Spoločenské podmienky: Obdobie 70. tych rokov minulého storočia (nástup Hviezdoslava); začiatok 20. rokov tohoto storočia (1.sv. vojna) ekonomická, kultúrna, sociálna zaostalosť Uhorska Zemania boli privilegovanou vrstvou uhorského obyvateľstva v období feudalizmu, patrili medzi príslušníkov nižšej šľachty. Najväčšie zemianske stolice na Slovensku boli Trenčianska, Turčianska a Liptovská. V období nár. obrodenia sa časť zemianstva zapojila do slov. nár. hnutia. Po roku 1848, keď prakticky zanikla možnosť vykorisťovaniu bývalých poddaných, zemania ako spoločenská vrstva začala splývať s meštiactvom a dedinskými boháčmi. Definitívne strácala práva, svoje výsadné postavenie i tituly až rozpadom Rakúska - Uhorska.1867 – Rakúsko-Maďarské vyrovnanie, moc prevzala maďarská buržoázia, ktorá sa snažila vytbvoriť jednorečový a jednonárodný štát.

Slabá slovenská buržoázia nedokázala rozvinúť sociálno-politický program. Slováci nemali svoje vlastné školy ani kultúrne inštitúcie. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní r. Svoju nadvládu využívala na premenu mnohonárodnostného Uhorska na jednonárodný štát. Prenikanie maďarského kapitálu na Slovensko, podporované štátnym aparátom, prehlbovalo v spojení s maďarskou politikou vykorisťovanie slovenského ľudu, čoho dôsledkom bolo ďalšie zbedačovanie a vysťahovalectvo (do USA).1875 – vznik 3 gymnázií – Revúca, Kláštor pod znievom, Martin1880 – v časopise Orol začali vychádzať Kritické listy, autori boli Vajanský a Škultéty, objasňovali a presadzovali realistickú metódu.

Veľký dôraz kládli na literárnu kritiku 1881 – obnovené Slovenské pohľady - obnovil ich Svetozár Hurban-VajanskýSpisovatelia prvej generácie realistov (najma Vajanský a Kukučín) sa zamýšlali nad návratom zemianstva do slovenského tábora a nad úlohou zemianstva v národnom živote. Tento problém sa stal tématickým jedrom Vajanského próz. Za čias Vajajnského mladosti malo zemianstvo významný podiel na politickom živote v Uhorsku. V 70. - 80. rokoch sa slovenské zemianstvo odnárodňovalo, nezúčastňovalo sa na národnoobrannom boji slov. buržoázie.

Autori v tomto období poukazovali najma na úpadok zemianstva a snažili sa ho dostať spať do slovenského národa. Frazeologizmy: sú ustálené spojenia s preneseným významom ( patria sem príslovia, porekadlá, ustálené spojenia)

Členenie podľa vecného významu
1.plnovýznamové – neplnovýznamové;
2. jednovýznamové – viacvýznamové ( jedľa, oko, kohútik, …)
3. základné – odvodené( stromček), zložené ( vodovod, zemeguľa…)
4. Synonymá( rovnoznačné) : krásny, nádherný
5. Homonymá( rovnozvučné) : stopky-stopky;
6. Antonymá(opozitá, protikladné) – dobrý, zlý
7. základný význam slova – prenesený význam slova- metafora, metonymia;

Členenie podľa dobového výskytu:
1. nové ( neologizmy) : trenažér, sponzor…
2. zastaralé ( archaizmy) : dráb, richtár ….

Členenie podľa pôvodu:
Domáce : chlieb , soľ ….
2. Cudzie: systém, demokracia ….
Členenie podľa
CITOVÉHO ZAFARBENIA: 1. neutrálne : ruka, noha, 2. citovo zafarbené: - zjemňujúce-zdrobneniny ( ručička) - zhoršujúce-hanlivé ( ručisko) Členenie podľa PRÍSLUŠNOSTI K ŠTÝLOVEJ VRSTVE: 5. neutrálne ( štylisticky bezpríznakové) 6. štylisticky príznakové – spisovné: odborné (fotosyntéza), básnické(luna, vesna), hovorové(autiak); - nespisovné: slangové(matika) , nárečové ( erteple, krumple..)Ján Kalinčiak- absolvoval lýceum v Bratislave, pôsobil aj v Halle, ako profesor - Modra, MartinAko prvý stvárnil problematiku zemianstva a jeho vzťahu k ľudu.

Tvorí rozhranie medzi romantizmom a realizmom. - historická tematika: # Mládenec slovenský# Bozkovci - rozpor láska - povinnosť- ostatné diela láska - vlasť- najromantickejšie dielo # Púť lásky - obdobie tureckých nájazdov - historizmus, zápas dvoch mužov o jednu ženu, titanizmus, oslava lásky# Reštavrácia - podtitul „Obrázky z nedávnych čias”. Opisuje ti predvolebné boje zemanov, aby lepšie vystihol charakter tejto vrstvy. Postavy v románe nie sú ničím výnimočný, jednotlivci sú presne charakterizovaní, v ich činoch sa neprejavujú zásady, ani mnoho vášní. Postavy z hľadiska svojho významu sú rovnocenné. Sú hotové, ich motvy na konanie sú malicherné. Duchvný svet postáv je charakterizovnaý príslviami a porekadlami.

Zemianstvo zobrazil ako triedu, ktorá už odohrala svoju spoločenskú úlohu a patrí do múzea a nie do života, ale nekritizuje ich chyby iba sa im vysmieva. Vzťah k zemianstvu vyjadril humorom a satirou. Používal hovorovú reč, ktorú používali aj zemania. Zemiansku vrstvu zobrazuje ako neschopnú zasiahnuť do života. Téma:- dielo zaľudnil zemianskymi postavami, ktoré sú malicherné, neschopné nijakého činu. Všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne. Prípravy na voľby (kortešačky) boli miesto, kde sa ozývalo ich sebavedomie. V povesti zemania vystupujú ako ľudia zanikajúceho sveta.- majetok zemanov sa pod tlakom kapitalizmu rozpadával a ich úloha v spoločnosti je stále menšia. Kalinčiak zemanov nevysmieval, ale len usmieval. Nie je to taká ostrá satira. Usmieva sa nad ich pýchou, je presvedčený, že tá pýcha je predzvesťou ich pádu.V Záhorskej stolici je pred voľbami.

O miesto I. vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na 2 tábory sa rozdelilo aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa ich podplácaním privábiť do svojho tábora. A. Bešeňovský, ktorý už 15 rokov bol I. vicišpán, urazí pred voľbami rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi, hoci sa majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických, sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, keď bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nemôže stať, lebo Štefan je chudobný."Vidieť, že ste rodina, pán švagor, keď sa tak staráte o tých mladých ľudí, ale moja dcéra má ešte dosť času, a Štefan sa môže ženiť, keď bude vicišpánom.

"Štefanov strýc (Andrej Levický),ktorého onen gróf urazil aj osobne, vyhútal plán ako by sa Štefan stal vicišpánom. Odviedol celú rodinu Levických od Bešeňovského na protivníkovu stranu. Potocký, ktorý s ich pomocou mal získať vicišpánstvo, zaviazal sa urobiť Štefana II. vicišpánom. Aby bolo víťazstvo Potockého isté, bolo treba nepripustiť k voľbám niekoľko voličov Bešeňovského. Plán sa podaril. Prvé miesto získal Potocký, druhé vicišpánstvo Štefan Levický a s tým aj Aničku.„Tak sa stal Štefan Levický druhým vicišpánom a tu bys‘ len videl radosť jeho celej famílie.

"ŠTEFAN LEVICKÝ: „Ostatne bol Štefan usilovný človek, no bieda je najlepší majster, a tej užil za mladi až do sýtosti.“ „...bol zdravý ako lipa, čerstvý ako ryba a mocný ako buk."-mladý, švárny šuhaj, prezývaný dušou Adama Bešeňovského. Bol synom Adamovej sestry. Pochádzal z chudobnej rodiny. Jeho otec bol zámožný zeman v Leviciach. Ten však umrel, keď mal Štefan rok. No po voľbách sa zásluhou svojho strýka stal vicišpánom a mohol sa oženiť s dcérou Adama Bešeňovského.-ADAM BEŠEŇOVSKÝ: II. bývalý vicišpán. Bol pýchou slávnej rodiny Bešeňovských.Spočiatku nesúhlasí s tým, aby sa jeho dcéra vydala za Štefana Levického. No nakoniec sa svadba koná.

MATIÁŠ BEŠEŇOVSKÝ: známy vábnik pri reštavráciách. Vedel získať zemianstvo pre tú alebo onú stranu. Žije viacej zo zapredávania ako z poctivej práce. Každý, kto k nemu neprišiel s prázdnou rukou, „našiel ho takého akého ho chcel mať". Preto keď prídu zo strany Potockých, aby ho získali pre seba, pohotovo zavedie reč na peniaze.„...hľaďte Matiáša Bešeňovského preplatiť, bo to je figliar klincami vybíjaný a ten jediný je v stave nám svojou papuľou všetko pokrižlikovať, bo má oči ako jazvec, vidí, i kde by nemal ...“