generáciou použil epiteton STRATENÍ: „ Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a povrchní – myslím, že sme stratení.“


Romain Rolland

- francúzsky spisovateľ, písal životopisy slávnych ľudí, aby inšpiroval ľudstvo: Michelangelov životopis, Beethovenov životopis, Lev Nikolajevič Tolstoj
-cyklus divadelných hier: Divadlo revolúcie
-romány: Očarená duša,
Jean Krištof (román- rieka = množstvo dejových línii)

-novela: Peter a Lucia
genéza diela: vzniklo podľa skutočných udalostí bombardovania kostola v Saint Garwais – časť Paríža počas bohoslužieb na Veľký piatok, kt. mu padla za obeť 165 ľudí, najmä žien, detí a starcov
dej: presne situovaný: priestorovo (Paríž), časovo (od stredy večera 30. januára – Veľkého piatku 29. marca 1918)
- Peter a Lucia, mladí ľudia sa stretli 1 x v podzemnej električke, postupne sa spolu zoznámili a dennodenne sa stretávali, rozprávajú sa o všetkom a snívajú o spoločnej budúcnosti, na Veľký piatok si sľúbili pred tvárou Pána vernosť, zosobášia sa a potom sa pilier chrámu rúca a oni tam hynú.
téma: prelínanie vojny a lásky (silný kontrast – láska =život, pekné, krehké, jemné, vojna = smrť, utrpenie, všetko berie a nedáva nič)
prostredie: 1) vnútorné – sú šťastní, ľúbia sa, snažia sa nevnímať vojnu, rozmýšľajú o zmysle života
2) vonkajšie – stretávali sa v parku, doma, v meste, také miesta – kde boli sami a mohli snívať, stretávali sa, keď bolo šero, tma, hmla...
postavy: Peter – 18.r. mladík z úradníckej rodiny, mal narukovať na vojnu, kresťansky založený, kritizuje vojnu a nepáči sa mu, že L. mama pracuje v továrni na výrobu zbraní
Lucia – mladé dievča, živila sa maľovaním obrazov, z chudobnej rodiny

„Nič nie je trpieť, nič nie je umierať, ak vidíte zmysel toho všetkého.“

jazykové prostriedky:
-kontrast ako základný prvok „ Ich láska sa zrodila pod krídlami smrti.“

plány do budúcnosti neverili v budúcnosť
- mali svoj zajtrajšok, lebo Kontrast - vedeli, že nič z toho sa neuskutoční, mali pri sebe milov. osobu lebo vojna bola príliš silným súperom ich lásky


Ernest Hemingway

-predstaviteľ americkej literatúry, 1918 – ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža v Európe (Taliansko)
-Hemingwayov štýl: jednoduchý, využíva krátke vety naplnené informáciami, úsporné vyjadrovanie

-román: Zbohom zbraniam – autorova skúsenosť zo sanitnej jednotky na talian. fronte, prichádza mladý Američan Frederik Henry ako dobrovoľník s ideálom spravodlivého boja, po skúsenostiach vojny sa presvedčí o neľudskosti vojny. Zbližuje sa s anglickou ošetrovateľkou a v čase, keď mu hrozí zatknutie a smrť utekajú spolu do Švajčiarska. Nastáva zvrat lásky, keď Catherina a jej dieťa pri pôrode zomierajú. A tu je vyjadrená kritika absurdnosti vojny, že človeku vždy len berie a nič nedáva. Dialógy sú len v malej miere, prevažuje opis prostredia, hrdinov, dialóg – odkrýva vnútro hrdinu, myšlienky, vnímanie sveta, posúva dej dopredu

-román: Komu zvonia do hrobu
Román z obdobia španiesko-občianskej vojny, odohráva sa v horách, sústredený do 3 dní
hlavná postava: Robert Jordan – americký profesor španielčiny, kt. sa ako dobrovoľník pripojí k partizánom, kt. úlohou je vyhodiť do vzduchu most a znemožniť tak prísun nepriateľských síl
– na vojne sa zaľúbi do Márie a v bojovej atmosfére prežíva chvíle radosti, most sa im podarí zničiť a pri ústupe si J. zlomí nohu, posiela skupinu do bezpečia a sám očakáva nepriateľa. Tieto posledné okamihy života prežíva s vedomím „svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať“

-silná úvaha o smrti, o zmysle prežitého života, veľmi často autor využíva dialóg , ale ak vnútorný monológ, autor rozvádza myšlienku, že všetci ľudia na svete sú ako ohnivká na reťazi, sme navzájom spojení, preto sa nikdy nepýtaj : „ Komu zvonia do hrobu?“ , lebo zvonia tebe.
- Hemingway je majstrom noviel – 49 noviel : Starec a more – ukazuje na nezdolnú silu človeka a priamo hovorí: „Človek nie je stvorený na porážku, človeka možno zdrviť, ale nie poraziť.“ Autor opisuje situáciu starca, kt. sa vybral na more uloviť ryby a ulovil veľrybu, no žraloky mu ju zožerú, na breh doplaví len kostru.



2. Motív lásky k žene v poézii vybraných slovenských básnikov od klasicizmu po súčasnosť

Ján Kollár – Slávy dcéra (MO č. 23 – Obraz Slovanstva v dielach literárneho klasicizmu)

Andrej Sládkovič – Marína ( MO č.11 – Romantizmus v slovenskej literatúre)

Marína

-v tejto básnickej skladbe sa vyrovnáva s vlastným ľúbostným zážitkom k Márii Pišlovej, a s predsudkami niekoľkých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene
-kompozícia: 291 slôh, 10 veršia, veršový systém – sylabický (počet slabík je rovnaký v každom verši 10/8 slabík
- témy: krása, láska, Slovensko, mladosť
-skladba má 2 veľké časti: 1) lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k M.P.
2) reflexívno-symbolická –láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter
-v prvých strofách vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína, abstraktný ideál postupne nadobúda konkrétne črty, reálny obraz Maríny. Domov a kraj predstavujú reálnu podstatu jeho bytia. Postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine:
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať.“

-Odkrývajú sa aj momenty nešťastnej básnikovej lásky. K Maríne prichádza symbolický pokušiteľ v podobe motýľa, neskôr zlosyna, satana, Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu. V ďalšej časti sa Marína postupne mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena. Ľúbostný cit zamieňa mladosťou, ktorú nechápe ako mladosť tela, ale stav duše, túžbu človeka po kráse. Hrdina odoláva zvodom pohronskej víly – Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na zemi. Záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku.


Ján Smrek

Básnik a žena

-je to básnická skladba, príbeh je rámcovaný 4.ročnými obdobiami:

1)V zasneženom parku
2)Pokračovanie jarné
3)Letná noc na vode
4)Padajú listy
5)Po desiatich rokoch

-príroda má veľký vplyv na ich ľúbostný vzťah, v zime sa stretávajú, na jar začína kvitnúť, v lete je v plnej nádhere, a jeseň uzatvára ľúbostný cit
-je tu prítomný MOTÍV KRUHU- opakovanie sa, zobrazil lásku ako intenzitu

1) V zasneženom parku
Básnik sa stretáva v parku so ženou, ktorá v ňom vzbudzuje silné vášne, z jeho slov žena zistila, že je básnik a on sa tým netají a zveruje sa jej so svojimi myšlienkami o láske, sníva o dokonalej kráse, hovorí o ženských bozkoch, žena sa naňho rozpačite pozerala a rozmýšľala o pozvaní na čaj u nej.

2) Pokračovanie jarné
Básnik zistil, ako rýchlo ubehla zima, nikdy sa mu nezdala takou peknou ako teraz. Pýta sa ženy, čo je to medzi nimi, žena neodpovedá priamo na jeho otázku, ale hovorí o jeho teplej dlani, ktorou ju hladí. Básnik je rozochvený a chcel by dať žene bozk, ale má úctu pred jej krásou hoc vie že, mladosť je vtedy hodná, keď vyprázdnime pohár vždy do dna, no láska ten pohár vždy naplní znova

3) Letná noc na vode
Básnik vesluje po vode a bozká ženu za noci svätojánskej, hovorí jej aby privrela oči a on jej dá ilúziu noci. Žena si potom spomína na ich prvé stretnutie, vyznáva básnikovi lásku, ako ho má rada, že sa jej život zmenil, zamierili k brehu a ľahli si medzi materinu dúšku

4) Padajú listy
Básnik opisuje jesennú prírodu a žena ho počúva, ale zosmutnela, lebo aj príroda je smutná, blíži sa zima, básnik nechce porovnávať jeseň s ich láskou, ich láska je stále svieža a horúca, no žena básnikovi hovorí, že je to ich posledný deň, čo sú spolu a odchádza od neho, aby nestratil inšpiráciu, jeho život nesmie byť jednotvárny, musí byť plný prekvapení

5) Po desiatich rokoch
Básnik sa stretáva so ženou, žena sa mu zveruje, že číta jeho básne. Básnik však odvtedy ako sa rozišli nenašiel takú ženu, ako bola ona, hoc jeho básne o tom nesvedčia, básnik píše o šťastí , láske. Básnik hovorí, že nepíše básne o bolesti tej je v knihách dosť, vtedy v žene niečo vzplanulo a chcela, aby ju pobozkal hoc má svojho muža. Potom sa rozlúčili, žena odišla a a básnik vyslovuje najslastnejšie ľudské slovo: ŽENA
Ján Kostra

Ave Eva

-jeho poézia vyvrcholila poémou AVE EVA, vznikla v období 2.sv. vojny , ale vojna tu nie je hl. témou, ako hovorí už názov, je to ľúbostné vyznanie básnika žene.
-Ave = buď pozdravená, Eva = symbol ženy, 1.žena
-v druhom významovom pláne je to však vyznanie, ktoré je oslavou ženstva ako životodarného princípu
-skladá sa z 39 8 veršových strof, každá predstavuje relatívne samostatný významový celok
-poéma patrí medzi najkrajšie dielo novodobej slovenskej ľúbostnej lyriky
-jedinou jeho oporou bola matka, ženu považuje za udržiavateľku rodu, žena je inšpirácia básnika, opora muža, ženu oslavuje uprostred desivej vojny, vidí ju ako nositeľku života, symbol materstva, nepriateľku smrti



3. Ľudovít Štúr a jeho doba

Spoločenskú situáciu charakterizujú najmä sedliacke vzbury. Na čele revolučného hnutia stála stredná šľachta a zemianstvo. V tomto období sa formuluje hnutie mladej revolučno-demokratickej mládeže – MLADÉ SLOVENSKO. Oproti nemu stojí hnutie maďarskej mládeže na čele ktorej stál Lajos Kossuth. Toto hnutie nemalo pochopenie pre iné národy. Slovenské národné hnutie sa rozvíjalo aj počas maďarského národnostného a rakúskeho hospodárskeho útlaku.

V roku 1829 na Bratislavskom lýceu vzniká spoločnosť Česko-slovanská na čele ktorej stál Samo Chalupka a Karol Štúr. Je to študentský samovzdelávací spolok, ktorý po príchode Ľudovíta Štúra zmenil svoj program a venoval sa národným a politickým otázkam. Vlastenectvo prehlbovali pamiatkami na historické udalosti, konali sa rôzne slávnosti a jednou z nich bola aj vychádzka na Devín, ktorá sa konala 24. apríla 1836. Vychádzka sa konala v tajnosti a na znak vernosti Slovenskému národu prijali účastníci k svojmu krstnému menu aj symbolické slovanské meno. ( Štúr –Velislav, Hurban – Miloslav).

V roku 1837 spoločnosť zaniká, pretože program bol neprijateľný pre vládnucu triedu a poprední predstavitelia činnosť rozvíjali ďalej v rámci KATEDRY REĆI A LITERATÚRY ĆESKO-SLOVENSKEJ. Vedúcim bol profesor Palkovič a jeho zástupcom bol Ľudovít Štúr, ktorého v roku 1843 odvolali. J. Matuška vtedy napísal báseň – Nad Tatrou sa blýska.

Národný a politický program Štúrovcov nastolil otázku spisovného jazyka. A tak v roku 1843 Štúr, Hurban, Hodža uzákonili spisovný jazyk v Hlbokom na Hurbanovej fare na základe stredoslovenského nárečia a na základe fonetického pravopisu „PÍŠ AKO POČUJEŠ“. Ján Hollý schválil ich reformu, ale Ján Kollár vystúpil proti takémuto rozhodnutiu v zborníku . „Hlasovo potrebe jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky“. Ľudovít Štúr oponoval v článku: „Hlas proti hlasom“. Potrebu spisovného jazyka vysvetlil aj Hodža: „Dobrô slovo Slovákom súcim na slovo“. V roku 1844 vyšiel v Štúrovej slovenčine druhý ročník almanachu Nitra – zbierka literárnych prác. Spolok Tatrín podporil Štúrovu slovenčinu a vydával knihy v tomto jazyku.


ĽUDOVÍT ŠTÚR

- Narodil sa v roku 1815 v Zay Uhrovci a zomrel v roku 1856 v Modre. Jeho otec bol učiteľom. Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, na lýceu v Bratislave, bol zástupcom prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej, bol na 2.ročnom študijnom pobyte v Halle, v roku 1843 bol odvolaný z katedry. Na podnet Š, H, H v máji 1848 v L. Mikuláši sa zišli predstavitelia nár. hnutia a sformulovali Žiadosti slovenského národa – uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Nová uhor. vláda vydala zatykač na Š,H,H, a oni utiekli do Čiech, v septembri 1848 sa utvorili vo Viedni Slovenská národná rada – na čele Š,H,H – organizovala povstanie proti uhor. vláde. Zomrel predčasne – na poľovačke sa postrelil. Životné heslo Ľ.Š.: „My stali sme si do služieb ducha, preto musíme prejsť cestu života tŕnistú“.


DIELO:

Jazykovedné diela:
-Nárečia slovenskuo a potreba písanja v tomto náreči – vysvetľuje dôvody, prečo sa rozhodol uzákoniť slovenčinu. Je nám rečou najbližšou, najzrozumiteľnejšou, v nej sa môžeme duchovne rozvíjať, nemusíme preberať od iných národov to, čo máme sami.
-Náuka reči slovenskej – zahrnul hláskoslovie, pravopis, morfológiu, skladbu

Publicistika:
-Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatranski- prvé slovenské polit. noviny, info. o hospodárskych a politic. problémoch, žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty
-Reč na uhorskom sneme – žiadal vzdelanie pre všetkých, najmä pre chud. ľud treba rozširovať, žiadal slobodu v krajine, útočí na mravy spoločnosti,
Básnická tvorba: nie je rozsiahla
-Dumky večerní – cyklus básní uverejnil ako študent v češtine, vyjadruje smútok nad sebou, nad ťažkým údelom ľudu, vyjadrením svojich pocitov vytvoril prvú osobnú lyriku. Rozžehnaní = báseň, ktorú venuje na rozlúčku svojej láske Márii Pospíšilovej ( v Čechách v Hradci Kráľovom po zranení ho ošetrovala).
-Spevy a piesne – tvorba porevoluč. rokov, elegické básne, inšpirácia krajom, stratou blízkych ideálov mladosti

Slovanstvo a svet budúcnosti - napísal v nemčine, vyšlo po Š. smrti v ruskom preklade, v slovenčine 1994, Mylne sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko
O národních písních a povestech plemen slovanských – názory na literatúru, vydal po Česky, názor: Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska, obetavosť za vlastný národ. A preto, že majú krásnu ľudovú slovesnosť, osobitne piesne „ Spevnejšieho nad Slovana niet.“



4. Realizmus v dielach najvýznamnejších spisovateľov európskej literatúry - Balzac, Dickens, Dostojevskij a iní

Charakteristika:

V 19. st. zaniká feudalizmus a nastupuje kapitalizmus, dochádza k priemyselnej revolúcii a k prudkému rozvoju prírodných vied. Rozmach bádania ovplyvnil poznanie spoločnosti a k vzniku novej filozofie – pozitivizmus – za zakladateľa sa považuje Fr. August Comte – za skutočné považuje len to, čo je zmyslami, rozumom a skúsenosťou overiteľné.

Spisovatelia si všímajú vplyv prostredia na charakter človeka. Toto prostredie formuje človeka kladne alebo ho deformuje. Tento smer sa volá REALIZMUS, objektívne zobrazuje skutočnosť, ľudské vzťahy a charaktery.

Postava: obyčajný človek zobrazený v prostredí, v ktorom žije, je zobrazený nielen v zhode, ale aj v konfliktoch s tým prostredím, charaktery postáv sú produktom prostredia, v ktorom žijú. Autori zaujímajú kritický postoj ku skutočnosti a zobrazujú jej nedostatky.

Žánre: dominuje próza (črta, poviedka, novela, román) – lebo sa dajú dobre popísať vzťahy a prostredie
Porovnanie: ROMANTIZMUS REALIZMUS
fantázia, predstavy skutočnosť
lepšia budúcnosť prítomnosť
človek – sám, jednotlivec človek – súčasť spoločnosti
poézia (reakcia na dobové problémy próza
je vždy cez poéziu, rýchlejší spôsob
reagovania


Ruská literatúra

Anton Pavlovič Čechov

-od detstva musel tvrdo pracovať, aby mohol študovať, písal prózu, drámu, lyrické drámy
Tri sestry,
Ujo Váňa,
Čajka,
Ivanov...

Poviedky:
-vážne – Váňka,
-satirické - Chameleón

Váňka

postavy: - hlavná postava Váňka, sirota, je na učení u obuvníka, 9 ročný
- deduško : pracovitý, veselý, čiperný človek, strážnik, mal zmysel pre humor, vždy opité oči
- majster, majstrova – skúpi, bohatí ľudia, sebeckí, neľudskí vzťah majstra, majstrovej k Váňkovi
- dávali mu robiť tú najposlednejšiu robotu, za ktorú mu len málo platili, po nociach musel kolísať ich plačúce dieťa, bijú ho, nedávajú mu poriadne jesť, spáva v pitvore, píše deduškovi na dedinu list, tragika spočíva v tom, že deduško list nikdy nedostane (nenapísal adresu, listy roznášajú opití pohoniči), deduško neprichádza, celá situácia je umocnená predvianočným časom.

Chameleón

-postavy: Oťapilov, Krochkín
-zobrazuje človeka cez detaily
-Človek mnohých tvári, ktorý sa preukazuje vo vzťahoch k iným ľuďom tak, že človek vyššieho postavenia je inteligentnejší a preto sa ku každému chová inak, človek menšieho postavenia nie je vôbec človek, ale niekto ku ktorému sa môže správať drzo a bezcitne, typ človeka, ktorý v ťažkej situácii mení svoje typy tváre
-2 krát autor využil ako štylistický prostriedok vetu : „ prehoďte mi plášť“ - naznačil tým zmenu postoja v správaní sa Oťapilova
- Oťapilov a pes – po trhu pobehoval pes, najprv ho chcel O. dať zabiť ( potulný pes), no keď zrazu zistil, že je to pes generála, zmenil postoj ( že pes má veľkú cenu, že dostane za neho odmenu, že mu je ľúto psíka)
Fiodor Michajlovič Dostojevský

-je jedným zo zakladateľov psychologického románu (venuje sa psychike človeka)
-zobrazuje osudy ľudí nešťastných, trpiacich, zmietajúcich sa v bolestiach, krízach
-základ jeho diela tvoria 3 romány
Zločin a trest,
Idiot,
Bratia Karamazovci
-ďalšie: Ponížení a urazení ,
Biedni ľudia – písaný formou listov dvoch nešťastných ľudí, chudobného úradníka a siroty
– sú to prenikavé štúdia ľudskej duše, veľmi citlivo vykreslil vnútro človeka a podrobil ho psychologickej analýze

Zločin a trest

-Študent Raskoľnikov zabije starú úžerníčku a aj jej sestru pre peniaze. Nie je si vedomý viny. „Nezabil som človeka, ale zabil som princíp“. Neskôr prežíva duševnú krízu, výčitky svedomia, priznáva sa s tým svojej priateľke Soni Marmeládovej, priznáva sa aj na polícii. Teraz sa už cítil vykúpený zo zločinu, autor najprv zobrazuje zločin, neskôr jeho psychiku, rozpoltenosť psychiky človeka, chcel konať v mene ľudí
-„ A teraz vstaň a choď! Postav sa na križovatku, pokloň sa na všetky štyri strany sveta, pobozkaj zem, ktorú si poškvrnil a povedz: zabil som.“



Nikolaj Vasilievič Gogoľ

-prozaik, dramatik, vniesol do literatúry nový typ satiry: gogoľovský smiech cez slzy - odsudzuje a kritizuje nedostatky správania, nezmyselnosti ľudského konania, opisuje situáciu, ktorá je vážna a využíva humor.
Dielo:
komédia – Revízor,
román – Mŕtve duše,
cyklus poviedok – Peterburgské poviedky

Mŕtve duše: dej sa odohráva na ruskom vidieku, hlavnou postavou je Čičikov ako záporný spoločenský typ, hľadá spôsob ako podvodmi a úplatkami by si rozšíril svoj majetok. Skupovaním mŕtvych duši sa rozhodol rozšíriť si svoj majetok, kúpne zmluvy, ktoré uzatváral mali pre neho veľkú cenu, potom ich použil ako podklad pre pôžičky, keď sa však hrdina nevie dohodnúť so statkárkou, ponúka jej peniaze. Je si istý, že za peniaze sa dá kúpiť všetko, ale nedarí sa mu. Statkárka radšej ostáva pri predávaní medu. Čičikov – budúci podnikateľ, Statkárka – odhalí úmysly Čičikova, a snaží sa zo situácie využiť maximum
-je tu prítomná úžernícka spoločnosť, cez dialógy zobrazil „smiech cez slzy“



Lev Nikolajevič Tolstoj

-väčšinu života prežil v dedine Jasná Poľana, jeho lekár bol Slovák Dušan Makovický (po smrti T. vydal Jasnopolianske zápisky)
Dielo:
prózy – Detstvo, Chlapčenstvo,
Júnošstvo ,
poviedky – Sevastopoľské poviedky,
romány – Vzkriesenie,
Anna Kareninová,
Vojna a mier

Vojna a mier:

-román – epopeja – široko obsiahly román, podáva obraz života spoloč. vrstiev v Rusku, zachytil ťaženie Napoleona proti Rusku. Kutuzov vyhráva, zobrazuje ich cez psychiku a konanie, zobrazuje zložité spoločenské a rodinné vzťahy.
-postavy: literárne, historické
-kompozícia: 1. dejová línia – vojna a mier (história, boj Napoleona s Kutuzovom)
2. dejová línia – život postáv (opisuje život rodín)
Anna Kareninová

-spoločensko-psychologický román
-hlavná hrdinka hľadá v živote skutočnú lásku, porozumenie, šťastie, úprimný cit, toto nenachádza v manželstve (opúšťa muža aj dieťa), ani v novej láske, prichádza k poznaniu, že v spol. v ktorej žije, nikdy nenájde tieto hodnoty. Sklamaná, zúfalá ukončí svoj život pod kolesami vlaku.



Anglická literatúra


Charles Dickens

-chudobná rodina, 8 detí, 10. ročný pracoval v továrni, osudy svojich hrdinov spájal so svojím neradostným životom, zobrazuje postavy s ktorými sympatizuje – postavy z nižších vrstiev, jeho realizmus je silno kritický
-dielo:
román: Oliver Twist – hl. postava Oľo, osirelý chlapec, prežíva mnoho krivdy, ponižovania, utrpenia, nahliada do najbiednejších vrstiev

autobiografia: David Coperfield
román: Ťažké časy – riešil sociálne otázky

Pamäti klubu Pickwickovcov –pán Pick cestuje so svojimi 3 priateľmi, zobrazuje Anglicko v 19. storočí, neoplýval múdrosťou, chcel naprávať krivdy, ale často sa dostáva do komplikovaných situácii, pospájané príbehy - humoresky

Ch. Bronteová – Jana Eyrová
Emily Bronteová – Búrlivé výšiny


Francúzska literatúra

Honoré de Balzac

-z rodiny sedliackeho zbohatlíka, ktorá sa presťahovala do Paríža, kde začal aj literárne tvoriť
-dielo: uplatňoval realistickú metódu, na postavách vykresľoval obraz francúzskej dobovej spoločnosti (medziľudské vzťahy, vplyv prostredia na charakter človeka)
-ĽUDSKÁ KOMÉDIA: 97 diel a tri časti:
1)štúdie mravov - Otec Goriot
2)filozofické štúdie
3)analytické štúdie

Balzakovský svet je veľký, v hlave nosí celú spoločnosť, nemohol sa preto vyjadriť jedným románom, to je len výsek života ako by obraz na výstave, ktorá tvorí celok. Využíva princíp „opakovaných postáv“ – tie isté postavy vystupujú aj v ďalších dielach v rozličných úsekoch svojho života


Otec Goriot

-realistický román, v ktorom autor analyzuje tragiku ľudskej vášne – neopakovateľnej lásky otca k svojim dcéram, podáva obraz spoločnosti a spoločenských pomerov, hýbateľom doby boli peniaze, moc, spoločenské postavenie
-„Len úspešní ľudia sú ľudia.“ dôležité bolo „vlastniť a mať finančnú presilu nad ostatnými“ stalo sa heslom doby, ktoré preniklo aj do tých najintímnejších sfér života .
-charakteristika postáv:
Otec Goriot – bývalý cestovinár, zmysel života videl v peniazoch, ktoré so všetkým materiálovým bohatstvom daroval svojím dcéram, nadovšetko ich miloval, oni mu „cit“ neopätovali a zomiera opustený a sám, až na konci života si uvedomí svoju chybu, chce ju napraviť, je neskoro
Eugen Rostignac – študent práva, túžil sa dostať do spoločnosti, chcel byť bohatý, v závere si uvedomuje bezcharakternú spol., pomáha Otcovi Goriotovi, ktorý ho mal rád, ako vlastného syna, za vlastné prostriedky mu vystrojí pohreb
Anastazia de Restaud, Delphina de Nucingen – dcéry O.G. – povrchné, bohatstvo, prepych boli pre nich hodnoty, materiálové bohatstvo bolo cennejšie ako vzťah k ľuďom, schopné obetovať čokoľvek, len aby ostali na vrchole
Idea: autor chcel poukázať na povrchnú spoločnosť, v ktorej nebolo nič dôležité len peniaze a postavenie. Chcel poukázať na vzťah medzi otcom a dcérami, nevážili si ho, dal im všetko len nie cit a lásku

Dej: v úvode románu venuje veľa miesta podrobnému opisu prostredia, postáv, aby potom v priebehu deja ho už nijaké vysvetľovanie nerušilo. Dej románu sa začína v penzióne pani Vauquerovej, kde sa stretávajú zaujímavé ľudské osudy. Pravidelne sa tam stretáva 7 stálych stravníkov. Spočiatku si Otec Goriot vyslúžil pozornosť pani Vauquerovej lebo pôsobil zámožným dojmom. Otec Goriot nemal záujem nadväzovať ľúbostné vzťahy, lebo mal svoj životný cieľ- žiť pre svoje dcéry. Tie nechal vychovať pre život vo vyššej spol., dal ich naučiť šľachtickým spôsobom a vydal za boháčov. Neboli v manželstve šťastné. O.G. im chcel pomôcť a prispieval im na drahé róby, v penzióne sa sťahuje na poschodie s menšími poplatkami, postupne sa finančné zásoby míňajú, s úbytkom majetku prichádza o svoje dcéry, ktoré sa s ním stret. potajomky. Otec chorľavie a až teraz spoznáva aké má deti. Ešte na smrteľnej posteli rozmýšľa ako pre ne zarobí peniaze. Pohreb zaplatil študent Rastignac a dcéry neprišli ani na pohreb.
Emile Zola

- zakladateľ naturalizmu (natura = príroda)
-zobrazuje biologickosť, telesnosť, pudy človeka, dedičnosť
Dielo:
Germinal,
Brucho Paríža,
Zabijak

Germinal

-zámer autora bolo vykresliť ťažký život a sociálne podmienky baníkov, konkrétne opisuje zával v bani
-pudy v popredí – postavy využívali silný expresívny slovník
-snaha pomôcť tým, kt. sú pod rozvalinami
-hl. hrdina sa ponáhľal za svojou ženou, kt. rodila
-celá atmosféra bola naturalistická, všade bolo cítiť závan smrti
-v popredí telesnosť (skala mu prerazila chrbticu)



5. Ľudová slovesnosť

Ľudová slovesnosť – to, čo si ľud sám vytvoril, zahŕňa slovenské výtvory, ktoré po stáročia žijú v ústnej tradícii širokých ľudových vrstiev
- ústna ľ.s. je oveľa staršia ako umelá literatúra. V dávnych časoch si chcel človek nakloniť prírodu - vznikli zaklínadla, zariekania
Postupne sa vytvára: a) kalendárny obradový folklór – vynášanie Moreny, Jánske ohne, dožinky
b) rodinný obradový folklór – narodenie dieťaťa, svadba, pohreb

Znaky:
-autor: anonymný, kolektívny
-text: tradovaný – texty sa aj zhoršovali nielen zlepšovali, lebo po nadanom rozprávačovi mohol prísť rozprávač menej talentovaný
-komunikácia: bezprostredná, príjem textu je aktívny, nikdy nie je pasívny, každý sa na texte niečím podieľa

Druhy a žánre:

1)lyrika – človek v nej vyjadroval svoje city, myšlienky, zážitky - piesne(uspávanky, trávnice, zbojnícke, ľúbostné) využíva „milá, milí“, aby to každý mohol vzťahovať na seba pri speve

2)epika - a) veršovaná – BALADA – útvar s pochmúrnym dejom, dej sa stupňuje z verša na verš, záver je vždy tragický a je popretkávaná nadprirodzenými javmi (Ján Botto - Žltá ľalia, Išli hudci horou..)
b) neveršovaná – POVESŤ (poprepletané deje fantastické z dejmi reálnymi, reálny základ)
– BÁJ (odráža sa primitívny názor človeka na svet, vznikli v dávnych časoch, keď si ľudia nevedeli vysvetliť vznik sveta. Nevysvetliteľné javy pripisov. Bohom)
– ROZPRÁVKA ( majú rovnaký začiatok: „kde bolo, tam bolo..“, majú šťastný koniec, dobro víťazí nad zlom, nesú bohaté epické posolstvo, postavy sú kladné a záporné, hrdinovia- obyčajní ľudia-kladní, Popolvár, Soľ nad zlato, Popoluška, O 12 mesiačikoch ..zberateľ rozprávok – Pavol Dobšinský

3)dramatika - ľudové hry jasličkárske, trojkráľové, bábkové hry

4)malé formy ľ.s. – príslovia – sú výpovede, v kt. je ukrytá dlhoročná ľudská skúsenosť (Kto druhému jamu kope, sám do nej padá)
–porekadlá – sú blízke prísloviam, obsahom nieje ľudová skúsenosť, sú zaužívanými rečovými zvratmi
–hádanky – pomenúvajú nijaký skrytý predmet (ktorý vták má na konci raka?)
–pranostiky –hospodárska, meteorologická náplň (Katarína na blate, Vianoce na ľade)
–vyčítanky – veršované útvary s osobitným rytmickým charakterom, sú súčasťou detských hier, príhovory detí na adresu zvierat, rastlín, javov

Vplyv ľudovej slovesnosti na literatúru:
-Štúrovci – celá generácia čerpala z Ľ.S:, chceli napísať poéziu, prózu, ktorá by bola bližšie k ľudu
– opis krajiny, vlastnosti ľudu, zvyky, obyčaje
– A. Sládkovič – Detvan, Marína – Martin a Elena – slovenský junák a slovenská deva
– S. Chalupka – Mor ho! Opis slovenského ľudu (štedrosť, mierumilovnosť)
– videli v nej prejav veľkých duchovných schopností nášho ľudu a tie boli zárukou lepšej budúcnosti, verili, že Slovania na základe ľ.s. stvoria novú poéziu, kt. nebude ospevovať jednotlivca, ale bude slúžiť všeobecnosti
-Ľudovít Štúr – O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – teoretické úvahy o ľ.s.
-Ján Kalinčiak – Reštavrácia – dielo plné porekadiel
Básnické prostriedky:

zdrobneniny,
prirovnania (pomenovanie vlastností – Košielenku tenkú, ako sneh bielenú),
personifikácia (zosobnenie zvierat, vecí, javov),
synekdocha (pomenúva celok pomocou jeho častí – Čierne oči choďte spať),
3- stupňová gradácia,
symbolika čísel

O troch grošoch – realistická rozprávka, človek z ľudu porazí svojim rozumom aj kráľovských radcov
– vstupná formulka: „Kopal raz jeden človek..“

Kompozícia: 1) expozícia – uvedenie postáv a naznačenie budúceho deja
2) kolízia – neočakávané zmeny
3) gradácia – stupňovanie deja (stretnutie s nadprirodzenými bytosťami)
4) vyvrcholenie priebehu – ich vyviaznutie s nebezpečenstva
5) rozuzlenie – šťastný koniec, stretnutie s rodičmi, návrat domov, svadba..

Ľudová slovesnosť je súčasťou ľudovej kultúry, ktorú tvorí tiež hudba, tanec, ľudové zvyky, obyčaje, ľudové výtvarníctvo, ľudová architektúra.



6. Obraz dediny v dielach Kukučina, Tajovského a Timravy

Martin Kukučín

- vlastným menom Matej Bencúr (Kukučin podľa matky – Kukučka), lekár, učiteľ v rodnej dedine, z Jasenovej na Orave, študoval na lekárskej fakulte v Prahe, odchádza do Juhoslávie na ostrov Brač (oženil sa s Pericou Didolečovou)
dielo: žánrovo veľmi pestré, črty, poviedky, novely, romány, divadelné hry, historické práce
debut:

Na hradskej ceste – uverejnené v Národných novinách,
Neprebudený,
Veľkou lyžicou,
Z teplého hniezda,
Mladé letá,
Pred skúškou,
Vianočné oblátky,
Dom v stráni,
V Dalmácii a na Čiernej hore - cestopis
Mať volá,
Prechádzka po Patagónií,
Lukáš Blahosej Krasoň,
Bohumil Valizlosť Zábor,

vrcholy tvorby: Keď Báčik z Chochoľova umrie,
Rysavá jalovica,
Dies Irae,
Do školy,
Košútky,
Klbká,

hry: Komasácia,
Obeta,
Bacúchovie dvor


Keď Báčik z Chochoľova umrie

prostredie: slovenská dedina a život v nej
postavy: Aduš Domanický – reprezentuje vrstvu zemanov, schudobnený človek, doma nič nemal, tvrdý, pôsobí ako zámožný pán
Ondrej Tráva – sedliacka vrstva, gazdovstvo zanechal synovi a pustil sa obchodovať, dobrý obchodní
-dejová línia je nevýrazná, autor položil dôraz na opis prostredia a charakteristiku 2 postáv. Využil princíp kontrastu A.D. a O.T. Poukazuje na veľké reči Domanického a skutky Trávu. Prispôsobil mu aj mená. Autor sympatizuje s obyčajným sedliackym človekom. Zaujal veľmi kritické stanovisko k zemianstvu, odsúdil ho na zánik. „Gogoľovským smiechom cez slzy“ ho vyprevádza na cintorín. Zemianstvo nie je vrstva, v ktorej vidí budúcnosť slovenského národa. Budúcnosť vidí v obyčajnom človeku, sedliak. „.....keď báčik z Chochoľova umrie“ – veta, ktorú často hovoril Domanický, u ktorého vládne bieda, všetok majetok má upadnutý a často myslí na bohatého príbuzného, kt, až umrie, všetko mu zanechá, no tieto plány sa nikdy neuskutočnia.
Neprebudený

- názov: nazval podľa hr. postavy Ondráša, kt bol naozaj neprebudený. Bol duševne chorý a zaostalý, nedokázal pochopiť svet reálne, žil vo svojom vlastnom svete
- postavy: Ondráš Machuľa, Zuzka Bežanovie, Jano Dúbravovie, totka, dedinský ľud
Ondráš Machuľa – Ondráš – typické dedinské meno, Machuľa – niečo rozmazané, taký bol jeho vnútorný svet, pásol husi –Husiar, jednoduchý obyčajný človek, vnútorne bol krásny hoci bol chorý, autor vykresľuje postavu psychologicky, cez jeho myšlienky, vnímanie, cítenie, je vykreslený aj spoločensky, dedinčania ho postavili na periférium, dávali mu pocítiť, že je iný, vysmievali sa mu, mrzák

- konflikt: medzi Ondrášovou predstavou a skutočnou realitou (nikdy nepochopil, že Zuzka si s ním zahrávala)
- zámer autora: vyvolať súcit s trpiacimi, pretože nikto nedal ľuďom právo, aby sa k duševne chorým správali povýšenecky, aby ním opovrhovali, veď aj oni majú dušu nesmierne krehkú a vedia cítiť
- záver poviedky: končí tragicky, smrťou hl. postavy Ondráša (jediná poviedka, v kt. autor rieši konflikt tragicky)
- dej: O.M, obecný husiar je duševne chorý mládenec – sirota. Otec O..sa zo žiaľu nad nepodareným synom upil na smrť a matka tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra –totka. O. jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechá ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dúbravovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no totka ho zavrie v komore, a do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas svadobného veselia, svadobníci podozrievajú O., no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankiných husí hynie v ohni.

Rysavá jalovica

Adam Krt mal na jarmoku kúpiť kravu, čo sa mu nepodarilo a zastavil sa v krčme aj keď mu to žena zakázala. V krčme stretne Adama Trnku, ktorý mu predá jalovicu. A ako tak sedia v krčme a pijú na zmierenie, jalovicu si odvedie Krtova žena a tu vznikajú humorné situácie, ktoré vyplývajú aj z charakteru postavy Adama Krta. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami.



Jozef Gregor Tajovský

- narodil sa v Tajove, vlast. meno Jozef Gregor, Tajovský – podľa rodiska, vyrastal u svojho starého otca Štefana Grešku (dobrý, pracovitý človek, od neho si odnášal zmysel pre pochopenie dedinského človeka), študoval v B. Bystrici, Kláštore pod Znievom, Učiteľskom ústave, Obchodnej akadémii v Prahe, v spolku DETVAN, úradník, oženil sa s Hanou Lilgovou, pod jeho vplyvom sa stala lit. činná, pomenovanie: „ tupiteľ národa“ – pre svoju zobrazovaciu metódu –všíma si najbiednejšie vrstvy, nič neprikrášľuje
tvorba 2 časti: 1) poviedky – Maco Mlieč, Apoliena, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková, Omrvinky, Tŕpky, Zbohom, Spod kosy
– Do konca, Žliebky, Prvé hodinky, Do kúpeľa - venované starému otcovi
2) divadelné hry – Statky – zmätky, Ženský zákon

poviedky – sú z dedinského prostredia, sú to krátke výjavy zo života obyčajných ľudí, majú dokumentárny charakter, lebo sú dokumentom doby, v kt. žijú, nazývajú sa aj „chlebové poviedky“ – zobrazuje najchudobnejšiu, najspodnejšiu vrstvu, ťažký život ľudí, ich ťažkú cestu za chlebom, reč ľudu povýšil na reč umeleckú, sú kriticko-realistické

Apoliena

-kriticko-realistická poviedka, zobrazuje najbiednejšiu vrstvu spoločnosti
-A. je dievča, kt. prichádza do služby lepšie situovanej rodiny, 15 r. je nepekná, oči ako plánky, ruky ako zápalky, kŕč opálený, biedna, hluchá, všetko, čo jej kázali urobila, bola rada, že sa môže aspoň najesť, jej sestry boli podobné, viac mihali očkami ako rozprávali, domáci nimi opovrhujú, vysmievajú sa im, no vo vzťahu dôjde k zmene, keď sa domáci dozvedia, prečo sú hluché, že ich otec veľmi bil, vtedy domáci precitnú, je im A. ľúto, a keď odchádza tak žialia

Horký chlieb

-zobrazenie situácie chudobnej rodiny Mary Turianky a jej 3 detí, nemajú otca, zomrel
-Mara nadovšetko miluje svoje deti, nemajú čo jesť a preto chodí po nociach opatrovať deti pánov a tie svoje necháva samé, stále však na ne myslí, bojí sa o ne, či im v piecke nevyhaslo, či ich netreba pozakrývať, či nie sú hladné, ..
-je rozdiel vo vzťahu k deťom Mary a pánov. Oni od svojich detí odchádzajú, zabávajú sa a ani si na ne nespomenú, situácia je zobrazená vo fašiangovom čase – vonku je ešte zima, Mara chorľavie
-chlieb = materiálny princíp v živote človeka a život týchto ľudí bol veľmi ťažký a krutý, stálo ich to veľmi veľa, platili vysokou daňou a neraz I svojím zdravím, je to kriticko-realistická , chlebová poviedka
Maco Mlieč

-kriticko-realistická poviedka, autor zachytáva život pracovitého, najbiednejšieho človeka, kt. je postihnutý a nedokáže sa sám brániť. Prezývali ho Mliečnik (hlinený hrniec na mlieko), od 18 r. pracuje u gazdu za stravu, kúsky odevu, tabak, kalištek pálenky, je veľmi zanedbaný, ostatní sluhovia nechcú s ním jedávať a ani spať v jednej miestnosti, svoju robotu si robí podstivo, niekedy aj navyše, ale nikdy nemá pocit, že ho gazda využíva, myslí si, že má s ním veľa výdavkov
-vzťah gazdu k Macovi: správajú sa k nemu ako nedospelému, vysmievajú sa mu, tento vzťah sa zlomí v situácii, keď Maco cíti, že sa blíži smrť a príde sa porátať s gazdom, kľakne si, pobozká mu ruku a on precitne, keďže celý život žil mimo ostatných ľudí, má jedinú túžbu, byť pochovaný uprostred cintorína, nie pod plotom (tam boli iba tuláci, samovrahovia)

Statky- zmätky

dej: Ďurko Ľavko si vzal za ženu Zuzku Kamenskú na návrh Palčíkovcov, ktorí im vystrojili svadbu, čoskoro medzi manželmi dochádza k nezhodám, lebo Ďurko sa stretá s Betou a Zuzka ho opúšťa aj s jeho synom. K tomu Palčíkovci nesplnili sľub o prepísaní časti majetku na Zuzku a Ďurka. So súhlasom P. si Ďurko privedie do domu Betu, no nesplnená túžba po majetku rozloží aj vzťah Ď. a B.Ď. sa snaží vrátiť k Zuzke a jej synovi, no Zuzka ho odmietne. kompozícia: expozícia, kolízia, kríza, peripetia, rozuzlenie
konflikt: sociálny: majetkový – Palčíkovci mali prepísať majetok Ď.Z. keď sa zoberú
ľúbostný: Ďurko, Zuzka, Beta
názov hry: výstižný, spočíva hlavná myšlienka: túžba po bohatstve prináša do rodín rozklad, nešťastie, zmätky
postavy: 2 typy: 1. typ – kladné, mravne čisté, doplácajú na intrigy, zmysel života vidia v láske a pomoci druhému
2.typ - záporné, túžiace po majetku, bohatstve

Ženský zákon

-zákon posledného slova
-veselohra v 4 dejstvách, Mišo Malecký sa zamiluje do Aničky. Sľúbia sa a Miško odchádza na vojnu. Ich životnému šťastiu najprv zabráni konflikt medzi oboma matkami, ktorý ešte viac zvýrazní dedinská klebetnica Dora. Pred Mišovou matkou pohovára Aničku, že sa po nociach kde s kým stretáva kým je Miško na vojne. Presviedča ju, že richtárka s dcérou majú veľký majetok a že sa vyjadrili, že by chceli mať Miša doma. Richtárka sľúbila Dore za tieto reči peniaze. Všetko sa rozuzlí, keď sa Miško vráti domov z vojny.


Božena Slančíková - Timrava

-vlastné meno Božena Slančíkova, Timrava – podľa studničky s čistou pramenitou vodou, kde rada chodievala
-nar. v Polichne, dcéra evan. farára, všetko vzdelanie dostala doma, 1r. navštevovala meštian. školu, 1 rok v D. Kubíne, po otcovej smrti v Ábelovej (opatrovateľka detí), pochovaná v Lúčenci,
-zobrazuje to čo samá zažila, skúsila, videla, zobrazuje úzky priestor, kde dokáže zobraziť širokú škálu problémov, kt. žil Slovenský človek na prelome storočí
dielo: prvotiny: Za koho ísť,
Pomocník,
Zvrchovaný čas

4 tematické skupiny:

1) obraz dedinského ľudu – Ťapákovci,
Na jednom dvore,
Mocnár

2) pánske poviedky – Ťažké položenie,
Pozde,
Nemilý,
Bez hrdosti,
Veľké šťastie

3) vojnová tematika- Hrdinovia,
Skon Paľa Ročku,
Dve doby,
Záplava
4) autobiografie – Skúsenosť,
Všetko za národ
-divadel. hry – Chudobná rodina,
Páva,
Odpoveď,
Prekážky


Ťapákovci

-rodina, kde v jednom dome žije 16 ľudí, málovravní, zaostalí, primitívni, nedbalí, u nich nebolo zvykom odpovedať na všetky otázky, nezaujíma ich nič, čo sa deje navôkol, držia sa tradícii, nechcú sa dať vyrušiť zo svojho lenivého a jednotvárneho života, (studňa neopravená, nepostavená nová chalupa, nechceli ísť orať, lebo u Ť. začínali roboty vždy v piatok, vždy si našli výhovorku),
-konflikt: spočíva na 2 rozdielnych názoroch na spôsob života, ( Anča, Ť. –- Iľa), jeho riešenie vyznieva v prospech kultúrnejšieho a modernejšieho spôsobu života (Iľa s Paľom postavia dom a presťahujú sa tam)
-vytváranie charakterov postáv: - využitie miestnych prezývok, osobná charakteristika, charakteristika z hľadiska iných účinkujúcich
-postavy:

Anča – Zmija – stará dievka, mrzáčka, šikovná gazdiná, pekná tvár, zo zásady vždy opovrhovala názorom Ili, mala pocit, že hlavné slovo v dome by mala mať ona
– prezývka– zmija – had, odpor výzor– odpudzujúci, mrzáčka, uštipačná, hašterivá
Iľa Kráľovná - vyvyšovala sa nad ostatnými v dome, bola pôrodnou babicou, snažila sa zmeniť spôsob života v rodine, nik ju neakceptoval, priebojná, nepokorná pred ostatnými
-prezývka – kráľovná – vždy chce mať hlavné slovo, chce byť obdivovaná

Skon Paľa Ročku

- tematika: vojnová - P.R. si dokaličí ruku, aby nemusel ísť na vojnu, vojnové udalosti sú v pozadí, próza sa viaže na dedinu, na život dedinských ľudí
-dej: vonkajší – tvoria udalosti rámcované od Paľovej choroby až po smrti
vnútorný– dôležitejší, odhaľuje vnútro postáv, ich prežívanie, myslenie, dôraz na psychologizáciu postáv - Psychologizmus

- postavy: Paľo Ročko – pracovitý, netúžil po majetku, po spokojnom živote, videl nespravodlivosť v spoloč., veľký rozdiel medzi bohatými a chudobnými
Zuzka – dedinské dievča z bohatej rodiny, vydala sa proti vôli rodičov, vzdá sa majetku, verí v pravú lásku, verí, že z ničoho môže zísť majetok, no popri práci sa na lásku zabúda, chladne

- dej: Paľo Ročko ochorel, jeho žena Zuzka, ho hnala do roboty a neverila mu, že je chorý, odmietli im z domu akúkoľvek pomoc, P. rodičia zanechali len pozemok, na ktorom si s ťažkosťami postavili dom. Paľov otec zomrel a chorľavá matka mu pri stavbe nepomohla a tak ju P. vystrčil z domu. Pri stavbe slúžili P.Z. na fare. Keď Paľo cíti, že sa blíži smrť, začnú ho umárať výčitky a až keď sa zmieri so všetkými a najmä s matkou, vnútorne uspokojený zomiera.

Za koho ísť

-zobrazil prostredie dediny, ľudí a vzťahy medzi nimi, tématicky sa orientuje na výber životného partnera
-postavy: Lujza – prefíkaná, sebavedomá, spravila sa, že je chorá, aby zistila, kto ju má najviac rád. Mišo za ňou neprišiel, lebo vedel , že sa robí a Bút chodil iba zo slušnosti
-zobrazuje vonkajší dej: život na dedine, vnútorný dej: Lujzine myšlienky
-idea: nie je všetko také aké sa zdá, nieje ľahké vybrať si partnera, s ktorým chceme prežiť zvyšok svojho života, prefíkanosť a prieberčivosť sa nevypláca, čo sa odrazilo aj na osude autorky – celý život ostala sama
-zámer: zbaviť čitateľky ilúzie a predostrieť im skutočnú realitu




7. Slovenská poézia po roku 1945, jej zložitý vývin, hľadanie tém a diferenciácia v dielach najvýznamnejších autorov


Ján Kostra

-narodil sa v Turčianskej Štiavničke, študoval architektúru v Prahe
-jeho poézia veľmi pestrá, bohatá po tém. stránke : detstvo, domov, škola, láska, občian., polit. témy, vzťahy
-poetika = výstavba básni : senzuálne obrazy (zmyslové videnie), zmyslová účinnosť obrazu ( farebné, hudobné, vizuálne videnie) = plastickosť obrazu
-verš – moderný, voľný, slobodné narábanie so slovom, s interpunkciou...
-témy:
1. téma domova, detstva, vlasti
zb. Hniezda,
Moja rodná

báseň: Moja rodná
-vlastenecká lyrika, ľudový motív –(šuhaj do sveta a dievčina vyšíva šatôčku), celá báseň sa delí na 2 časti, v každej časti nachádzame obrazy Slov., priam ako keby sme videli národopisné obrazy typické pre Slov.

1.časť - Slovensko zabudnuté, opustené, inými sme sa nadchýnali, iné krajiny sme obdivovali. Slovensko chudobné, pokorné, biedne, kamenisté. Nikdy sme Slov. nepochválili. Slov. nevinné, bosé, chudobné, krotké.

2.časť- obraz blížiacej sa vojny, predtucha vojny (nap.1939), krajina ešte spí, nič netuší
záver - vzdám sa obdivom iných krajín, musím ťa chrániť, rozhodnutie brániť ohrozenú vlasť, zostať vo vlasti a milovať
- báseň založená na SYNEKDOCHE (zámena časti za celok a naopak), obraz krajiny splýva s obrazom milov. ženy
- ľahký, erotický nádych, rozbitý klasický verš, bez rýmov, bez interpunkcie, farebné obrazy (najbelších), hudobné ( vyhrávajú), chuť (najsladšie), hmat ( mäkkých)


2. téma vojny, SNP
zb. Ozubený čas,
Všetko je dobre tak (pseudonym Ján Medník),
Puknutá váza,
Presila smútku

3. medziľudské vzťahy, problémy súčasnosti, rozbité manželstvá, vzť. v rodinách, osudy detí
zb. Každý deň
-rovnomerná báseň, hlboko reflexívna lyrika, v kt. sa autor zamýšľa nad medziľudskými vzťahmi, nad zmyslom života, nad životnými hodnotami, človek potrebuje človeka, refrén: „ Každý deň stretnúť človeka to stačí...“


4. ľúbostná téma
lyrická poéma: Ave Eva
-ľúbostné vyznanie básnika k žene, 39 strof, spolu so Smrekovou skladbou Básnik a žena, lit. kritika pokladá za najkrajšie ľúbostné skladby slovenskej poézie


Pavol Horov

-pochádza zo Zemplína, nepoznal otca, nevrátil sa z frontu, narodil sa chudobnej matke, obraz domova a matky vložil do básní (miloval ich). Albín Bagin sa o ňom vyjadril, že jedinou jeho istotou bol domov Zemplín a matka, matka si zaumienila, že z neho urobí pána, vo svojej poézii sa 3x vracia domov

1. návrat – návrat nevyhnutný, z bezmocnosti, strácal oporu, istoty (v čase vojny)
-verš znie ťažko, je napísaný v podobe žalmu ( hymnická pieseň, ťažký nepravidelný rytmus)
- zb. Nioba matka naša
-3.časti: Nioba matka naša, Nápisy na hroby, Trhlinou krvi
-vlastenecká, protivojnová lyrika, myšlienkové motívy – ústia do 1. l idey, kt. je odsúdenie vojny, motív hrôzy, strachu z vojny – bezhlavé kŕdle vtákov narážajú do seba, rozstrieľané krídla, pochod hladu, vietor požiaru, nabrúsená sekera, zatiaľ čo zem vrieska, vytekajúca krv, motív detstva bez otca, kt. padol za cisára, motív matky, žiaľ za otcom, čakajúcej na neho, žiaľ svojej matky. Polohy matky – zeme, krajiny, lásky, domova. Naznačený antický motív matky z gréckej mytológie, kt. zošalela nad mŕtvymi synmi a dcérami.

2. návrat - zb. Návraty – láska k rod. kraju
zb. Defilé – téma 2.sv. vojny

3. návrat – Vysoké letné nebe – obraz premien na pozadí času, porovnávanie starého, nového
zb. Koráby z Janova (pobyt v Taliansku) – báseň Milenci v daždi – aj napriek dažďu (zlé obdobie) ich city sú stále silné, oslava lásky „Veď znie jej krásna serenáda“, pripomína klasickú poetiku – verše viaz. rým.abab, 4veršie
- báseň: Sonet pre osemnásťročnú – mladosť je krásna tým, že je odvážna, na konci básne je pointa: varovanie, želanie, aby boli opatrné, aby ich krútňavy boli víťazné, načrtnuté generačné problémy, verš: voľnejší, moderný, civilnejší jazyk, podobnosť hovorovému prejavu
Andrej Plávka

-rodák z Liptova, v jeho poézii ožil Liptov, splýva s obrazom domoviny
-téma domova:
zb. Tri prúty Liptova,
Liptovská píšťala,
Domovina moja
-téma SNP:
zb. Ohne na horách,
básnic. skladba: Tri vody
-nadväznosť na štúrovskú poéziu, melodická, rytmická, klasic. verš, rým, podoba ľudovej piesne


Vojtech Mihálik

-študoval filozofickú fakultu v Bratislave- slovenčina- filozofia, riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ
-téma medziľudské vzťahy: zb. Účasť,
Trinásta komnata
-téma ženy, matky:
zb. Účasť – časť venoval mame: Za mamou, báseň: Rozhovory o chudobe – je založená na fiktívnych rozhovoroch s mŕtvou matkou, veľmi kritický pohľad na nedostatky spoločnosti – honba za bohatstvom, za nečestne získanými peniazmi, za všetko sa platí „Kde sa to všetko vzalo, moja mamenka?“

zb. Tŕpky – názov zb. preberá M. od Tajovského, obsahom knižky sú osudy žien (u Tajovského prevládajú sociálne problémy, u Mihálika mravné – podľa zákona ženy boli zrovnoprávnené, ale dosiaľ za výchovu detí, citový vzťah, za rodinu, za manžela leží zodpovednosť na pleciach ženy)
báseň: Krájanie – obraz nevery


Milan Rúfus

-narodil sa na Liptove, žije v Ba, prednášal literatúru na Filozofickej f. v Ba, vytvoril nový žáner: „báseň –skratka“- na malom priestore je bohatstvo myšlienkových motívov, tématika: rôznorodá,
-téma vojny: reagoval na lokálne vojny (po 2.s) na vojnu vo Vietname:
zb. Až dozrieme – báseň: Rakvy z Vietnamu,
Monológ v lazarete

-téma medziľudské vzťahy, osudy detí:
-kniha esejí: Štyri epištoly k ľuďom,
Modlitbičky,
Nové modlitbičky,
Pamätníček (venoval postihnutej dcére, obrázky v knihe kreslila ona),
Modlitby za dieťa

-téma ženy, matky: báseň: Vyznanie lásky

-pre deti: Mechúrik Koščúrik,
Rodinná pošta,
Sobotné večery,
Kniha rozprávok od P. Dobšinského prebásnené


Miroslav Válek

-nar. v Trnave, gym., obchod. akadémia, VŠ obchodná, redaktor v časopisoch, politicky aktívny v komunistickej strane, minister kultúry
-téma vojny:

zb. Dotyky,

Príťažlivosť: báseň: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – nevyjadruje hrdinstvo vojakov, ale tragický osud detskej lásky, ktorá končí rozdelením slov. chlapca a židov. dievčaťa, kt. je odvlečené do koncentračného tábora, tam hynie.
-téma medziľ. vzťahov, problémy súčasnosti: bás. skladba: Slovo – venovaná komunistickej strane, ideo. totality
-vytvoril rozsiahle básne: „básne – pásma“ – skladá sa z niek. obrazov, ústia do spoločnej pointy
-ľúbostné motívy:
báseň: Jesenná láska,
Smutná ranná električka ( rozchod, ochladnutie),
bás. cyklus: Z vody
-pre deti: Veľká cestovná horúčka pre malých aj veľkých,
Do Tramtárie (tematická nápaditosť, vtip, slovné hry, rými),
Kúzla pod stolom
-Válek je dialektik – život v pohybe, v premene, zdieľal filozofiu, že v súčasnosti existuje reálna možnosť premeny všetkého pozitívneho v negatívne. Dobro v zlo, láska je schopná plodiť nielen život, ale aj smrť, rozčarovanie, cynizmus, zradu....


Ľubomír Feldek

-nar. v Žiline, VŠ pedagogická –SJ Ba, redaktor Mladé letá, žije v ČR
-1.dielo určené deťom: Hra pre tvoje modré oči
-1.básnic.zbierka: Jediný slaný domov
-zb. Kriedový kruh – témou básní vzťah muža, ženy, naplnená láska, končí manželstvom, báseň: Manželstvo
-satirické básne: Dvaja okolo stola,
Usmiaty otec,
Slovák na mesiaci
-pre deti: Modrá kniha rozprávok,
Zelená kniha rozprávok
-dram. hry: Teta na zjedenie,
Jánošík podľa Vivaldiho
-preklady z ruskej, amer., franc., českej l.




8. Veľkomoravské obdobie – pamiatky pôvodnej a prekladovej literatúry

Stredovek (800-1500)

Život človeka mal inú logiku ako ten dnes, predpovedal smrť a tešil sa na ňu. Centrum pozornosti vtedajšieho človeka bol Boh. Inšpiračný zdroj pre človeka bola Biblia. Biblia bola však písaná anonymne. Autori verili, že sú rukou Boha.
Kódexy – zbierka textov, vzácna kniha viazaná v koži, človeku každodennému neviditeľná- len pri vzácnych udalostiach /voľba cisára/.
Panovalo latinské: ora et labora – modli sa a pracuj! Literárny štýl bol rétorický (kvetný, ozdobný). Náboženská literatúra zdôrazňovala kresťanské cnosti, ktorými bol obdarený svätec, ústredná postava legiend.

Rozdelenie stredovekej literatúry:

1)orientálna – indická, čínska, perzská, arabská (Tisíc a jedna noc)
2)európska – feudálna náboženská, feudálna svetská, mestská svetská l.
3)slovenská

Slovenská stred. literatúra – príchod Konštantína a Metoda

Veľkomoravské kniežatá(Mojmír, Rastislav) žiadajú Byzantského cisára Michala III. o vierozvestov. Cisár mu roku 863 poslal Konštantína a Metoda. Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín prvé slovanské písmo – hlaholiku (malé písmená gréckej abecedy) a spolu s Metodom priniesli prvý slovanský jazyk – staroslovienčinu. Misijná činnosť K. a M. marila úsilie franských feudálov o nadvládu na Veľkomoravskou ríšou a obvinili ich pred pápežom z bohorúhačstva a preto sa obaja vypravili do Ríma obhajovať bohoslužbu (867). K. obhájil tento jazyk a Staroslovienčina je naďalej písomným, cirkevno-kresťanským jazykom, obhájil S. proti názoru: „ sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Pápež Hadrián II. schválil bohoslužobné preklady kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa a K. chorľavý vstúpil do kláštora v Ríme, prijal meno Cyril a onedlho zomiera. Metod sa vrátil na V.M, tam už vládne knieža Svätopluk, podporoval frans. kňazov. M je väznený, na zákrok pápeža Jána VIII. ho po 2r. prepustili a musel v Ríme obhajovať Staroslovienčinu. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu (885). Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii, slovienskí kňazi –prenasledovaní – odchádzajú do Bulharska – zostavili cyriliku (veľké písmená gr. ab.)

Pôvodná literatúra:

Konštantín napísal veršovaný Proglas:
-je to prvá slovanská báseň s obrazným štýlom popretkávaná biblickými citátmi. Oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk. Báseň začína otcovským príhovorom k Slovanom, pre ktorých preložil božie slovo do ich rodného jazyka.

„ Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť,
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce“.
-nadšená obhajoba práva každého národa prijímať slovo Božie v rodnom jazyku. Človek má právo byť dôstojnou bytosťou a pomocou národnej slovesnosti sa môže zbaviť nevedomosti.
Moravsko-panónske legendy:

-tvoria ich Život sv. Konštantína a Život sv. Metoda a predstavujú umeleckú prózu a zároveň historický dokument. Nie sú to legendy v pravom zmysle (konkrétne fakty, udalosti).
-Život sv. Konštantína opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi. Sústredenie na predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom. Zobrazenie náboženských, jazykových problémov, spoločenskej situácie vo V.M. Je napísaná prózou, rétorickým štýlom, obsahuje reč. otázky, citáty.
-Život sv. Metoda je kratší, epickejší, menej legendový. Mladosť je spomenutá stručne, podrobnejšie zameranie na činnosť vo V.M. lebo s jeho osobou je spätý vznik samostatnej cirkevnej provincie na našom území. Obsahuje historické dokumenty o schválení slovan. liturgie a výmen. M. za arcibiskupa. Štýl je jednoduchší.

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi:

-napísal ju biskup Maurus a zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I. Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalku pri Trenčíne, kde klčoval les, zachovával pôst, trýznil sa. Jeho žiakom a spolupustovníkom bol Benedikt. Zomrel krátko po Svoradovi, keď ho zbojníci v nádeji, že má peniaze zabili a hodili do Váhu. Oboch pochovali v nitrianskej bazilike. Čoskoro po smrti sa stali známymi, s ich menom sa spájali zázraky a začali ich ctiť ako svätcov. Legenda idealizuje Svoradovu osobu. Maurus využíva ľudové podanie. Legenda je stručná, prevláda hovorový štýl.

Prekladová literatúra

Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál (omšovú knihu), evanjeliá Nový Zákon, breviár (modlitebnú knihu pre kňazov), žaltár (zbierku žalmov), spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí.

K. a M. mali obrovský význam pre kultúrny svet. Vďaka nim mala Staroslovienčina vysokú gramatickú a štylistickú úroveň a to, že dokázali presvedčiť hocikoho, že Staroslovienčina sa vyrovnala latinčine a gréčtine. Mali význam tiež na formovaní slovenského národa.




9. Lyrický hrdina literárnej moderny vo svetovej a slovenskej literatúre – Baudelaire, Verlaine, Krasko

Svetová moderna – koniec 19. storočia, nastáva rýchle striedanie smerov a prúdov, tento proces si vysvetľujeme ako reakciu autorov na zmenenú spoločenskú situáciu, napredoval kapitalizmus, ktorý hlboko zasiahol do osobnosti človeka, človek je zneistený z prelomu storočí, prejavilo sa to v anonymite literárnych diel, svojím umením autori odmietali vkus malomeštiakov (ľudí, kt. si zakladali na peniazoch, svojom mene), vo svojich dielach nenútili čitateľov zamyslieť sa nad sebou, ale aj nad svetom, ktorý nás obklopuje, autori si osvojovali právo na svojské videnie sveta, často boli vyháňaní na okraj spoločnosti a boli nazývaní „ Prekliati básnici“ (Baudelaire, Rimbaud, Verlaine, Mallarme)

Slovenská moderna – spoločenský život na prelome 19. a 20. st. sa na Slov. ocitá v hlbokej kríze (silný národnostný útlak, vysťahovalectvo, schyľuje sa k 1. sv. vojne), literatúra sa snažila o prekonanie realizmu a chcela uplatniť nové moderné prvky – polytematickosť, mnohovýznamovosť
poézia – oproti realizmu je intímnejšia, introvertnejšia a zachytáva vnútro človeka, sústreďuje sa na analýzu ľudského vnútra, snaží sa zachytiť aj tie najjemnejšie záchvevy duše, to sa odrazí vo fragmentárnosti a útržkovitosti tvorby (myšlienky sú neukončené, prítomné odmlky, zámlky , dôležitý je obraz prírody, kt. je väčšinou chmúrny a príroda korešponduje s vnútrom človeka, myšlienky sa vyjadrujú pomocou zvláštnych obrazov (metonymie), dôležitý je podtext.


Svetová literárna moderna

Charles Baudelaire - predstaviteľ franc. symbolizmu, nar. v Paríži v úrad. rodine, bojoval na barikádach v Paríži, prekladal Poa, začal písať prózu (Malý čarodej), ale nenachádzal v nej tvorivé uspokojenie, napísal len jedinú básnickú zbierku KVETY ZLA (je to nové poňatie krásy na základe protikladov a kontrastov- Kvet – predstavuje krásu, nežnosť, jemnosť, zlo- stojí v jeho protiklade )

zb. Kvety zla – báseň: Človek a more

-názov Človek a more – autor porovnáva človeka a more. Celá báseň stojí na básnických obrazoch „ hladina – duša tvoja“ – hladina mora je ako duša človeka, je nekonečná, nepokojná. Hovorí o tom, že človek a more sú si podobní – človek má rad more, rád pri ňom rozjíma a vidí v ňom svoj obraz. Symbol mora je obrazom ľudského vnútra, plného záhad a tajomstiev. Tak ako sa nedá preniknúť do hĺbky mora na každé jeho miesto, tak nemožno poznať ani dušu človeka: „obidvaja sú temní a zastretí, nepoznateľní a veľmi dobre si strážia svoje tajomstvá“. Tak ako sa hladina mora vysporiadúva s nezrovnalosťami prírody, tak aj človek vo svojej duši sa vysporiadúva s nezrovnalosťami života, človek vedie s prírodou ustavičný zápas na život a na smrť, hoci sú „bezcitní sokovia a nezmieriteľní bratia“ tak spolu tvoria jeden harmonický celok


Paul Verlaine – patrí medzi zakladateľmi symbolizmus, zbierky: Prekliati básnici, Božská láska – výbery preložené aj do slovenčiny


Guillaume Apollinaire

zb. Kaligramy: báseň: Dymy – oslobodzuje slová, obmieňa motívy, pohráva sa s nimi, vyvoláva rozporumilné nálady, každé slovo a myšlienka má svoje miesto, prekvapivé obrazy, vyjadruje dramatický rytmus modernej doby, vyjadruje zmätenosť v duši človeka, originálnosť a novosť videnia, využíva kontrasty, farebnosť, vône („ja vône dvíham zas až k farbám plných krás“), vzbudzuje emócie, city, lyrické predstavy, hoci je vojna, ukazuje pozitívne stránky života: Báseň je písaná v obrazcoch (ideogram), v básni spája prvky symbolizmu a surrealizmu
zb. Alkoholy


Slovenská literárna moderna (1900 – 1918)

Ivan Krasko - vlast. menom Ján Botto, nar. v Lukovištiach, Ján Botto bol jeho vzdialený príbuzný, mal vplyv na jeho literárne formovanie, študoval na maď., rumun., nemec. gymnáziu, na rumun. maturoval, chemické inžinierstvo študoval v Prahe, tam sa zapojil do spolku DETVAN, podstatnú časť svojho života žil v Kloboukoch a v klobouckej samote vytvoril väčšinu svojich diel
-diela: prvé básne písal pod pseudonymom Janko Cigáň, Vajanskému sa jeho pseudonym nepáčil a po dohode so Škultétym, vzniklo nové Ivan Krasko (Ivan – poruštenie mena Ján, Krasko – podľa vedľajšej rodnej obce Kraskovo)

Pieseň nášho ľudu (vyšla v Slovenských pohľadoch),
Lístok (cyklus 9. básni, vyšiel v Dennici),
zbierky: Noc a samota (Nox et solitudo),
Verše

zb. Noc a samota – vydaná 1909, názov úzko súvisí s charakterom básní, je v nich nočná situovanosť a ak sú to básne dňa, sú hmlisté, daždivé, sivé, ako keby prestúpené nocou
Patria sem básne: Topole,
Zmráka sa, stmieva sa,
Vesper Dominicae (Nedeľný večer),
Jehovah ....

Vesper domincae
-téma: vyznanie sa matke a k rodnej dedine(kraju)
-názov: nedeľa – posledný deň v týždni, kedy sa človek zamýšľa nad prežitým, deň oddychu, kedy ma priestor človek zastaviť sa, je to sviatočný deň
-báseň začína opisom dediny: „dedinka biela“ – viažu sa mu k nej len kladné spomienky, je tam ticho, pokoj, spomína na matku, kt. je v jednom z tých domov sama. Je ustarostená, stará ( „ kostnatou rukou podpiera čelo vráskami zryté“), je nábožná ( „Tranoscius má pootvorený“), spomína na syna, ktorý je niekde ďaleko preč a pri jeho spomienke plače, je smutná, kniha, ktorá ju rozplakala, tak ju aj utíši, avšak má stále väčší strach a starosť o svojho syna
„ - - A súmrak padá, vždy väčší a hustší, v izbietku malú „ – obraz prírody korešponduje s vnútrom hrdinu

Zmráka sa
-zobrazuje pocit zo žitia ako takého, lyrický hrdina nie je pomenovaný, identickosť je zamlčaná,
-„Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli“ – náznak, že prichádza povestná noc (obavy, strach, pesimizmus, smútok), v úryvku zbásne 3. strofa – let havranov – zlá predzvesť, zlomová situácia v živote človeka, hádzanie výčitiek je veľmi ťaživé
-„Zmráka sa, pôjdeme...Noc je už spola“ – muky sú uzavreté, svitá nový deň, nová nádej
-verš je organizovaný – 3 – 4. veršové slohy, rámcované rovnakou myšlienkou na zač. a na konci, báseň má dva motívy: 1. motív – noc, prichádza zlo, 2. motív – deň, niečo nové
-apoziopéza – Zmráka sa, pôjdeme ...
poziopéza - ...Vyplniť nádej nebolo sily
poetizmy ktos’
epitetá v postpozícii výčitky neznámych
zb. Verše – autor venoval snúbenici – je to signálom premeny lyrického hrdinu (nebude taká pesimistická), od smutných tónov prechádza k optimizmu, viere v nový život, symboly svetla, viery, patria sem básne: Otrok,
Otcova roľa,
Baníci

Otcova roľa – lyrický hrdina je sám autor, začína pokojný večer, autor sa opisuje ako tulák, kt. opustil svoju rodnú zem a odišiel do cudziny, keď bol mladý, keď mohol pomôcť vlasti, zatiaľ tu bol ťažký život, vrátil sa, keď už bol starý, je to osobná lyrika, nikto nemôže zabudnúť na nepokoje, ako roľa nemôže vyschnúť

Kraskov verš: využíva symboly, eufonický verš (spevný), nemá básnické presahy (myšlienka končí s koncom verša), využíva: daktyly – U U, trocheje – U

symbolizmus - základný znak viacvýznamovosť ( napr. Otcova roľa – rodný kraj, vlasť, otec), dôležitý je podtext, hudobnosť, farebnosť, dynamika (svet v pohybe).




10. Matica Slovenská v dejinách slovenského národa, jej vznik, pôsobenie a národné ciele – literárni predstavitelia matičného obdobia

Pre slovenský národ začali rokmi 1848 – 1849 ťažké časy, revolúcia bola potlačená. Nastupuje policajný režim vydaný Alexandrom Bachom – Bachov absolutizmus , ktorý spočíval v silnej centralizácii moci, pomaďarčení a ponemčovaní.. Štúr, Hurban, Hodža sú v tej dobe pod policajným dozorom. Martin Hatala vydáva „Krátku mluvnicu slovenskú“, v ktorej upravuje slovenský pravopis. Nevychádzajú žiadne literárne časopisy, ich úlohu preberajú Almanachy (zborníky literárnych prác) – Nitra, Concordia, Lipa, a cirkevné časopisy – Cyril a Metod, Katolícke noviny, Cirkevné listy.

Koncom 50. rokov dochádza k pádu Bachovho absolutizmu, čím sa uvoľnila situácia v národe. V roku 1860 Októbrový diplom , ktorý obnovil platnosť uhorskej ústavy spred roku 1848 – rovnoprávnosť národov v Uhorsku. Janko Francisci Rimavský vydáva Pešťbudínske vedomosti a hlása rovnoprávnosť národov v Uhorsku, bol organizátorom memorandového zhromaždenia v Mt.
1861 na základe Žiadostí slovenského národa z roku 1848-49 vzniká Memorandum slovenského národa v MT, kde zástupcovia Slovákov požadovali vlastnú verejnú správu, súdnictvo, školstvo, jazyk –slovenčina..

Vznikajú 3 slovenské gymnáziá: 1862 – v Revúcej,
1864 – v Martine,
1869 – v Kláštore pod Znievom

V roku 1863 vzniká 1. MATICA SLOVENSKÁ v Martine – centrum slovenského národného života. Predsedom MS bol kat. biskup Štefan Moyses a podpredsedom bol Karol Kuzmány.
v roku 1867 nastalo Rakúsko – maďarské vyrovnanie – Rakúsko sa s Maďarskom vyrovnalo hospodársky, politicky, jazykovo, Slovenský národ je opäť utláčaný, nemá žiadne práva, sú prenasledovaní slovenskí národovci, má to za následok zatvorenie inštitúcií.
1874 – zatvorenie všetkých 3. slovenských gymnázií, 1875 – zatvorenie MS.

Fungovanie MS od 1863 – 1875 sa nazýva MATIČNÉ OBDOBIE. V tomto období pôsobili 2 školy, v ktorých sú odlišné postoje politickej situácie:
1)stará škola –viedla politiku pasivity (prosieb) –štúrovci
2)nová škola – viedla politiku aktivity, činov, riadila sa heslom : „nie čakať, ale konať! „ ( Ľudovít Kubáni, Jonáš Záborský, Ján Palárik, Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský)
MS dnes: knižnica, pôsobí v cudzine so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, vydavateľská činnosť – Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady na vedu, literatúru, umenie


Jonáš Záborský

- pochádza zo Záboria v Turci, spisovateľ, vlastenec, píše poéziu, prózu, drámu, študoval filozofiu, teológiu, kaplán na fare, po revolúcii odchádza do Viedne, tam rediguje Slovenské noviny
Dielo : zb. Bájky,
zb. Žehry – klasicistický charakter, silne odsúdená Štúrovcami, prejav zastaraných lit. metód
hrdinská báseň – Vstúpenie Krista do pekiel – pohľad na dejiny a súčasnosť zároveň, písaná v časomiere
- Faustiáda – parodický charakter, úškľabok nad sociálno-politickými pomermi v Uhorsku
drámy: Bitka pri Rozhanovciach – historická dráma, dejiny Srbské, Uhorské, Poľské, Ruské, Slovenské
Najdúch

próza : Dva dni v Chujave - rozsiahla próza, delí sa na dve časti : Deň škaredý, Deň pekný
- Deň škaredý: obraz dediny zaostalej, upadnutej, ľudia sú duchovne zaostalí, národne neuvedomilí, v dedine vládnu spory, kritika druhých, alkoholizmus, kriticky vystupuje nielen proti panstvu, zemanom, ale aj proti niektorých postavám z ľudu
- Deň pekný :autor hľadá východisko zo zlého sociálneho položenia ľudu, Chujava vykreslená ako moderná, obec, platia princípy demokracie, rovnosť všetkých ľudí, spoločnými silami ľud vystavil kultúrnu obec, kde žije ľud dôstojnejšie, zlepšenie školstva, remeslá, obchod, veda, umenie,
- využíva : kontrast, protiklady, archaizmy, hovorové slová, silne expresívne slová
- postavy: Bučák, Rastic, Richtár, Humenský


Ján Palárik

-Kysuce, dramatik, novinár, národný dejateľ, prívrženec novej školy, vydával časopis Cyril a Metod, 20r. v Pešti – Katolícke noviny, propagoval divadlo – čím plní veľkú národnú úlohu – prebúdza národné povedomie, vychováva a vzdeláva
-charakteristika Palárikových hier:
a)situačný humor (komika)
b)dva typy postáv
c)tradície, zvyky, ľudová hudba, piesne
-napísal 13 divadelných hier, ktoré sú stále živé a stále sa hrajú
-3 veselohry: Inkognito,
Drotár,
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch (obžinky=dožinky)


Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

- postavy: 2 druhy : - ľud
- šľachta
-výmena postáv, čo spôsobilo komické situácie a nedorozumenie
-vlastenci – ľudia hrdí na svoj pôvod, národ, hlásia sa k reči slovenskej , k slovenskému ľudu
-odrodilci – (Maďaróni – pomaďarčení Slováci) – prevzali kultúru Maďarov, na svoju zanevreli. Zanedbávajú: jazyk, reč, národné zvyky a tradície, pohŕdajú ľudom, vyvyšujú sa nad nich
-konflikt: je založený na názoroch, na jednej strane sú názory vlastencov a na druhej názory odrodilcov. Hra končí zmierením. Odrodilci spoznávajú krásy slovenského jazyka, zvyky, tradície a navrátia sa k Slovenskému rodu
-je to symbol zmierenia medzi Slovenským a Maďarským národom, na základe rovnoprávnosti
-idea: milovať svoj národ nie len slovami, ale aj skutkami


G.K.Z. Laskomerský

-lekár, geológ, botanik –reálne zmýšľajúci človek
-dielo:
cestopisy: (dojmy z výletov): Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska,
Zo Slovenska do Itália,
Zo Slovenska do Ríma,
Zo Slovenska do Carihradu
novela: Lipovianska maša (vysoká, kachľová, murovaná pec) – z robotníckeho prostredia
autobiografia: 50 rokov Slovenského života – životný denník
humoris. próza: Prvý tanec
-autor si vybral na stvárnenie humornej situácie prvý tanec
-využíva 2 typy humoru:
1)slovný – pri opise postavy (dcérka bola chudá ako rebro, vysoká sťa žŕďka so zmraštenou tvárou ako koža na prevarenom mlieku)
2)situačný (hudba prestala a my sa krútime ako kávový mlyn, ktorý súc podvrátiť pochybnosť o mobile perpetum)
-využíva jazykové prostriedky na vyvolanie komického efektu – prirovnania
-chcel pobaviť ľudí, chcel poukázať na nedostatky , neduhy slovenského človeka
Ľudovít Kubáni

-Gemer, ovládal 6 reči, veľmi vzdelaný, vydával rukou písaný časopis Hronka, poézia, próza – z prózy písal chlebové poviedky, kde zobrazuje hlad, biedu,
-jeho tvorba zobrazuje ťažké sociálne postavenie, položenie, prenasledovanie slovenského ľudu
-poézia: Slzy osudu
próza: Hlad a láska,
Čierne a biele šaty ,
Mendík – z učiteľského prostredia,

historický román : Valgatha
-historický román z obdobia panovania Jána Jiskru z Brandýsa na S v 15stor.
-usiluje sa vykresliť obraz bojov medzi Jiskrom a jeho vodcami (Valgathom, Hunyadimom)
-vykresľuje Brožkovu snahu o zmierenie Maď., Slov., Čech., medzi ktorých zasievali nedorozumenia Habsburgovci
-autor rozvíja intrigy a motívy lásky medzi Hunyadim a Jiskrovou dcérou Milicou
-zobrazuje gemerský kraj, bojové scény, tábory – realistický charakter
-historizmus sa v próze prejavuje v jazyku cez zastarané slová (šišaky), cez postavy – ich historické mená, historický spôsob života, cez dobové kostými , zbrane, taktiky, boje na koňoch



11. Motív vzbury proti utrpeniu, neľudskosti a národnej neslobode v slovenskej a českej romantickej literatúre v dielach S. Chalupku, J. Kráľa, J. Bottu, K.H. Máchu

SAMO CHALUPKA

-najstarší zo štúrovcov, narodil sa v Hornej Lehote, jeho starší brat Jan bol známy dramatik, študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu, 1830 vypuklo v Poľsku povstanie proti Rusku – išiel ako dobrovoľník, bol ranený, vrátil sa a dokončil štúdia, stal sa kňazom, pôsobil v rodisku kde aj zomrel

Literárna tvorba:
-tvorí už počas štúdia na lýceu, prvé básne sú v biblickej češtine, neskôr prechádza na slovenčinu
jánošíkovská, protiturecká tematika, historické motívy, dávna minulosť Slovákov:

Likavský väzeň

Jánošík je väznený a uvažuje o svojom osude, verí, že sa mu podarí vyslobodiť a zhromaždiť okolo seba junákov

Jánošík, Kráľohoľská

Autor opisuje Jánošíkovskú družinu, junáci bojujú za národnú slobodu, symbolom slobody je motív vatry.

Boj pri Jelšave , Turčin Poničan (opisuje vpád Turkov na Slovensko, ako Turčin zajal otrokyňu pre svojho syna a dozvedá sa, že ona je jeho matka. Prosí ju o odpustenie a ponúka jej zlato, prepych, ona odmieta a prosí, aby ju pustili naspäť k svojmu národu – na Slovensko), Branko (veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi-bojuje za práva poddaných)

MOR HO!

-použil tu historický námet z čias rímskeho panstva, o kt. sa dočítal v Šafárikovom diele Dejiny slovanskej reči a literatúry
-hrdinská epická skladba
-dej: Cisár Constantinus v roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil odbojné kmene Leniakov.
Dej lokalizuje na hranice vlasti k Dunaju. Sem prichádzajú hrdí slovenskí junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom. Cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje hrdinská slovanská odveta nebojácna útok junákov s výkrikom „Mor ho!“ na cisára a vojsko. Hoci je nepriateľ v presile, junáci bojujú. V závere zahanbený cisár prezerá hromady svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik junákov:
„ A ty mor ho! hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
A čo I tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

-hrdina : kolektívny (slovenskí junáci, ktorí predstavujú slovenskí ľud)
-idea: odsúdenie pokusu o podmanenie si malých národov, viera v silu ľudu, hoci umierajú sú morálni víťazi
-verš: 13 slabičný, sylabický verš
-jazykové prostriedky:
-kontrast (cisár pyšný, zbabelý – junáci hrdí, smelí),l
-yrické skratky (Zleteli orly z Tatry),
-hyperboly (zveličenia – Zem dupotom a nebo rykom sa otriasa),
-symboly (Tatry – ako lokalizácia územia Slovákov),
-prirovnania (rastom sú ako jedle),
-synekdochy ( a junák ti cárovi pozrel okom v oko),
-zvukomaľba (Duní Dunaj a luna za lunou sa valí)


JANKO KRÁĽ

-najrevolučnejší, najsubjektívnejší básnik štúr. generácie, narodil sa v L. Mikuláši, študoval v Kežmarku, Levoči, lýceu v Bratislave, cez prázdniny zapisoval ľudové piesne a rozprávky rodného Liptova, demonštratívne opustil Ba, keď Štúra pozbavili miesta na Katedre reči... – reakcia báseň Duma bratislavská, 1848 s priateľom J. Rotaridesom vyzýval ľud, aby povstal proti pánom so zbraňou v ruke a vydobil si svoje práva, revolúciu privítal básňou Krajinská pieseň, za buričstvo bol 10 mesiacov väznený v Šahách, Pešti.
-d. diela: - Jarná pieseň,
Orol,
Orol vták,
Šahy(sklamaný neúspechom revolúcie),
Zverbovaný,
Kríž a čiapka,
Pán v tŕní,
Kvet,
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (balady),
Dráma sveta (70 básní),
Výlomky z Jánošíka,
Duma slovenská (reakcia na memorandum),
-zomrel v Zlatých Moravciach

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

-útvar: subjektivizovaná balada
-kompozícia: člení sa na 3 časti:
1.časť – opisuje divného Janka, ktorý je typický romantický hrdina, odvážny
2.časť – starí ľudia hovoria o zakliatej paničke, ktorá vychádza o polnoci z Váhu a sedáva na brehu. Odkiaľ ju môže iba šuhaj, ktorý si obráti šaty naopak obráti, skočí doprostred Váhu. Janko sa nato podujme, o polnoci si obráti šaty , prežehná sa, pobozká rodnú zem a skočí doprostred V., zabudol si obrátiť vrecko a tak sa utopí.
3.časť – vidíme obraz mŕtveho Janka, ráno ide pastierik s ovcami a zbadá už mŕtveho Janka naproti V.
-hrdina nenachádza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde sa cíti najlepšie,
- svoju nespokojnosť a odcudzenosť sa rozhodne prekonať veľkým činom.
- v úvahovej časti zaujíma autor stanovisko k spoločnosti a spol. problémom a ukazuje ako ich prežíva človek
-oslobodenie panny - príchod slobody , zakliata panna = Slovensko, rozbúrené vody V.= spoloč. situácia


JÁN BOTTO

- narodil sa vo Vyšnom Skalníku v roľníckej rodine, študoval na lýceu v Levoči, v tom čase tam prišli študenti z Ba, ktorí demonštratívne opustili lýceum pre odvolanie Ľ.Š. z Katedry, v Pešti študoval zememeračstvo(lesný inžinier), zomrel v B.B. kde je pochovaný
- tvorba: prevažuje téma Zakliate Slovensko
báseň: Orol,
K mladosti,
Báj na Dunaji
balady: Žltá ľalia – hovorí o porušení manželskej prísahy, vernosti Adama a Evky, Evka sa po A. smrti vydá, A. prichádza po ňu, ona mu v náručí umiera
Ctibor, Krížne cesty, Margita a Besná – báseň sa viaže na dve skaly z Trenčianskej doliny medzi kt. preteká Váh. Vdova svoju nevlastnú peknú dcéru zhodí zo skaly do V. Pod ťarchou výčitiek sa pomätie, neskôr na tom istom mieste sama skáče do Váhu.
- ústrednou témou balád : víťazstvo spravodlivosti

Smrť Jánošíkova

-lyricko-epická skladba, epická zložka (dej) – slabá, zobrazuje len zlapanie, väzenie, smrť Jánošíka tvorí pozadie reflexii, lyrickosť má prevahu
kompozícia:
-predspev – je lyrický,(cez alegóriu matky a jej detí rozposiela svoje verše po SR v obave, že nenájde odozvu)
-9 spevov:

1.spev – oslava Jánošíka, družiny. Vatra dohára(symbol slobody), družina sa dozvedá o lapení J, vedomí konca
2.spev – obraz zlapania J.
3.spev – opis mesta-tyrana, v ktorej J. väzní, Za J. prichádza v podobe milej duša ľudu, lúči sa s ním
4.spev – najpochmúrnejší, diabol mu pripomína blížiacu sa smrť
5.spev – najkrajšie básne o slobode, J. ospravedlňuje svoje činy tým, že nemohol uniesť útlak slov.ľudu
- MESIANIZMUS – básnik verí, že národu pomôže len silný jednotlivec, viera vo vykúpenie ľudstva
6.spev – básnik vyslovuje nádej, že túžba po slobode je večne živá, dej vrcholí, keď kňaz káže J. aby sa pomodlil pred popravou, on odmieta, modlí sa za ubiedený ľud, tragický moment nie je J. smrť, ale pasivita ľudu
7.spev – opis J. popravy, smúti nebo aj zem, J. sa lúči s rodným krajom
8.spev – obraz SR ako zakliatej krajiny, ľud rozpráva povesť o J.
9.spev – je alegorický, J. svadba s kráľovnou víl – dôkaz J. nesmrteľnosti, jeho ožitia

Kontrast básne: je kompozičný princíp, sloboda vo voľnej prírode sa rovná štyri steny temnice, tma=svetlo, horiaca vatra = zhasínajúca vatra


Andrej Sládkovič

-vlastným menom Braxatoris, narodil sa v Krupine, študoval v Krupine, v B.Štiavnici, Univer. v Hale, ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie, ťažko niesol rozchod s M., ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára., pôsobil ako evan. farár v Hrochoti, Radvani, kde aj zomrel
-diela: filozoficko-reflexívna báseň: Sonety v rodine Dušanovej- uvažuje nad ľud. vlastnosťami
báseň: Nehaňte ľud môj,
Svätomartiniáda – pri príležitosti memorandového zhromaždenia
Lipa Cyrilo – Metodejská – 1000 výročie Konštantína a Metoda
lyricko – epická báseň – Detvan,
Marína,
Milica

Marína

-v tejto básnickej skladbe sa vyrovnáva s vlastným ľúbostným zážitkom k Márii Pišlovej, a s predsudkami niekoľkých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene
-kompozícia: 291 slôh, 10 veršia, veršový systém – sylabický (počet slabík je rovnaký v každom verši 10/8slabík
-témy: krása, láska, Slovensko, mladosť


-skladba má 2 veľké časti: 1) lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k M.P.
2) reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter
-v prvých strofách vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína, abstraktný ideál postupne nadobúda konkrétne črty , reálny obraz Maríny. Domov a kraj predstavujú reálnu podstatu jeho bytia. Postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine:

-„ Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať.“

-Odkrývajú sa aj momenty nešťastnej básnikovej lásky. K Maríne prichádza symbolický pokušiteľ v podobe motýľa, neskôr zlosyna, satana, Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu. V ďalšej časti sa Marína postupne mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena. Ľúbostný cit zamieňa mladosťou, ktorú nechápe ako mladosť tela, ale stav duše, túžbu človeka po kráse. Hrdina odoláva zvodom pohronskej víly – Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na zemi. Záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku.
Detvan

-lyricko-epická básnická skladba – lyrická zložka – lyrické opisy kraja pod Poľanou, úvahy o vlastnost. ľudu
– epická zložka – dejová línia je nevýrazná, súbor niekoľ. dejových obrázkov
-kompozícia: 5 spevov:

1)MARTIN – autor nás zoznamuje s detvanským mládencom Martinom Hudcovie, opisuje jeho narodenie uprostred krásnej prírody, tu sa prvýkrát prejavil zmysel pre spravodlivosť, zabíja sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca
2)DRUŽINA – M je na salaši pri vatre v kruhu valachov a dozvie sa, že sokola, kt. zabil patril kráľovi Matejovi, cestou zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného z nich zabije
3)SLATINSKÝ JARMOK – je najepickejší, na jarmok prichádza kráľ Matej a Martin sa mu ide ospravedlniť, že mu zabil sokola, správa sa smelo, čo zapôsobí na Mateja, keď vyjde najavo, že Martin zabil aj zbojníka, kráľ ho obdarí koňom
4)VOHĽADY – autor podáva obraz Eleny, zobrazuje ju ako ideál Slovenky, preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina, kráľ očarený jej krásou jej daruje prsteň
5)LAPAČKA – obraz verbovania na dedine, Martin vstupuje do čierneho pluku kráľa Mateja, ale len pod podmienkou, že si môže nechať kroj, fujaru, Elenu, valašku, vrkoče, kráľ mu to dovolí, tešiac sa, že bude mať v pluku statného mládenca

Idea: autor vyzdvihol krásu a šľachetnosť ducha slov. ľudu, jeho vernosť, čestnosť, nebojácnosť
- Sládkovič sa cíti súčasťou národa, hovorí v jeho mene, často sa vyjadruje v pluráli


Česká romantická literatúra

Karel Hynek Mácha
-nar. v Prahe, právo, žil v biede, ochorel na infekčnú chorobu, náhle zomrel, písal lyrické, lyricko-epické básne, prózu, drámu
-tvorba: Křivoklad,
Marinka,
Cikáni,
-skladba Máj –rozdelená do 4 spevov, epickú osnovu tvoria osudy 3 ľudí. Vilém, ktorého otec v mladosti vyhnal z domu, stáva sa vodcom zbojníkov. Zavraždí zvodcu svojej milej, nevediac o tom, že je to jeho otec. Keď sa o tom dozvedá jeho milá Jarmila, postihnutá hanbou aj žiaľom nad osudom Viléma, skončí svoj život v jazere. Viléma uväznia a popravia. Dominantou skladby sú reflexie a obrazy prírody, do popredia vystupuje lyrický charakter básne. Epizujúca časť má stupňujúce dramatické napätie.
- idea: túžba človeka po slobode a rovnoprávnosti, láska ženy k mužovi býva niekedy taká veľká, že pre neho sa nebojí vziať vlastný život, autor objektívne hodnotí medziľudské vzťahy
- záver verš. skladby: „Hynku! – Viléme!! – Jarmilo!!!“
- skladba je založená na kontraste krásy prírody a lásky k neúprosnej smrti
- dobová kritika odsúdila skladbu – vymykala sa zo zaužívaného vyjadrovania



12. Novátorské tendencie vo svetovej literatúre po 2.svetovej vojne- Salinger, Camus, Sartre, Exupéry, Prévert, Eluard

•existencializmus – existencia – bytie, jestvovanie, smer umelecký, literárny, filozofický, zobrazuje človeka v hraničných životných situáciách (hranica života a smrti) kedy si človek uvedomuje hodnotu života, jeho zmysel a ľudí okolo seba, opustenosť, zúfalstvo, beznádej, výčitky voči existencializmu: zdôrazňuje ľudskú nízkosť, že ukazuje čo je pochybné, špinavé, podlé, zabudol na detský úsmev, predstavitelia: Jean Paul Sartre, Albert Camus,

•neorealizmus – (neos – nový, realis –skutočný), prejavil sa v 50.r v Taliansku, analyzoval problémy povojnového Talianska, hrdinovia sú jednoduchí ľudia vidieka a biednych veľkomes. štvrtí, veľký dôraz kladie na dokumentárne fakty zo života biednych ľudí ako kontrast života v palácoch, jazyk: ľudový, nekomplikované vyjadrovanie, predstavitelia : Pratolini, Pasolini, Moravia, vo filme sa viac prejavil: režiséri: Frederico Fellini ( Sladký život), Victorio de Sica (Vrchárka)


Jarome David Salinger

román: Kto chytá v žite
-psychologický román, reaguje na stratu ideálov americkej spoločnosti po 2. svet. vojne na orientáciu, na konzum, na výrobu a tým devastáciu ľudskej duše a prírody
-príbeh rozpráva v 1.os, s odstupom jedného roka v sanatóriu lekárom, 17. r. Holdem Caufield a odkrýva, tým lekárom svoje vnútro, spomína a zamýšľa sa nad mnohými vecami, napr. na pohreb svojho brata Aliho
-vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov, preto sa 3 dni túla pred vianočným New Yorkom, stretáva sa s rôznymi ľuďmi,odcudzuje ich falošnosť a pretvárku, ich duševnú plytkosť, snaží sa hľadieť na svet očami dospelého človeka a sníva o tom, čo by chcel v živote robiť, sníva, že stojí chrbtom k priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti, keď niektoré z nich zaujaté do hry sa priblíži k strmine, jeho úlohou je vrátiť ich naspäť, jeho prianie vyznieva symbolicky, deti netušia, že na konci je priepasť, ktorú on už pozná, chce ich uchrániť . Citová kríza sa mu dostaví pred Vianocami, keď rodiny zdobia strom, a každý niekam patrí, je zima a H. často myslí na kačky v parku, kam sa uchýlia pred mrazom, Je presne v takej istej situácii ako ony, musia sa o nich postarať druhí, potulovaním ochorie a zo sanatória rozpráva príbeh


Jean Paul Sartre

- zakladateľ existencializmu, debutoval románom: HNUS – je písaný formou denníkových záznamov a zobrazuje jednotvárny život hrdinu Roquetina, kt. je znechutený všetkými vecami okolo seba, ľuďmi, ale hlavne sám sebou, jeho znechutenie vyústilo do hnusu ako životného pocitu
-spisy: Existencializmus je humanizmus, Bytie a ničota
-drámy: S vylúčením verejnosti, Muchy, Diabol a pánboh
-1964- Nobelova cena za literatúru – neprijal
-zb. próz MÚR – poviedka Múr – poviedka zobrazuje vnútro človeka odsúdeného na smrť,kt. trávi posledné hodiny života v cele, je to hraničná životná situácia, múr je symbolický – stojí vo vnútri človeka medzi dušou a telom, neviditeľný múr, popretkúvané vzťahy medzi ľudmi navzájom, múr – hmotný, tvorí celu, hlav. hrdina má pocit zúfalstva, opustenosti, beznádeje, všade vidí svoju smrť, využíva naturalizmus pri vykresľovaní hraničnej situácie


Albert Camus

-predstaviteľ existencializmu
-udelená Nobelova cena za literatúru 1957 a keď ju preberal povedal: „ Každá generácia si myslí, že musí zmeniť svet. Moja generácia však vie, že svet neprerobí. Jej úloha je snáď väčšia: zabrániť, aby sa svet nezrútil.“
-otec padol v 1.sv., matka živila rodinu ako práčka, biedne detstvo spomína v knihe: Prvý človek
- diela:
esej: Mýtus o Syzifovi (Syzifos-starý grécky hrdina odsúdený bohmi tlačiť do kopca veľký kameň, ktorý mu tesne pod vrchom kopca spadne naspäť, je to nekonečná, mučivá práca). Esej začína: „existuje jediný naozaj závažný filozofický problém, a tým problémom je samovražda.“ Samovraždu odmieta, lebo človek za všetkých okolností musí tvoriť a konať, nikdy sa nesmie vzdať, človek má byť vždy silnejší ako situácia, v ktorej sa nachádza
dráma: Caligula
román: Cudzinec,
Mor

Mor:
je abstraktným symbolom vojny a celej absurdnosti sveta, každý jednotlivec nosí v sebe tento mor, choroba v uzavretom meste kosí ľudí, nerobí rozdiely medzi bohatými a chudobnými, za túto chorobu sú vinní všetci, lebo vnútorný mor, ku ktorému dospeli – klamstvo, pýcha, nenávisť rozožiera ľudské duše, Mor – hraničná životná situácia – človek sa ocitá zoči-voči smrti, ľudia sa začínali správať inak


Antoine de SAINT-EXUPÉRY

-pochádzal zo starej fr. rodiny, počas 2. sv. vojny pôsobil v letectve, 1944 sa z letu nad Korzikou nevrátil a jeho telo sa dodnes nenašlo
-rozprávka pre dospelých: Malý princ

Malý princ

-venoval ju Leonovi Werthovi, keď bol malým chlapcom „ Všetci dospelí boli najprv deťmi, ale máloktorí sa na to ešte pamätá.“
-nachádzajú sa rozprávkové prvky: postavy Malý princ, rozpráva sa s líškou, s ružou, cestoval po vesmíre, názov diela rozprávkový
téma: chcel zobraziť myslenie a konanie dieťaťa, jeho pohľad na svet dospelých
idea: dobré vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné
postavy:
Malý princ – malý chlapček so zlatými vláskami v dlhom plášti, na pohľad šťastný, zaoberal sa otázkami typickými pre dieťa, na všetko sa pýta a svet dospelých sa mu zdá nepochopiteľný, s dospelými sa stretáva pri návštevách jednotlivých planét, odchádza od nich vždy skľúčený, lebo zmysel svojho života vidia v materiálnych veciach, každá planéta zobrazuje jednu zo záporných vlastností ľudí
ruža – vyrástla na jeho planéte, o ňu sa staral, polieval ju, rozprávali sa spolu al. mlčali a keď odchádzal, prikryl ju skleneným zvonom, aby ju chránil, na ceste po jednotlivých planétach si uvedomil, že práve táto ruža je preňho jediná na svete, najprv bol sklamaný z toho, ruža mu povedala, že je jediná na svete a on uvidel celý záhon ruží, boli krásne, ale prázdne, vytvorili si so svojou ružou putá
líška – pri stretnutí s líškou si uvedomil hodnotu priateľstva, priateľstvo znamená „keď si niekoho skrotíme“ – vytvoríme si navzájom putá, prístupné je len to, čo si skrotíme
- dielo sa končí odchodom malého princa, mohol odísť za svojou ružou, alebo sa mohol vrátiť do sveta detí, autor verí, že deti si nenechajú vziať svoj svet


Svetová poézia po 1945


Francúzska l.

-v 60. r. sa dostala na SR l. dvoch f. básnikov, ktorí vyšli zo surrealizmu
-prekladal: Vladimír Reisel


Paul Eluárd

-patril k dadaistom, neskôr surrealistom
-zb. Posledné ľúbostné básne,
Výber z poézie
-základný motív: LÁSKA, spája sen s realitou, pocity samoty, beznádeje s láskou k žene
-pôvod. zbierka: FÉNIX – napísal ju po smrti svojej manželky, po krízach, kt. prežil, svoj zmysel nachádza v láske k žene
-využíva voľný verš, bez interpunkcie, anafora: „uvidel som ťa vo svojom náručí.“


Jacques Prevert

-básnik, prozaik, textár, scenárista
-zbierka básní: Slová – básne o láske, o všednom živote
-Tá láska – obraz plnohodnotnej lásky, ku ktorej patrí radosť, šťastie, boj o lásku, utrpenie, smútok, hľad. lásky
- opakovanie: „taká šťastná, taká radostná (figúra), metafora – „láska zaliata celá slnkom“ (tropa)
- Pre teba moja láska – hovorí o láske, kt. sa nedá kúpiť za peniaze, nedá sa spútať, musí ostať slobodná, voľná, pretože, ak ju nenecháme voľne žiť a dýchať, tak ju stratíme




13. Obraz slovenského ľudu, jeho mravnej sily, krásy v básnickom diele A. Sládkoviča, P.O. Hviezdoslava

P.O.Hviezdoslav

Epika-delenie:
1)veľká – Ežo Vlkolinský,
Gábor Vlkolinský,
Hájniková žena

2)kratšia – Zuzanka Hraškovie,
Anča – baladický charakter
menšie epic. básnické poviedky – Poludienok,
Večera,
Prvý záprah – život dedinského ľudu
Kain,
Ábel,
Sen biblická tématika
Šalamúnov,
Vianoce
„ vlkolínske eposy“ – tvoria jeden celok, materiál pre ne čerpal zo spomienok na život, aký kedysi výdal vo svojom rodisku. Vlkolín – krycie meno Vyššieho Kubína, sám Hviezdoslav pochádzal z drobných zemanov, preto dôverne poznal spôsob života a mentalitu

Ežo Vlkolinský

dej: po smrti zemana Beňa Vlkolinského vládu v dome prevzala jeho žena Estera, keď jej syn postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie a prejavil o ňu záujem, matka ho nemilosrdne vyženie z domu. Ežo sa uchýlil k otcovmu bratovi zemanovi Eliašovi, zarytému nepriateľovi Estery. Strýko Eliáš mu po čase vystrojí svadbu so Ž. a po nej sa Ežo so svojou mladou ženou usadí v kúrií, ktorú im bohatý sedliak Bocko odkúpis od skrachovaného zemana. Po 6 rokoch zmieri Ežov syn Benko rodičov s rozhnevanou starou mamou Esterou.

Gábor Vlkolinský

dej: dejom je postupný hospodársky, morálny úpadok poprednej zemianskej rodiny Šimona Vlkolinského. Gábor po tom, čo sa jeho súrodenci rozleteli po svete a jeho rodičia prepadli alkoholu, zostáva so svojím zemianstvom sám, odmieta ho dievča, ktoré mu sľúbili. Vtedy mu Ežo poradí, aby sa priženil k Blažkovcom, do sedliackej rodiny.

Hájnikova žena

dej: do vynovenej hájovne na Podvrší sa po smrti svojho otca, so zvolením starého zemepána Villániho, nasťahoval jeho syn mladý hájnik Mišo Čajka. Priviedol si sem Hanku a mladomanželia prežívajú v samote šťastné chvíle. Na podvršie zablúdi Artuš Villáni, ktorému sa páči mladá hájnička a nadbieha jej. Počas poľovačky, keď Artuš poslal Miška na hon za jeleňom, prepadne Hanku a ona ho v obrane zabije. Vinu berie na seba Miško, uväznia ho, Hanka sa utrápená vracia k rodičom. Hanka z veľkého bôlu upadá do šialenstva a blúdi po okolitých poliach. Na súde žiada sudca pre Miška smrť obesením, no uprostred obhajcovej reči tam vtrhne Hanka a prizná sa. Súd M. oslobodzuje a vracia sa s chorou ženou na Podvršie a čaká kým vyzdravie. Prispeje k tomu aj Miško, zachraňujúc koč so starým Villánim a jeho dcérou od zahynutia v rozbúrenej rieke, ktorá strhla most, Villániho odpustenie a láska matky Hanky k synovi vracajú šťastie do hájovne.
- lyricko-epické dielo (lyrická časť – opis prostredia, úvahy autora, piesne, epická časť – dej)
- 15 kapitol, ktoré sú vsadené do lyrického rámca začína básňou: „ Pozdrav“ a končí básňou: „Zbohom“
- základný výstavbový prvok je KONTRAST (ľud – pánsky svet) (mravná čistota – zhýralosť)
- využíva pleonazmus – „pozdravujem vás lesy, hory...“ – hromadenie synonym


Andrej Sládkovič

-vlastným menom Braxatoris, narodil sa v Krupine, študoval v Krupine, v B.Štiavnici,Univer. v Hale, ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie., ťažko niesol rozchod s M., ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára., pôsobil ako evan. farár v Hrochoti, Radvani, kde aj zomrel
diela: lyricko – epická báseň – Detvan,
Marína

Detvan

-lyricko-epická básnická skladba – lyrická zložka – lyrické opisy kraja pod Poľanou, úvahy o vlastnost. ľudu
– epická zložka – dejová línia je nevýrazná, súbor niekoľ. dejových obrázkov
kompozícia: 5 spevov:
1.)MARTIN – autor nás zoznamuje s detňanským mladencom Martinom Hudcovie, opisuje jeho narodenie uprostred krásnej prírody, tu sa prvýkrát prejavil zmysel pre spravodlivosť, zabíja sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca

2.)DRUŽINA – M je na salaši pri vatre v kruhu valachov a dozvie sa, že sokola, kt. zabil patril kráľovi Matejovi, cestou zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného z nich zabije

3.)SLATINSKÝ JARMOK – je najepickejší, na jarmok prichádza kráľ Matej a Martin sa mu ide ospravedlniť, že mu zabil sokola, správa sa smelo, čo zapôsobí na Mateja, keď vyjde najavo, že Martin zabil aj zbojníka, kráľ ho obdarí koňom

4.)VOHĽADY – autor podáva obraz Eleny, zobrazuje ju ako ideál Slovenky, preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina, kráľ očarený jej krásou jej daruje prsteň


5.)LAPAČKA – obraz verbovania na dedine, Martin vstupuje do čierneho pluku kráľa Mateja, ale len pod podmienkou, že si môže nechať kroj, fujaru, Elenu, valašku, vrkoče, kráľ mu to dovolí, tešiac sa, že bude mať v pluku statného mládenca
Idea: autor vyzdvihol krásu a šľachetnosť ducha slov. ľudu, jeho vernosť, čestnosť, nebojácnosť
- Sládkovič sa cíti súčasťou národa, hovorí v jeho mene, často sa vyjadruje v pluráli
- porovnať romantické obrazy a predstavy o slov. ľude (Sládkovič) a realistické (Hviezdoslav)



14. Od osobného k národnému, sociálnemu, všeľudskému v lyrike P.O. Hviezdoslava a S. H. Vajanského


Porovnanie lyriky P.O. Hviezdoslava a S. H. Vajanského

P. O. Hviezdoslav S.H. Vajanský
- zložité myšlienky, vyjadrovanie (parnasizmus) - text je zrozumiteľný, prístupnejší, ľahší na
interpretáciu
- lyrika – osobná, spoločenská, prírodná - lyrika – len témy objektívneho charakteru,
spoločenské témy (zobrazenie človeka
uprostred spoločenského diania
- Verbalizmus – 8 lyrických cyklov, z ktorých možno
vyčítať H. život - lyrika – skúpa na slovo, Verbalizmus sa prejavuje v zb. Tatry a more (7 cyklov)
- verš – sylabotonický (daktyl, trochej, jamb) - sylabotonický + sylabický verš – spevný – je to vplyv otca, kt. patril do štúrovskej generácie


Svetozár Hurban Vajanský

-nar. v Hlbokom, najstarší syn J. M. Hurbana (štúrovec), v mladosti sa pokúšal o vlastnú tvorbu, redaktor Slovenských pohľadov a Národných novín
-dielo:
-Vajanského lyrika je skúpa na slovo, upína sa k témam objektívneho charakteru (politické, historické, spoločenské, lyrický hrdina stojí uprostred spoločenského diania a života, chýba subjektívne prežívanie

Próza:

besednica: Obrázky z ľudu,
novela: Letiace tiene,
romány: Koreň a výhonky,
Suchá ratolesť,
Kotlín
Poézia:
Tatry a more – zbierka obsahuje 7 cyklov : Zvuky,
Maják,
Jaderské listy,

Sny a báje,

Ratmír,
Herodes a
Dozvuky.
- v centre záujmu je vzťah jednotlivca a národa o úsilie o národnú sebazáchovu
- Herodes – zobrazuje osud 2 násilne odvlečených sirôt z Trenčianskej stolice na Maďarskú nížinu, aby sa tam v službe u cudzieho gazdu pomaďarčili, obidve deti pri úteku hynú vo vlakovom tuneli. Táto časť je protestom proti odnárodňovaniu
zbierky: Spod jarma,
Verše

Zb. Verše – báseň Slovenčina
-stance – 8 veršová sloha
-jeho sloha 9 veršov – Spencerova stanca
-téma: útlak slovenského národa, jazyka
-citlivé vyznanie v materinskom jazyku, slovenčina môže rozkvitať len tam, kde žijú naozajstní Slováci
-údel Slovákov –ťažký, museli tvrdo pracovať, žili v biede, často plienení, hovorí, že Slovákov už nič nečaká, žiadna sláva, žiadna budúcnosť a vyjadruje beznádej, hovorí o našej reči aká je krásna a predsa ju nepoužívali, a hovorí o tom, že sa začala používať, stala sa významnou
-Slovensko utláčané okolitými štátmi, pomaly zanikalo, bolo samé, nemalo oporu, no záver vyzerá optimisticky oproti iným veršom, ako sa príroda obnovuje a prebúdza tak aj Slovensko
Pavol Orzság Hviezdoslav

-vlastné meno – Pavol Orzság
-Hviezdoslav – ten, ktorého sláva siaha až ku hviezdam, podľa neho sú pomenované – ulice, námestia, súťaže, knižnice, ten, ktorý slávi hviezdy
-život: narodil sa vo Vyšnom Kubíne, zomrel v dolnom Kubíne, študoval v Miškovci, Kežmarku, sem siahajú jeho lit. začiatky, prvé básne písal v maďarčine, nemčine, ale oravskí národovci obrátili jeho pozornosť na slovenskú poéziu
-prvotina: Básnické prviesenky Jozefa Zbránskeho – prihlásil sa k duchovným tradíciam slovenského národa
-oženil sa s Ilonou Novákovou a značnú časť svojho života prežil v Námestove

-dielo: a) lyrika veľkých cyklov
b) epika
c) dráma
a)Lyrika veľkých cyklov
-8 lyrických cyklov (verbalizmus)

1)SONETY – 21 básní (4+4+3+3 – 17 veršov, ktoré sú usporiadané do 3 slôh)
-prejavuje sa ako básnik, vnímavý, vysvetľuje svoje chápanie poézie, je to pre neho svet fantázie, do ktorého chce uniknúť, ale spoznáva, že jeho miesto je tu na Zemi

2) LETOROSTY (3 časti)
1.časť – program svojej poézie, kritika zemianstva
2.časť – ladená pesimisticky „Básne čierneho roka“ –vysporiadúva sa so smrťou svojich najbližších, uvažuje
o živote a smrti
3.časť – spomienkové básne na matku (Priadka) a otca (Roľník)

3) ŽALMY A HYMNY
-prejavil sa tu rozpor medzi ideálnou predstavou a reálnou skutočnosťou

4)PRECHÁDZKY JAROM

5)PRECHÁDZKY LETOM
- v obidvoch autor vystupuje ako maliar krajín harmonickej prírody a jej večnej opakovateľnej krásy, porovnáva človeka a prírodu, kým človek starne, príroda sa na jar omladzuje, schopnosť neustálej regenerácie, u človeka to nie je možné

6)STESKY –autor uvažuje nad životom, vychádza z vedomia, že už prekročil zenit svojho života a prichádza čas na úvahu o vykonanom diele

7)DOZVUKY – základným motívom je myšlienka lúčenia sa so životom, prichádza smrť

8)KRVAVÉ SONETY – tvorí 32 sonetov, napísal ich v júli, aug. pred 1. svetovou vojnou, vyšli až po vojne

Krvavé sonety

2 časti:
1. časť. A národ oboril sa na národ
-odhaľuje príčiny vojny, jej dôsledky, vyjadruje, že národ utláča a vykorisťuje iný národ, využíva expresívne obrazy vojny – ničí ľudské životy, ničí všetko okolo seba – žiaľ
2. časť. Ó vráť sa skoro, mieru milený
-spája túžby ľudstva po mieri so symbolom „olivovej ratolesti“, buď nám zdravím, s veselosťou, láska medzi národmi, aby nebolo viac mladých vdov, sirôt, aby nemuseli blížnych oplakávať nad hrobmi , vojnu odsudzuje –je to zlo, krivda medzi národmi, autor vzýva po mieri, rozmýšľa, kto je zodpovedný, egoizmus národov

Lyrika : 1) osobná (reflexívna – Priadka, Roľník)
2) spoločenská (krvavé sonety)
3) prírodná (Prechádzky jarom, letom)


-Hviezdoslav patrí do : PARNASIZMUS – umelecký smer, v ktorom forma básne je dôležitejšia ako jej obsah, formálna stránka prekrýva významovú
-jeho vyjadrovanie je veľmi zložité – využíva inverzie, apoziopézu, básnické presahy....
-preklady: prekladal z inonárodnej literatúry, lebo svojimi prekladmi chcel dokázať rovnocennosť slovenčiny s ktorýmkoľvek iným svetovým jazykom
15. Prehľad slovenskej dramatickej tvorby od roku 1918 – Stodola, J. Barč –Ivan, Š. Králik

Po roku 1918 dramatická tvorba zaznamenala určitý vzostup, ale nie až taký výrazný ako poézia a próza, vyplýva to z toho, že na Slovensku neboli profesionálne divadlá. 1. 3. 1919 - bolo otvorené Slovenské národné divadlo v Bratislave (opera Smetana: Libuše). Vznik: Východoslovenského národného divadla v Košiciach , Slovenské ľudové divadlo v Nitre


Ivan Stodola

-dielo tohto spisovateľa tvorí spojnicu medzi realistickou drámou (Tajovský) a modernou Slovenskou dramatickou tvorbou,nar. v Lip. Mikuláši ( v tomto vlasteneckom prostredí zohrávalo ochotníctvo výraznú úlohu, 1830 Gašpar Fejerpataky Belopotocký uviedol hru Jána Chalupku – Kocúrkovo), dráme pripisoval – výchovnú funkciu, veselohre – očistnú funkciu
diela:
scénky pre Mikulášskych ochotníkov – Voľby,
Daňové pokonávanie
komédie: - Náš pán minister – zobrazil tu pokrytecký život malomestských obyvateľov a ich snahu preniknúť do vyšších vrstiev
-Jožko Púčik a jeho kariéra – hra o drobnom úradníčkovi, ktorého si všimnú až vtedy, keď sa previní. Pracoval v dobročinnom spolku, odkiaľ zmizli peniaze, keď vyjde najavo, že je nevinný, prepustia ho a prestanú mať o neho záujem
-Keď jubilant plače,
-Mravce a svrčkovia,
-Čaj u pána senátora
historické drámy: Kráľ Svätopluk,
Marína Havranová

dráma: Bačova žena

- námet čerpá zo života ženy nezvestného muža, ktorá uzavrie nový manželský zväzok, má blízko k antickej tragédii, lebo je tu zrážka človeka s osudom
- konflikt: sociálny, morálny
- dej: po rokoch pobytu v Amerike a po banskom nešťastí sa bača Ondrej vracia domov (pri nešťastí stráca pamäť, je vyhlásený za mŕtveho, no po niekoľkých rokoch sa mu pamäť vrátila, ale Eva rodená Hadviždiaková je už vydatá za baču Miša.) Tragédiu vyhrotí situácia, keď obidvaja muži žiadajú, aby rozdelila deti. Materinský cit sa u nej ukáže silnejší ako láska. Tento spor rieši samovraždou so slovami: „ Teraz ma už máte obaja.“


Július Barč – Ivan

-jeho tvorba má expresionistický charakter – usiloval sa vymaniť drámu k výlučne domácej zakotvenosti a napojiť ju na širšie umelecké prúdy – využil podnety expresionizmus
-hry: 3000 ľudí,
Diktátor,
Dvaja,
Veža,

hra: Neznámy – knižná dráma (hra idei a moderných situácii), námetom je uskutočnenie Božieho kráľovstva na Zemi. Túto myšlienku hlása Neznámy, ktorý prichádza do mesta- ( je skutočne neznámy, jeho názory sú tlmočené, nemá ani jednu repliku), ľud mesta ho neprijme a Neznámy odchádza. Prečo musel tento človek odísť ? Pretože mlčí, lebo im vzal vieru, nevie vraždiť, nenávidieť, lebo nie je kráľom a nechce ísť s nimi.
oni hovoria: „ bojuj s nami, trp s nami, aby sme ti verili.“
autor: „ Odmietať tajomstvá, pretože sme na ne ešte nedorástli je príliš pohodlné.“

komédia: Mastný hrniec – vysmial sa karierizmu, úplatkárstvu a pretvárke malomestských obyvateľov, dej umiestnil do Ťuťotína – je to podľa autora moderné Slovenské Kocúrkovo, komika sa zakladá na zámene osôb a rolí. Prof. Babík sa má stať ministrom, všetci mu nadbiehajú, poklonkujú sa, keď sa však vysvetlí, že je to omyl, všetci sa od neho odvrátia

tragédia: Matka
- psychologická (milujú to isté dievča,), expresionistická (utrpenie – veľmi často sa nastoľuje otázka života a smrti, dedina žije v ustavičnom očakávaní nového banského nešťastia, Jano chce niekoľkokrát s P. skoncovať), sociálna dráma( vysťahovalectvo, ťažké pracovné podmienky v bani, Paľo sa vráti z Ameriky chudobný a Jano , kt. získal jeho čiastku po otcovi, mu to vyčíta)
- kompozícia:
1.expozícia – predstavenie postáv – matka Anna Pavlíčka, suseda – Mara, Jano, matkina vidina, že Paľo sa vráti z Ameriky, predpríbeh – matka v spomienkach priblíži to, čo sa stalo s otcom rodiny
2.kolízia – Paľo sa vracia tak , ako to matka videla, Jano ho privíta s nenávisťou a posmechom
3.kríza – Kata, za ktorou od odchodu Paľa chodí Jano, sa priznáva Pavlíčke, že stále ľúbi Paľa. Matka má vidinu, že brat zabije brata, a prosí Jana, aby za Katou nechodieval
4.peripetia – Paľo ide za paholka ku Katiným rodičom, chcú sa s Katou vziať
5.katastrofa – Jano zaútočí na Paľa nožom, matka zhasen svetlo a náročky ho pomýli a Jano zabije matku




16. Filozofia protestu proti vojne a filozofia pokory v boji so životnými prekážkami v mezdivojnovej literatúre – M. Urban, J. C. Hronský, J. Hrušovský, P. Jilemnický

Milo Urban

- nar. sa v Rabčiciach na Orave, 16. r. vydal prózu : Ej, ten tanec, prózy: Výkriky bez ozveny, Za vyšným mlynom, Jašek Kutliak spod bučinky, Z tichého frontu
-pentalógia : 1. Živý bič, 2. Hmly na úsvite, 3. V osídlach, 4. Zhasnuté svetlá, 5. Kto seje vietor
-román ŽIVÝ BIČ

- expresionistický román (všetko sa odohráva vo vybičovanej atmosfére), postavy konajú pudovo a prežívajú utrpenie, román s tematikou 1. sv. vojny – autor zachytáva dopad vojny na civilné obyvateľstvo
- dôsledky vojny: majetkové ( rekvirácia majetku), fyzické (zmrzačený a zabitý človek), psychické ( neúplné rodiny, to čo ničí)
- kompozícia:

1.Stratené ruky – sú symbolom bezmocnosti vtedajšieho človeka, kt. prichádza o všetko, všetok ľud Ráztok je jednotný a koná ako 1 bytosť, Unanimistický román ( una = 1, anima = duša) –napr. Ilčíčka reprezentuje živelnú pohromu, Adam Hlavaj = osvietené sedliactvo, Notár Okolický = pánsky svet
- 3 príbehy: príbeh Ondreja Koreňa, príbeh Ilčíčky a jej syna Štefana, príbeh Evy Hlavajovej
-Razstočania mali prvé kontakty s vojnou po príchode Ondreja Koreňa. Na dedine odvádzajú mužov na vojnu a Eva Hlavajová, kt. čaká notárovo dieťa urguje u neho návrat svojho muža z vojny. Dedina ju odsúdi za nemanželské dieťa a farár Letay ho odmietne pokrstiť. Štefan dostane povolávací rozkaz, bojí sa a chce byť zbehom. Jeho matka Ilčíčka mu to nedovolí a v Trenčíne vo výcvikovom tábore má konflikt s veliteľom Rónom, ktorého zabije a Štefana popravia. Za jeho smrť sa cíti Ilčíčka vinná. Eva Hlavajová sa utopí.

2.Adam Hlavaj – je predstaviteľom obyčajného, jednoduchého človeka v dedine a ľudského ideálu
-3 príbehy: príbeh Adama Hlavaja, príbeh Kristy Dominovej, príbeh Roženíka Kúrňavu
-Adam Hlavaj dezertuje a dozvie sa o Evinej smrti. Krista Dominová si začína s vojakom Lánym. Kúrňava zradí Hlavaja Okolickému, kt. naňho vypísal odmenu. S peniazmi ide rovno do krčmy a zavolá aj kmotra Kromára a rozpovie mu, za čo pijú. Vtedy sa mu otvoria oči, že pánsky svet ho využíva. Ľud Razstok rabuje krčmu, potraviny, celá dedina sa chce pomstiť notárovi. Notára Okolického nájdu utopeného presne na tom mieste, kde sa utopila aj Eva Hlavajová.

- názov Živý bič – bič spôsobuje bolesť, utrpenie ako aj vojna bola bičom človeka, a hoci skončila, jej dôsledky v ľuďoch sú stále živé, aj ľudia sú živí a snažia sa aj počas vojny tomu utrpeniu odolávať, nepoddávať sa


Jozef Cíger Hronský

-diela:
•U nás, Domov, Medové srdce – dedinský človek s dôrazom na harmonizáciu ľud. vzťahov
•novely: Podpolianske rozprávky, Tomčíkovci, Sedem sŕdc – ded. prostredie, vonkaj. a vnút. svet človeka
•romány: Žltý dom v Klokoči, Jozef Mak, Chlieb, Pisár Gráč
•pre deti: Sokoliar Tomáš, Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre prasiatka
•emigrácia: Andreas Bur Majster, Svet na trasovisku
román Jozef Mak

- expresionistický román, podáva obraz sveta z vnútra človeka, na život plný utrpenia
- prítomná FATALITA = osudovosť:

1)J. Mak sa narodil ako nemanželské dieťa, nikto ho na svete neočakával, nikto ho ani spomínať nebude
2)nemal mu kto byť krstnou mamou, nakoniec sa uľútostila Hana Melošová, kt. vložila misu s krúpami do kúpeľa
3)pri krste sa zabudlo na zvyky (zabudli položiť dieťa na peceň chleba)
- postavy: princíp kontrastu
- Jula – duchovnosť, pasivita,
- Maruša – telesnosť, aktivita,
- Jozef – pracovitý, ústupčivý,
- Jano – výbušný, ťažko ovlád.

- jazyk – veľmi expresívny, zachytiť utrpenie ľudí
Jozef Mak – autor hlavnú postavu komponoval ako symbol jednoduchého slovenského človeka, ktorý prijímal beh života tak ako prichádzal, mal šťastia len za mak, ale po každej prekážke dokázal vstať a ísť ďalej. Hoci román končí tragicky, autor využíva princíp KATARZIE (očista), vyzýva hrdinu k pokore a k vyrovnanosti so všetkým, čo mu život prinesie
- Jozef Mak – človek milión – je 1 z mnohých ľudí a ničím výnimočných

dej: Starší brat Jano nemal rád Jozefa, bil ho, ale Jozef ho mal rád, lebo mu rozprával rozprávky. Ako rástol matka ho zjednala do služby k bačovi Kubandovi, v dedine je požiar a Makovcom zhorí dom. Hana Meľošová si ich zoberie k sebe. Jozefovi sa zapáči jej dcéra Maruša. Zaľúbia sa a Jozef sa rozhodne stavať chalupu. Keď je dom hotový, musí odísť na vojnu. Počas toho času, nedostával od M. listy a má predtuchu niečoho zlého. Pri návrate domov zistí, že Maruša sa vydala za jeho brata Jana a bývajú v jeho dome. Jano rozdelí dom napoly a dovolí tam Jozefovi bývať. V tomto momente stratil všetko: matku (zomrela), dom, Marušu, lásku. Začal si všímať Julu Petriskovú, kt. bola telesne postihnutá, ale z lásky k nej sa začala meniť. Jozef sa rozhodol, že si ju zoberie za ženu. Jula žije so strachom, že Maruša jej odvábi Jozefa a nedokáže tomu zabrániť. Sú Vianoce a Julin a Jozefov syn začína chodiť. Jula sa J. vnútorne odcudzila. Maruša pije a opitá zvára bielizeň v kotli na dvore. Jula ju zazrela,keď išla so synom k susede, že nezmenila svoju polohu. Mŕtvu Marušu nesie Jozef domov a k nim príde Bánoci. Jozef ide robiť k Bánocimu, aby odrobil polovicu chalupy. Vo štvrtok sa im narodil syn a v pondelok Jula zomiera s úsmevom na tvári a Jozef cíti, že ju mal rád.

Celý román končí: „ Trp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko. Keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň a najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac na svet vydrží obyčajný Jozef Mak.“ - zároveň aj pointa celého románu


Ján Hrušovský

-z Nového Mesta nad Váhom, jeho matka bola dcérou štúrovského prozaika a básnika V.P. Tótha
-diela: debut: Zo svetovej vojny,
novely: Doloróza,
Pompiliová Madona,
Zmok,
romány: Muž s protézou,
Peter Pavel na prahu nového sveta
-prínos do literatúry: tematická odlišnosť od dovtedajšej tvorby. Príťažlivý bol preňho človek s odvekými ľudskými starosťami, túžbami a problémami

Pompiliova Madona

-beznohého Pompília každý deň vodia jeho príbuzní pred chrám, aby žobral. Jeho veľkou túžbou je dostať sa dnu do chrámu, lebo verí, že Matka Božia by ho uzdravila. Podplatí kostolníka, z toho, čo nažobral a on ho prenesie večer dnu. Je tu prítomný mystický moment – Pompilio cíti, že Matka Božia ho uzdravuje a on má zdravé nohy. Z vďaky ju ide pobozkať, ale umiera

postavy: bohatá aristokracia, cirkevní hodnostári, Pompilio, jeho príbuzní
zámer autora: chcel vyjadriť súcit s trpiacimi, odsúdil spoločenské nerovnosti a kritizoval dvojtvárnosť cirkevných hodnostárov

Dolorosa

-je rehoľná sestra, kt. pri duchovnom rozjímaní pri soche Nazaretského cíti, že sa v nej prebúdza cit, tak dlho potláčaný, v tej soche vidí predovšetkými muža s kt. túži telesne splynúť. Následne sa dostáva do extázy, zdá sa jej, že Ježiš ožíva, štverá sa na ňu, socha sa oddelila od kríža, rúca sa na Dolorosu a ona umiera, v závere splýva telesno a duchovno
Muž s protézou

-hl. postava – Seeborn je ostrieľaný bojovník z 1. svet. vojny a tieto zážitky spôsobili, že sa stal bezcitnými cynikom. Dal si vyoperovať srdce a ona jeho miesto vložiť protézu, aby sa mohol popásť na utrpení milovanej bytosti. (dôsledok vojny, čo v človeku zanechá). Okrem neho tu vystupujú 2 ženy: Erna – Seebornova milenka č.1 – predstavovala telesný princíp a Mína – milenka č. 2 – predstavovala duchovný princíp – hoci bola zasnúbená , zásnuby ruší a vedie vzťah so S., ktorý ju psychicky ničí a ona umiera.



17. Vysvetlite a porovnajte konflikty spoločenských vzťahov v dramatickej tvorbe Jána Chalupku, Jonáša Záborského, J. Palárika a J. G. Tajovského

Ján Chalupka

-prvý najvýznamnejší slovenský dramatik obrodeneckého divadla, nar. v Hornej Mičinej, štúdia: Ožďany, Levoča, učiteľ,
-drámy: Všetko naopak,
Staruš Plesnivec,
Trasorítka,
Trinásta hodina,
Dobrovoľníci,
Bendegúz
-1830 – Gašpar Fejerpataky – Belopotocký uviedol jeho divadelnú hru Kocúrkovo v Liptovskom Mikuláši - tradícia ochotníckych divadiel u nás

Kocúrkovo:

postavy:
-Pán z Chudobíc – Adolf – zeman, polovzdelalnec, prešiel lýceami, školský inšpektor, povýšenecký voči kňazovi a učiteľovi, hlási sa k myšlienke Veľkouhorska a slepo obdivuje Maďarov, jeho jazykový prejav je popretkávaný nemeckými, latinskými, maďarskými slovami, zo svojho syna Attila chce vychovať Maďara
-Jánoš Tesnošil – čižmársky majster, má ženu Madenu a deti Aničku a Honzíka, predstavujú remeselnícku vrstvu, chválenkár, dôležitý, autoritatívny k žene a deti si robia, čo chcú, je to odrodilec, ktorý sa na vandrovke poručil k maďarčine, jeho prejav je nezrozumiteľný
-Madlena – plytká, bystrá, malomestská intrigánka, syna Honzíka ochraňuje nepedagogickým spôsobom, naoko sa líška Vojteške (suseda) I jeho synovi. Anička je jednoduchá, v reči aj spôsoboch tupá, nešikovná, nevie ani navariť, šikovná v kalkuláciách a Honzík je študent, ktorý má drobné hriechy fajčenie míňanie rodičovských peňazí
-Sloboda – učiteľ, ušľachtilý mladý muž, vzdelaný, zomrel mu otec, on sa snaží získať miesto učiteľa v Kocúrkove, nedá si so sebou manipulovať, ani ako muž, vyhne sa osídlam Kocúrkových mamičiek, vezme si Ľudmilu, dcéru terajšieho učiteľa, je veselý, vtipný, neodpustí si poznámku na neduhy v Kocúrkove
-Vojteška – mala syna Martina, kt. sa pozeral za Aničkou Tesnošilovou, kandidoval na miesto učiteľa

1.dejstvo – zasadá konvent, na miesto učiteľa sú dvaja kandidáti, jeden je Martin Vojtech, ktorého presadzuje Jánoš Tesnošil, druhý je Sloboda, je z Turca, podporený pánom z Chudobíc, nový učiteľ má doraziť do Kocúrkova aj so študentmi, signál pre Kocúr. mamičky, aby upravovali svoje strategické plány ( aby ho získali ich dcéry)
2.dejstvo – dej pod Tatrami, vracanie študentov cez hory domov, medzi nimi Martin, hovorí slová Slávy dcéry a mládenci spievajú piesne, prepadnú ich zbojníci
- Chalupka tým oživil Jánošikovskú tradíciu
-konflikt?


Ján Palárik

-Kysuce, dramatik, novinár, národný dejateľ, prívrženec novej školy, vydával časopis Cyril a Metod, 20r. v Pešti – Katolícke noviny, propagoval divadlo – čím plní veľkú národnú úlohu – prebúdza národné povedomie, vychováva a vzdeláva
-charakteristika Palárikových hier:
d)situačný humor (komika)
e)dva typy postáv
f)tradície, zvyky, ľudová hudba, piesne
-napísal 13 divadelných hier, ktoré sú stále živé a stále sa hrajú
-3 veselohry: Inkognito,
Drotár,
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch (obžinky=dožinky)
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

- postavy: 2 druhy : - ľud, - šľachta
-výmena postáv, čo spôsobilo komické situácie a nedorozumenie
-vlastenci – ľudia hrdí na svoj pôvod, národ, hlásia sa k reči slovenskej , k slovenskému ľudu
-odrodilci – (Maďaróni – pomaďarčení Slováci) – prevzali kultúru Maďarov, na svoju zanevreli. Zanedbávajú: jazyk, reč, národné zvyky a tradície, pohŕdajú ľudom, vyvyšujú sa nad nich
-konflikt: je založený na názoroch, na jednej strane sú názory vlastencov a na druhej názory odrodilcov. Hra končí zmierením. Odrodilci spoznávajú krásy slovenského jazyka, zvyky, tradície a navrátia sa k Slovenskému rodu
-je to symbol zmierenia medzi Slovenským a Maďarským národom, na základe rovnoprávnosti
-idea: milovať svoj národ nie len slovami, ale aj skutkami


Jonáš Záborský

- drámy: Bitka pri Rozhanovciach – historická dráma, dejiny Srbské, Uhorské, Poľské, Ruské, Slovenské
Najdúch


J. G. Tajovský

Statky- zmätky

dej: Ďurko Ľavko si vzal za ženu Zuzku Kamenskú na návrh Palčíkovcov, ktorí im vystrojili svadbu, čoskoro medzi manželmi dochádza k nezhodám, lebo Ďurko sa stretá s Betou a Zuzka ho opúšťa aj s jeho synom. K tomu Palčíkovci nesplnili sľub o prepísaní časti majetku na Zuzku a Ďurka. So súhlasom P. si Ďurko privedie do domu Betu, no nsplnená túžba po majetku rozloží aj vzťah Ď. a B.Ď. sa snaží vrátiť k Zuzke a jej synovi, no Zuzka ho odmietne. kompozícia: expozícia, kolízia, kríza, peripetia, rozuzlenie

konflikt: sociálny: majetkový – Palčíkovci mali prepísať majetok Ď.Z. keď sa zoberú
ľúbostný: Ďurko, Zuzka, Beta

názov hry: výstižný, spočíva hlavná myšlienka: túžba po bohatstve prináša do rodín rozklad, nešťastie, zmätky
postavy: 2 typy: 1. typ – kladné, mravne čisté, doplácajú na intrigy, zmysel života vidia v láske a pomoci druhému
2.typ - záporné, túžiace po majetku, bohatstve

Ženský zákon

-zákon posledného slova
veselohra v 4 dejstvách, Mišo Malecký sa zamiluje do Aničky. Sľúbia sa a Miško odchádza na vojnu. Ich životnému šťastiu najprv zabráni konflikt medzi oboma matkami, ktorý ešte viac zvýrazní dedinská klebetnica Dora. Pred Mišovou matkou pohovára Aničku, že sa po nociach kde s kým stretáva kým je Miško na vojne. Presviedča ju, že richtárka s dcérou majú veľký majetok a že sa vyjadrili, že by chceli mať Miša doma. Richtárka sľúbila Dore za tieto reči peniaze. Všetko sa rozuzlí, keď sa Miško vráti domov z vojny

- úryvok: Kocúrkovo, Statky- zmätky




19. Svetová dramatická tvorba po roku 1945 – B. Brecht, A. Miller, Durrenmatt, E. Ionesco, S. Beckett

- rozvoj epického divadla – jeho tvorcom B. Brecht
- v 50. rokoch vo francúzskom divadelnom umení sa začala rozvíjať dramatická tvorba známa ako absurdná dráma
- základom divadla absurdity sa stal Existencializmus – život nemá zmysel, alebo hľadanie zmyslu života charakterizovala ju Nihilistická filozofia, nezmyselnosť ľudského života a snaženia vôbec
- je to druh modernej drámy, v kt. autori reagujú na morálku svojej doby, je to kritika zmechanizovaných ľudských vzťahov, zrkadlo, kt. autori nastavujú ľud. morálke, pokriveniam, snobizmu, egoizmu
- základným jazykovým prostriedkom je HYPERBOLA –zveličenie – všetko nezdravé v ľudskej spoloč. autori zveličia a zobrazia až v absurdnej podobe
- predstavitelia a.d. zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv. antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často aj zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry
- V USA sa rozvíjala najmä psychologická dráma, predstaviteľom Z.Williams a A. Miller

Absurdná dráma

Samuel Beckett

- dramatik írskeho pôvodu, písal po ang., franc., nositeľ Nobelovej ceny
- hra: Čakanie na Godota – hra nemá dejovú líniu, má 2 dejstvá:
1.dejstvo – na ceste sa stretnú 2 tuláci Estragon a Vladimír, čakajú na akéhosi Godota a vedú medzi sebou rozhovor: „Človek sa zbytočne pechorí.“ Z ich rozhovoru preniká pocit beznádeje, pesimizmu, všetko je márne, na scénu prichádza Pozzo a vedie si otroka a ten sa volá Lucky, pán sa správa veľmi povýšenecky, otrok je pokorný, na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorý oznamuje, že pán Godot nepríde

2.dejstvo – tá istá scéna, s tými istými postavami , no prichádza Lucky, ktorý vedie svojho pána Pozza, kt. je slepý, opäť čakajú na Godota, ktorý v závere hry neprichádza, nik nevie, kto je Godot, každý si má sám odpovedať
- podľa niektorých God – boh - pre niekoho nádej, pre iných alegória beznádejného čakania, smrti, nádeje


Eugene Jonesco

- franc. dramatik rumunského pôvodu
- dráma: Stoličky – vystupujú tu 2 manželia, kt. sa rozhodnú spáchať samovraždu, zvolajú si hostí a rečníka, kt. má oznámiť ich rozhodnutie, prišiel iba rečník, hostia nie, boli iba prázdne stoličky a vydával akési neartikulované zvuky. Idea: človek nemá čo povedať iným, že celý život je len absurdita, – dôsledky, nezmysel vojny, zmechanizované ľudské vzťahy
Plešivá speváčka - neschopnosť komunikovať medzi postavami
Kráľ umiera – kráľ žil v blahobyte, zachytáva posledné dni kráľa – všetko okolo schátrané, polámané, hony mu odbíjajú, volal poddaných, aby ho zachránili, odkrýva svoju prázdnotu a úbohosť, dovtedy skrytú v lesku a kráľovskej nádhere, predstavuje morálnu krízu ľudstva


Friedrich Durrenmatt

- švajčiarsky dramatik píšuci po nemecky
-dráma: Návšteva starej dámy – zobrazil skazené malomesto
Fyzici – komédia s detektívnou zápletkou, v ktorej okrem hyperboly dominuje humor a paradox, fraška
– problém morálnej zodpovednosti vedcov pred zneužitím výdobytkov vedy sa odohráva v psychiatrii, ktorej majiteľkou je šeflekárka Mathilda von Zandová. Stretávajú sa 3 fyzici:
Mobius - ubytoval sa v psychiatrii, obával sa následkov svojho výskumu, opustil rodinu a vydal sa za blázna – vlast meno Einstein
Newton – vlast. meno Kilton
Einstein – vlast. meno Eisler

-Newton, Einstein sú agenti, poverení získať pre svoje krajiny Mobiove záznamy o výskumoch, pomocou ktorých by bolo možné ovládnuť svet. zavraždia svoje ošetrovateľky, aby ich považovali za šialencov, aj Mobius zabije ošetrovateľku, aby nevyzradila čo počula. Nakoniec sa všetci priznajú, že sú normálni. Mobius vyzýva všetkých, aby zostali v blázinci. Ich obeť zbytočná, šialená riaditeľka sanatória ukradla M. záznamy a chce ovládnuť svet.
-rieši morálnu zodpovednosť vedca za zneužitie jeho vedeckého bádania

Epické divadlo

-jeho princípy začal uplatňovať Bretolt Brecht v 30. r. v Nemecku, Brecht prišiel s názorom, že pre moderného človeka nestačí už klasická dráma, pretože bolo potrebné riešiť spoloč., polit., ekonom. problémy
-vytvoril tzv. „odpsychologizované drámy“ – zakladá sa na epickom príbehu, kt. s podáva na javisku tak, aby sa divák nemohol doň vciťovať, ale aby uvažoval, aby pomáhal riešiť problémy na javisku, aby vyjadril svoj názor, spolupracoval s hercom – pôsobili na INTELEKT diváka, nie na city – Intelektuálne divadlo
-príbeh, ktorý sa na javisku rozpráva je mnohokrát prerušovaný songami, často ich spieva chór (antická dráma), komentárom jednotlivých postáv al. rozprávača, zvláštnymi inscenačnými prostriedkami: titulky, medzititulky, film, ktoré objasňujú konanie postáv, dej
-za prítomnosti divákov sa niekoľkokrát prestavuje scéna
- B. básnik, prozaik, dramatik, režisér, dramaturg Nemeckého divadla v Berlíne, po nástupe fašizmu sa vysťahoval a žil v mnohých Eur. krajinách v exile, antifašista
dielo:

Žobrácka opera – námet autor čerpal z Londýnskeho podsvätia, prostredia remeselných žobrákov, kt. organizujú prepady a krádeže. Ich vodcom je Mackie Masser. Celý príbeh spočíva v hľadaní a prenasledovaní tohto vodcu. Na konci jeho najbližší ho zradili a vydali polícii, končí sa veľkým smútkom

Matka Guráž a jej deti - na pozadí 30r. vojny odsudzuje nemecký fašizmus, ústredná postava matka Guráž je markytánka Anna Fierlingová, ako markytánka putuje za vojskom a stratí oboch synov a putuje ďalej so svojou nemou dcérou Katrin, nakoniec stratí aj ju a stále nechápe, že vojna ju pripravila o všetko, na postave je ukázaná hrdinskosť a odcudzuje nem. fašizmus

Kaukazský kriedový kruh – veľa songov, typické e.d., podobenstvo od dobre a zle na základe legiend, kt. kolovali na Kaukaze, v gubernii sa ľud vzbúri proti Gubernátorivi a zabijú ho, v dome je zavretá žena, ktorá počas vzbury uteká a zabudla v dome dieťa, slúžka schytí dieťa, zachráni ho , uchýli sa do hôr a vydáva sa za jeho matku, pravá matka ho chce naspäť, sudca urobil kruh a postavil do stredu dieťa a mali ho ťahať a slúžka sa vzdáva, nechce mu ublížiť a tak sudca videl skutočný materinský cit a prisúdil ho slúžke
Život Galileiho – pod nátlakom inkvizície odvoláva svoje učenie o heliocentrizme, posledné roky života dožíva doma a má výčitky svedomia, že podľahol nátlaku, kritika spoločnosti, kt. zbavuje slobody ľudí a vyjadrovať názory


Psychologická dráma

-predstaviteľmi :

Arthur Miller – jedným z manželov M. Monroe
Po Páde – prehodnocuje svoj život a vzťah k ľuďom, autobiografická dráma, hl. postava Magie(predstav.M. Monro)
Mustangy- hl. úloha Marilyn Monroe, žena čaká na rozvod, zoznámi sa 3 mužmi a prirovná ich k mustangom

Tennessee Williams

hra: Zostup Orfea,
Električka zvaná Túžba,
Mačka na horúcej plechovej streche



22. Experimentálne prekonávanie realistickej poetiky v slovenskej próze po 1. svetovej vojne – Vámoš, Gašpar, Hrušovský, Horváth

2 prúdy v literarúre:
1)tradičný – nadväznosť na tradície – do popredia vstupuje celá generácia realistov
2)antitradičný – snaha o prekonanie realizmu, chceli vniesť do literatúry nové prvky
•expresionizmus – zachytenie dojmu, kt. pramení z vnútra človeka vykoľajeného vojnou, základným prvkom expresívneho vnímania je UTRPENIE, nič ucelené, len prvky v dielach niektorých autorov
•naturalizmus – natura=príroda, snaží sa zobraziť v človeku to prírodné, dôraz položil na biologickosť, pudy, telesnosť človeka, základy: Emile Zola


Gejza Vámoš

-nar. v židovskej rodine v Maďarsku, ako lekár pôsobil v Piešťanoch, 1939 emigrácia do Číny a Brazílie – jeho obrana proti rasovým prenasledovaním
-diela:
-debut: Editino očko,
-romány: Odlomená haluz,
Atómy boha,
-próza: Jazdecká legenda

JESŤ

- prítomný silný naturalizmus, v popredí biologickosť a jeho sprievodnými javom je HLAD, ľudia hladujú – je to prejav hrôzy spoločnosti po vojne, z nedostatku jedla prežívajú utrpenie – výrazný expresionizmus „ JESŤ, PREGĹGAŤ, NASÝTIŤ SA.“
- využíva silné expresívne slová, kt. stupňuje a dosahuje nimi naturalistické opisy, refrénovito opakuje myšlienku: „Nebolo čo jesť na Zemi.“ Opisuje ľudí zahriaknutých hl. Tyldu, kt. sa snaží nájsť prácu a tým aj možnosť nasýtiť sa. Stretáva sa s iróniou, s nepochopením a ľudským chladom


Ján Hrušovský

-z Nového Mesta nad Váhom, jeho matka bola dcérou štúrovského prozaika a básnika V.P. Tótha
-diela:
-debut: Zo svetovej vojny,
-novely: Doloróza,
Pompiliová Madona,
Zmok,
-romány: Muž s protézou,
Peter Pavel na prahu nového sveta
-prínos do literatúry: tematická odlišnosť od dovtedajšej tvorby, Hrušovského znechutil obraz dobrého, čestného, skvelého Slováka. Príťažlivý bol preňho človek s odvekými ľudskými starosťami, túžbami a problémami

Pompiliova Madona

-beznohého Pompília každý deň vodia jeho príbuzní pred chrám, aby žobral. Jeho veľkou túžbou je dostať sa dnu do chrámu, lebo verí, že Matka Božia by ho uzdravila. Podplatí kostolníka, z toho, čo nažobral a on ho prenesie večer dnu. Je tu prítomný mystický moment – Pompilio cíti, že Matka Božia ho uzdravuje a on má zdravé nohy. Z vďaky ju ide pobozkať, ale umiera

postavy: bohatá aristokracia, cirkevní hodnostári, Pompilio, jeho príbuzní
zámer autora: chcel vyjadriť súcit s trpiacimi, odsúdil spoločenské nerovnosti a kritizoval dvojtvárnosť cirkevných hodnostárov

Dolorosa

-je rehoľná sestra, kt. pri duchovnom rozjímaní pri soche Nazaretského cíti, že sa v nej prebúdza cit, tak dlho potláčaný, v tej soche vidí predovšetkými muža s kt. túži telesne splynúť. Následne sa dostáva do extázy, zdá sa jej, že Ježiš ožíva, štverá sa na ňu, socha sa oddelila od kríža, rúca sa na Dolorosu a ona umiera, v závere splýva telesno a duchovno

Muž s protézou

-hl. postava – Seeborn je ostrieľaný bojovník z 1. svet. vojny a tieto zážitky spôsobili, že sa stal bezcitnými cynikom. Dal si vyoperovať srdce a ona jeho miesto vložiť protézu, aby sa mohol popásť na utrpení milovanej bytosti. (dôsledok vojny, čo v človeku zanechá). Okrem neho tu vystupujú 2 ženy: Erna – Seebornova milenka č.1 – predstavovala telesný princíp a Mína – milenka č. 2 – predstavovala duchovný princíp – hoci bola zasnúbená zásnuby ruší a vedie vzťah so S., ktorý ju psychicky ničí a ona umiera.


Tido Jozef Gašpar

-nar. v Rakove v Turci, študoval OA, nedokončil a odišiel na more, strávil tam veľmi dlhý čas, z týchto úletov vzniklo množstvo diel, šéf úradu propagandy (orientoval sa nacionálne – zato väznený a do kontextu literatúry sa viac nedostal)
-diela:
-zb. próz: Hana,
-prózy: Červený koráb,
Karambol

próza:

Námorníci

-tematicky sa viaže k moru, ide tu o príbeh námorníka Petara, kt. utečie z lode, pretože zmysel svojho života vidí po boku svojej milovanej Stely. Keď prichádza domov, otvára dvere a Stelu nájde v náručí iného muža (len zo zúfalstva a jeho očakávania), všetko sa v ňom vtedy zlomí, odchádza a končí samovraždou. Nejde tu o dôležitosť deja, ale o vnútorné prežívanie a psychiku postáv, v popredí je duchovný princíp, naznačená biologickosť, postavy sa pomaly približujú k svojmu cieľu a zrazu, keď ho majú na dosah ruky umierajú, dochádza k zlomu v ich citovej rovine

- motív: vzťah indivídua k davu (dav je niečo záporné)
- lexika (jazyk), ktorý využíva: ORNAMENTALISTA – veta je presýtená prívlastkami a prekrýva to vecnú stránku (obsah), jednoduchá myšlienka – je veľmi obrazne povedaná, rád využíva aj rôzne zvuky, text je zmyslovo vnímateľný


Ivan Horváth

- diela: Človek na ulici – 1. časť – Bratia Jurgovci (expresionizmus)
2.časť – Laco a Bratislava ( impresionizmus)

1.časť: Bratia Jurgovci (prevažuje expresionizmus, vychádza z dojmu, ktorý pramení z vnútra človeka, rozoberá ich pocity, čo cítia..)
-analýza života 4 bratov – Ján, Arne, Peter, Tomáš

Ján – charakterizuje ho primitivizmus, nerozumie si s ľuďmi, ale s prírodou, rozpráva sa s kvetmi, potokom, trávou, stromami, s ľudmi má problémy v komunikácii, zaľúbil sa do jedného dievčaťa, kt. ho nakoniec opustilo, hoci ju mal rád, nikdy si to nechcel priznať
Peter – opak Jána, zlý, zákerný, jeho konanie je protipólom svojich bratov, mal ženu Eňu, s ktorou nemôže mať deti, raz prišiel domov so slúžkou Katkou, Katarína s Eňou si vymenili pozície, neskôr sa vysmieva aj Kataríne, že je tehotná, že je len slúžka a z Kataríny sa opäť stáva slúžka a Peter si privádza do domu ďalšiu ženu, v závere ho Katka zabije

Arne – je stĺpom rodiny, vlastní kúriu a financuje ostatných bratov, je takým dostredivým princípom, okolo neho sa všetko sústreďuje

Tomáš – maliar, študuje v zahraničí, má pocity zbytočnosti, dekadentný človek, kt. sa cíti šťastný všade, len nie tam, kde je

2. časť : Laco a Bratislava – prejavuje sa impresionizmus, dojem, ktorý pramení z vonka, prejavuje sa v tom, čo Laco vidí: ženy, kt. idú na trh, ľudí, kt. obdivujú divadlo, úradníkov, kt. sa hrnú do úradov, študentov, kt. sa prechádzali ulicami, po korze...




23. Obraz Slovanstva v dielach lit. klasicizmu – Kollár, Hollý

Klasicizmus (z lat. classicus – vynikajúci, vzorový)
-umelecký smer 17.- 18. st., vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore za vlády Ľudovíta XIV. (kráľ SLNKO).
-znaky:
1)napodobňovanie prírody
2)literárny prameň – ANTIKA
3)delí sa na: - vysokú – epos, óda, tragédia, elégia,
- nízku – komédia, bájka, satira
4) utváral sa pod vplyvom filozofie racionalizmu - rozum, prezentovaným Reném Descartom a jeho výrokom: „ Myslím, teda som“
Osvietenstvo
-predstavuje pokrokové hnutie 18. storočia a základy má vo Francúzsku
-cieľom bolo zlepšenie života ľudí, pomocou šírenia osvety, vzdelania a v popredí je osvietený rozum

Národné obrodenie - pod vplyvom osvietenstva sa aj na Slovensku uvoľňujú podmienky pre šírenie vzdelania, kultúry a osvety. Na čele stáli kňazi, učitelia.. úlohou bolo povzbudiť národné povedomie. Národné obrodenie sa delilo na štyri fázy:

1)l. obdobie /1780-1820/:
-Bernolákovci – kodifikovali slovenčinu na základe západoslovenského nárečia 1787, založili Slovenské učené tovarišstvo – prvá slovenská kultúrno-osvetová spoločnosť – cieľom bolo šíriť a zošľachťovať nový spisovný jazyk (zánik 1800 po potlačení osviet. ideí)
-evanjelici a katolíci sa snažili pozdvihnúť národné povedomie

2)2. obdobie /1820-1835/
-založenie sloven. čitateľského spolku v Pešti /1826/
-Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej /1834/
-na čelo sa postavili Ján Holý a Martin Hanuliak z bernolákovej strany a Ján Kollár a Pavel Jozef Šafárik zo strany stúpencov biblickej češtiny

3 ) 3. obdobie /1835-1843/
-vyriešila sa jazyková otázka /návrat k českoslovenčine/ začína sa hnutie štúrovcov

4) 4. obdobie /1843-1848/
- kodifikácia slovenčiny a revolúcia 1848 – na základe stredoslovenského nárečia. Ide od udalosti vnútorne a účelne spojené: nebyť slovenčiny nedalo by sa do pohybu celé SR. Na začiatku SNO Bernolákova gramatika v latinčine a na konci Štúrova náuka reči slovenskej v slovenčine, položili základy a určili program slovenskej politiky

Myšlienka slovanskej vzájomnosti – vznikla v 2.fáze SNO. Jej autormi boli evanjelickí vzdelanci P.J.Šafárik, J. Kollár. Jej podstatou bolo, Slovania ako neslobodné národy sa mali zjednotiť na poli kultúrnom, ich oporou mal byť jediný slovenský slobodný národ RUSI.(1812 ruský národ porazil Napoleona pod Moskvou)


Ján Kollár

-narodil sa v Mošovciach, študoval v Kremnici, B. Bystrici, Bratislave, teológiu dokončil v Jene – tu sa zoznámil s Frederikou Schmitovou nazývanou Mína, v Budapešti pôsobí ako evanjelický kňaz, vo Viedni – univerzitný profesor, tu aj zomiera, prevezený na Olšanský cintorín v Prahe
-dielo:
•Básne Jána Kollára - písané formou sonetu, autor tu rozvíja vlastenecké myšlienky a Mínu ospevuje ako symbol krásy
•rozprava O literárnej vzájemnosti mezi kmeni a nárečími slávskymi – riešil otázku slovanskej vzájomnosti, uznával len 4 jazyky – ruský, poľský, česko-slovenský, srbo-chorvátsky
•Národnie spievanky – zbierka ľudových piesní
•Slávy dcéra

SLÁVY DCÉRA

-je to lyricko-epická skladba, je skomponovaná na alegóriach, predstavuje ľúbost.denník autora
-kompozícia: Predspev, 5 spevov : 1. Sála.,
2. Labe, Rén, Vltava,
3. Dunaj,
4. Léthe/nebo/,
5. Acheron/peklo/

-názov: S.D. je Mína, je symbolom slovan. budúcnosti, ktorá by slovanom odčinila predchádzajúce utrpenia, krivdy a zaradila ich k poprednému národu sveta
-premeny Míny: (metamorfozy): je konkrétna bytosť, kt. autor vyznáva lásku a mení sa na vílu (sprevádza ho po slovan. nebi)
-prelínanie 2 motívov: láska k vlasti, láska k Míne
-vlastenecké znelky: túžba po rovnosti, znášanlivosti, spravodlivosti, ľudskosti, volanie po národ. hrdosti, budúcnosť nezabezpečia silné slová, ale svedomitá práca, činy
-ľúbostné znelky: prejavuje svoju lásku k Míne (Láme svoje srdce – polovica vlasti, polovica Míne)

Predspev: je napísaný časomerným veršom (striedanie krát. slabiky s prirodz.dlhou), dvojveršia sa skladajú z hexametra (6stôp) a pentametra(5 stôp)- vytvárajú elegický distichon. Je to žalospev –elégia –žiali nad slovanskou minulosťou, uvedomuje si, koľko si Slovania vytrpeli, neprejavuje nenávisť voči iným národom

1.Sála – spomína na časy v Jéne,ospevuje svoju milú Mínu, spomína na stretnutie s ňou, zamýšľa sa nad láskou, lúči sa s ňou a sľubuje jej vernosť, Kollár nevykresľuje Mínu len ak svoju milú, ale aj ako bájnu dcéru bohyne Slávy, kt. v sebe spája vlastnosti všetkých slovans. dievčat
2.Labe, Rén, Vltava – autor putuje po slovanských krajoch, vyznačených riekami L,R,V,ustupuje konkrétny zážitok do úzadia a básnik uvažuje o láske všeobecne.
3.Dunaj – opisuje slovenské kraje a ich slávnu smutnú minulosť
4.Lethe – Mína sa mení na vílu a sprevádza autora po slovan. nebi a oslavuje všetkých dejateľov slo.národa
5.Acherón – dostáva sa do pekla a zatracuje všetkých naničhodníkov a odrodilcov

Láska a cit zostáva základom básnikovho vzťahu k svetu. Tak ako autor verí, že jeho láska k Míne pretrvá za hrb, tak verí aj vo veľkú budúcnosť Slovanov.


Ján Hollý

-narodil sa v Borskom Mikuláši, pôsobil ako katolícky kňaz, svoje diela písal v hájiku pod 100r. dubom, 1843 pri požiari utrpel ťažké popáleniny, takmer oslepol, odišiel k priateľovi na Dobrú Vodu, tu zomrel a je pochovaný.
-námety čerpal z dejín Veľkomoravskej ríše, aby ukázal, že Slovania majú slávnu minulosť
-diela: Selanky- 21 idilických básní, zobrazenie Slov. prírody v plnej kráse, pracovitého a ušľachtilého ľudu najznám: Jaroslav
rozsiahle hrdinské eposy: 1) Svätopluk
2) Cyrilo-Metodiada - príchod zvierozvestov C. a M. na Slo., pôsobenie, život
3) Sláv – boj Tatráncov s Čudmi, o víťazstvo za zaslúži Sláv

Svätopluk

-pokladom sú skutočné historické fakty z 9. storočia z obdobia VM, je napísaný v bernolákovčine
-kompozícia: 1) propozícia – naznačenie deja, na začiatku 1 spevu, je stroficky vyčlenená
2) invokácia – vzývanie múzy( J.H. vzýva múzu – osvietiť myseľ, napísať čo sa nik. nepodarilo)
3) pokračuje 1spev - 12
-postavy: historické postavy Svätopluk, Slavimír, Karolman, Rastislav
-téma: panovník Rastislav úspešne čelí Východofranskej ríši na čele s Karolmanom, ktorá si chce podmaniť slovan. kmene. Svätopluk zradí Rastislava, vydá ho nemcom, tí ho zatvoria do kláštora a oslepia, epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na Devínskom bojisku
-autor využíva gradáciu, opisy, epitetá, prirovnania,
Pavel Jozef Šafárik

-narodil sa v Kobeliarove, otec farár, študoval v Jene, ako prvý objasnil slovanskú minulosť a podiel slovanov na utváraní eur.kultúry, ako profesor, riaditeľ Srbského gymnázia v Novom Sade mal prístup k staroslovienským lit. pamiatkam
-dielo: zbierka básní: Tatranská múza s lýrou slovanskou
Dejiny slovanskej reči a literatúry – chce podnietiť lásku k národu
Slovanské starožitnosti – sleduje osudy Slovanov do konca 10. stor., do prijatia kresťanstva chcel odkázať, že Slovania majú indoeurópsky pôvod, ktorý na svoje územia prišli už dávno pred naším letopočtom a že po Grékoch, Rimanoch a Germánoch sú spolutvorcami eu. kultúry.
- význam – po prvýkrát slovenské dejiny v umeleckých obrazoch



24. Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre, hlavné znaky a špecifické črty v dielach M. Figuli, D. Chrobáka, F. Švantnera

lyrizovaná próza = naturizmus – je vrcholné štádium lyrizančných tendencii v medzivojnovej próze, je zobrazený úzky vzťah, harmónia človeka a prírody ako jedinej istoty v tejto odľudštenej vojnovej dobe, záchranu hľadajú v dedinskom prostredí nepoznačeného civilizáciou. Svoje korene má v : realizme, ornamentálnej próze a francúzskom regionalizme,
znaky LP:

1.redukcia deja (vonkajšieho) – dôraz je položený na citovom prežívaní človeka
2.človek zobrazený v úzkom vzťahu s prírodou
3.na povrch sa dostávajú etické problémy
4.diela boli manifestom ľudskosti v odľudštenej dobe fašizmu
5.výrazové prostriedky preberá z lyriky


Dobroslav Chrobák

– nar. v Hybiach na Liptove
diela: debut: poviedka : Les (uverejnil v študenskom časopise)
expresionizmus diela: Návrat Ondreja Baláža,
Silueta,
Duo Charlie
vitalizmus diela: Poviestka,
Kamarát Jašek (skutočný lit. debut)

novela: Drak sa vracia – hlav. postava Martin Madlušovie, kt. nikto tak nevolal, volali ho Drak alebo Čierny macek, odlišoval sa od dedinčanov svojim pôvodom. Bol najdúch a aj svojou profesiou bol hrnčiar (predpokladá to istú kultúru človeka), ostatní dedinčania boli pastiermi a roľníkmi. Drak býva na samote za dedinou a dedinčania mu začínali pripisovať čarodejnú moc a jeho prítomnosťou vysvetľovať živelné pohromy. Drak sa očistí v očiach dediny tým, že zachráni ohrozený statok pred požiarom (aj so Šimonom Jariabkom – jeho sokom v láske). Pretože Eva, kt. tu vystupovala, bola kedysi Drakova milá a v súčasnosti bola už Jariabkova žena. Próza končí Drakovým návratom, dedinčania ho uvítajú a richtár ho osloví vlastným menom. Privádza si aj budúcu ženu Žofku.
drak – symbol v rozprávkach zlej moci, symbol odriekanej túžby slúžiť ľuďom a pomáhať druhým, pre svoju odlišnosť bol postavený na perifériu dediny, ústredným konflliktom je postavenie jednotlivca proti silnému dedinskému kolektívu: „ nepatril nikomu, bol vždy sám, proti všetkým ... ak proti sebe samému“

Návrat Ondreja Baláža

dejová línia:
1.ideovo – tematický plán
-Ondrej sa vracia po 17. r. z vojny domov a na začiatku dediny vidí pomník obetiam vojny, kde je vyryté aj jeho meno, prichádza do svojho domu, kde našiel svoju bývalú ženu stále veľmi krásnu, ale so svojim životom, mužom, a z vedľajšej izby počul plač dieťaťa, predstavil sa ako priateľ Ondreja, rozprával o ňom ako o mŕtvom, z kapsy vybral na stôl nôž, fotku, hodinky, povedal, že mu ho daroval. Nechcel zasahovať do nového života svojej ženy, kt. mu dala jesť, on jej zato uplietol košík a nepoznaný odchádza preč (prvoradý je vnútorný dej – city a myšlienky hrdinu)
téma: zobrazenie dedinského človeka po skončení vojny
idea: dielo namierené proti vojne, kt. berie človeku všetko, dokonca život aj identitu
prostredie: dedinské, po 1. svetovej vojne
2.kompozičný plán – in medias res - nezobrazil hrdinu ako bojoval, ani ako sa vracal, ale zobrazil ho uprostred deja, už ako prišiel do svojej dediny
3.jazykový plán- využíva rôzne jazykové prostriedky
Margita Figuli

-nar. vo Vyšnom Kubíne, úradníčka v Tatra banke,
-diela: poézia – len príležitostne

próza – debut zb. noviel – Pokušenie,
romány: Babylon,
Ariadnina niť,
Víchor v nás,
autobiografia: Mladosť

novela: Tri gaštanové kone

-dejová línia: 1. VZOSTUPNÁ (reprezentovaná Petrom),
2. ZOSTUPNÁ (reprezentovaná Jánom)

Peter v noci ide na koni na Oravu, popýtať ruku krásnej Magdalény, ktorú od detstva miloval, lebo jej rodina sa z rodnej obce odsťahovala na Oravu a on ju neprestal ľúbiť. Cestou stretáva na koňoch 2 mužov a Magdalénin bratranec mu rozpovie, že ona sa vydáva za Jána Zápotočného. Jej matka ju chcela vydať za Jána, lebo bol 1. gazda v Leštinách a matka mal mamonárske zmýšľanie. Dosiahne to, že sa konali zásnuby. Počas svätojánskych ohňov sa stretáva Peter s Magdalénou v lese, sľubujú si lásku a vernosť, sľúbia si, že Magdaléna sa pokúsi oddialiť sobáš a Peter sa usadí, postaví v Turci dom a príde si po Magdalénu na 3 gaštanových koňoch. Zápotočný ich počul, prepadne Magdalénu, znásilni ju a Magdaléna sa stáva jeho ženou, pretože je tehotná. Jano ju veľmi surovo bije a Magdaléna v 6. mesiaci potratí. Peter sa vracia po Magdalénu, ale dozvedá sa, že je ženou Zápotočného, Jana trýzni koňa, vypaľuje mu oko a na telo slovo „TULÁK“, hynie pod jeho kopytami a Magdaléne s Petrom nestojí nič v láske. Odchádzajú spolu do Turca, do krajiny svojho detstva (rozprávkové zakončenie).



JANO (zlo) PETER (dobro)
láska: - egoistická - ku všetkému živému (ľudia, príroda)
prostredie: - statkár, 1. gazda v Leštinách - tulák, skromnosť
správanie: - surovec - podľa kresťanskej morálky

Motívy koní:
1) symbolom potýčiek, ich prítomnosť na scéne zauzľuje vzťahy medzi Petrom a Jánom
2)symbol čistoty, a to nielen vo svete zvierat, ale aj v živote ľudí, zvíťazila čistá a úprimná láska
3)symbol lásky – nebolo vmoci Petra a Magdalény splniť ich túžby, rozprávkové zakončenie príbehu je vďaka koňom, ktoré zabíjajú Jána, ako symbol zla

Psychologizácia farieb
gaštanová farba – hnedá – symbol zeme, zrastenosť prírody a človeka


František Švantner

-nar. Mýto nad Ďumbierom, v jeho diele
-diela: próza: Výpoveď,
-kniž. dielo – Malka – súbor 8 próz, všetky sa odohrávajú v prostredí slov. hôr, kde nezasahuje žiadna civilizácia, vždy je v nich prítomná smrť, ale zahalená tajomstvom,
-novela: Dáma,
-román: Život bez konca

román: Nevesta hôľ

-je vrcholný prejavom naturizmu, a to preto, lebo je tu krajné oslabenie deja a prestupuje sa tu reálne s tajomným, hl. postava je ZUNA – „nevesta hôľ“ – stelesňuje krásu, živelnosť a silu prírody, symbolizuje svet vrchov, ďalšia postava: TAVO – stretol sa so Zunou, cíti k nej lásku, ale vie, že je nedosiahnuteľná, lebo je sľúbená horám, namiesto deja tu vystupuje vzťah človeka a prírody
-dochádza tu k rozprávkovej premene ľudí na zvieratá a naopak, román bol autorovou obranou pred egoizmom vojny, román v čase vydania narazil na odpor, pretože vstúpil do odlišnej literárnej situácie
-„Zuna je čistá ako divá ľalia“ – prirovnania sa vzťahujú na prírodu, lebo jedine príroda zostala čistá a nedotknutá, Zuna je mýtickou postavou
-kým na začiatku jeho tvorby sa často opakujú motívy smrti, v tých záverečných prózach sa Švantnerovou hlavnou témou stáva život
25. Humanistické tendencie slovenskej medzivojnovej a súčasnej poézie podľa vlastného výberu – Smrek, Lukáč, Dilong, Novomeský, Válek, Rúfus


Ján Smrek

-vlastné meno Ján Čietek, pochádzal zo Zemianskeho Lieskového, veľmi rýchlo osirel, svoje detstvo a mladosť prežil v sirotinci v Modre, tam ho vychovávali, tam vychodil učiteľský ústav , redigoval časopis Elán
-v jeho tvorbe prevláda : Vitalizmus – vita- radosť,život, - jeho poézia je plná radosti a optimizmu aj napriek tomu, čo prežil a tiež prevláda : Poetizmus – zobrazuje život ako poéziu
-Poeta natus – rodený básnik, píše preto, lebo musí, má to v krvi
-témy jeho poézie: oslava života, krásy ženy, vína, ospevuje prírodu
-charakteristika tvorby:

prvotina: Odsúdený k večitej žízni (ladená pesimisticky)
Dnes milujem svoj deň – naznačuje obrat v jeho poézii, zmenu prístupu ku skutočnosti vo veršoch: „Dnes milujem svoj deň, noc miloval som včera.“ deň – život, kt. je pred ním, nový prístup, noc – to, čo prežil, pohľad ma svet plný pesimizmu, kt. ,mal predtým
zb., Básnik a žena,
Cválajúce dni,
Iba oči,
Božské uzly,
Zrno,
Hostina,
Studňa,
autobiografia: Poézia moja láska,
pre deti: Maľovaná abeceda,
Machule

zb. Cválajúce dni – Báseň o stavaní domu
-téma básne je oslava každodennej práce, v básni je prítomný Civilizmus – oslava bežného, každodenného, všedného života, stavanie domu zobrazuje autor ako poéziu, celú prácu zobrazuje ako hru detí, všetci sú súdržní, pomáhajú si, každý má svoju úlohu, zobrazuje ako ľahkú prácu – murári svojimi rukami robia kúzla, konajú divy, je tu vyjadrená úcta a obdiv k práci,
-sú tu prítomné farebné videnia (červené tehly, farby jak škorica, murár šedivých vlasov), prítomný vitalizmus, poetizmus, využíva voľný verš, prirovnania

zb. Zrno – báseň Doma
-téma básne je oslava rodného kraja, domovina sa postupne mení, keď ju navštívi hrdina, už ju skoro nepozná, keď sa vráti domov, vždy je iná, bojí sa, že sa zmení, že bude úplne iná, vždy k nej bude blízky, nikdy sa mu neodcudzí, príde sa tu vždy očistiť, lebo jeho domovina a rodný kraj je neporušený, kraj má bohatú históriu, dobyvatelia a svetovládcovia, vždy, keď potrebuje načerpať energiu, vždy sa k nej obráti tvárou


Emil Boleslav Lukáč

-predstaviteľ Neosymbolizmu – opätovný návrat symbolov do poézie ( vnímal podnety: Ch. Baudelaira, Kraska)
-redigoval: Tvorba, Mladé Slovensko
-znaky poézie: poeta doctus(učený, vzdelaný – knižné slová), dolorizmus (smútok, pesimizmus), meditatívnosť(hlboké uvažovanie), vyjadrenie v paradoxoch, kontrastoch
-diela: zbierky:. Spoveď,
Dunaj a Seina,
O láske neláskavej,
Križovatky,
Elixír,
Bábel,
Moloch,
-povojnové: Srdce pod Kaukazom,
Parížske romance,
Óda na poslednú a prvú

zb. O láske neláskavej
-žena je niečo, po čom túži – stelesnenie snov, túžba nikdy nekončí, láska mu nestačí, nedáva mu to, čo by chcel, keď sú jedenbez druhého, tak sa cítia ako jeden poločlovek, nestačí mu bozko, krátky čas, ktorý trávi s ňou, chcel by viac, chcel mať naplnenú lásku, chce všetko alebo nič, premýšľa, kto za to môže,
- lásku porovnáva: k večnej hoube – stále ju hľadáme, chceme ju mať
k večnému kruhu – stále sa opakuje
k parabole – raz ju máme a potom zase nie
-každý život, kt. niekto žije, prežíva lásku a keď ju stratí, alebo nie je taká, akú ju chcel, tak mu je zle, trápi sa- aj životy sa žijú v tom, aj tie sú z toho zlé
-idea: autor poukazuje na nutnosť lásky v živote, že každý ju potrebuje, ale ak nie je obojstranná, opätovaná, nedáva žiadny zmysel, neprináša nič dobré iba trápenie


Laco Novomeský

-nar. v Budapešti, rodina presťahovala do Senice, redaktor komunistickej tlače a ľavicových novín
-2 fázy tvorby:
1.Proletárska lyrika
-vplyv poetizmu a neosymbolizmu
-debut: zb. Nedeľa , Romboid, Otvorené okná, Sväatý za dedinou, Pašovanou ceruzkou,

2.fáza – zb. Vila Tereza, Do mesta 30 minút, Stamodiaľ a iné

zb. Nedeľa, báseň: Báseň – autobiografia, 1904 narodil, spomína na pobyt v Prahe, porovnáva krajiny, rozdiel v živote ľudí, (bohatstvo, chudoba), snažil sa básnickou tvorbou zmeniť svet – nepodarilo sa


Rudolf Dilong

-z Oravy – Trstená, františkánsky mních, emigroval a zomrel v Pittsburghu
-zbierky: Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte lazy, Helena nosí ľaliu, Hviezdy a smútok
-vydal vyše 100 knižných publikácii, mnoho z nich v SR nie je známe

báseň: Za múrom kláštora

-hovorí o tom, že v kláštore je chudoba, žije v skromne vybavenej izbičke, kde nie je nič iné iba kríž, stôl, posteľ, kľakadlo, je presvedčený, te toto stačí k spaseniu, aby sme sa dostali do neba, kláštor pripomína väzenie, prišiel do kláštora a čaká Ježiša,kedy ho vykúpi a prihovára sa k Bohu, čaká na niečo z vonku, niaky náznak, že príde, chce si posilniť svoju vieru a tú silu vidí vo vzduchu. Ježiša prirovnáva k väzniteľovi, ktorý je nedosiahnuteľný a žiada ho, aby konečne už prišiel, aby sa stretli, myslí si, že len, keď bude v kláštore, sa môže vykúpiť, striedavý rým, nie je pravidelne členená


Miroslav Válek

-nar. v Trnave, gym, obchod. akadémia, VŠ obchodná, redaktor v časopisoch, politicky aktívny v komunistickej strane, minister kultúry


-téma vojny: zb. Dotyky,
Príťažlivosť: báseň: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – nevyjadruje hrdinstvo vojakov, ale tragický osud detskej lásky, ktorá končí rozdelením slov. chlapca a židov. dievčaťa, kt. je odvlečené do koncentračného tábora, tam hynie.
-téma medziľ. vzťahov, problémy súčasnosti: bás. skladba: Slovo – venovaná komunistickej strane, ideo.totality
-vytvoril rozsiahle básne: „básne – pásma“ – skladá sa z niek. obrazov, ústia do spoločnej pointy
-ľúbostné motívy: báseň: Jesenná láska,
Smutná ranná električka ( rozchod, ochladnutie), bás.cyklus: Z vody
-pre deti: Veľká cestovná horúčka pre malých aj veľkých,
Do Tramtárie (tematická nápaditosť, vtip, slovné hry, rými),
Kúzla pod stolom


Milan Rúfus

-narodil sa na Liptove, žije v Ba, prednášal literatúru na Filozofickej f. v Ba, vytvoril nový žáner: „báseň –skratka“- na malom priestore je bohatstvo myšlienkových motívov, tématika: rôznorodá,
-téma vojny: reagoval na lokálne vojny (po 2.s) na vojnu vo Vietname:
-zb. Až dozrieme – báseň: Rakvy z Vietnamu,
-báseň: Monológ v lazarete
-téma medziľudské vzťahy, osudy detí: kniha esejí: Štyri epištoly k ľuďom,
Modlitbičky,
Nové modlitbičky,
Pamätníček (venoval jedinej postihnutej dcére, obrázky v knihe kreslila ona),
Modlitby za dieťa
-téma ženy, matky: báseň: Vyznanie lásky
-pre deti: Mechúrik Koščúrik,
Rodinná pošta,
Sobotné večery,
Kniha rozprávok od P. Dobšinského prebásnené