referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Peter,Pavol
Streda, 29. júna 2022
Zemianstvo
Dátum pridania: 12.04.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jullia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 720
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 16
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 26m 40s
Pomalé čítanie: 40m 0s
 
JÁN POTOCKÝ: „Ak pán Potocký bol hladný človek a zachádzal i so svojimi odporníkmi vždy zdvorilo, dobre vediac, že najmenší krivý pohľad na zemana pred reštavráciou roznáša sa po stolici." - stal sa I. vicišpánomAutor v diele vykresľuje vtedajšie pomery v uhorskej stolici. Je to obdobie 30. rokov 19. stor. V popredí je boj o moc medzi dvoma zemianskymi rodmi - Potockými a Bešeňovskými. Zemianske voľby autor predstavil ako komédiu, v ktorej niet ani štipky vážnosti, aká by sa v tejto záležitosti vyžadovala. Autor poukazuje na nepekné vlastnosti (opilstvo, chamtivosť, klamstvo, vydieranie, podplácanie, podvádzanie), bez ktorých sa voľby nezaobišli.

Nezvíťazil program strany ale peniaze a podvod. Reštavrácia je zrkadlom prehnitého feudalizmu, jeho predstaviteľov a ustanovení.Hlavné postavy zemanov - nie sú schopné veľkého činu, a preto tu nie je žiaden romantický hrdina. Ich konanie vyznieva humorne a smiešne a celkový charakter dokresľujú rôzne príslovia a porekadlá. Reštavrácia je obrazom zemanov, ktorých pokladá za prežitky spoločnosti, sú príťažou pre novú budúcnosť národa. Dejová línia je tu nie je ucelená, je oslabovaná odbočeniami, rozprávaním epizód, ktoré s hlavným dejom takmer nesúvisia.

Reštavrácia nie je typickým romantickým dielom. Sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie a namiesto veľkého konfliktu len o drobné úskoky. Jazyk diela je zaujímavý. Autor využíva slovník, frazeológiu ako charakterizačný prostriedok. Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo. Upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad malicherné a sebecké záujmy. Jeho reprezentantom je najmä Matiáš Bešeňovský, najcelistvejšie vykreslená postava, ktorú charakterizujú slová:" Neukradnem, nemám, nezabijem, nebudem mať, a kde niet kostí, nieto sily."- jazyk je ľudový, používa príslovia a porekadlá.„Reštavrácia sa nedá preložiť do cudzej reči." (Ján Kalinčiak)Obsah: Rodina Bešeňovských a rodina Potockých bojujú o miesto vicišpána. Adam Bešeňovský usporiada hostinu, na ktorú pozve hostí, ktorých hlasy chce získať. Jeho zastávateľ Matej Bešeňovský chodil po zemienských rodinách a získava hlasy pre Adama.

Bešeňovský pozavl na hostinu aj grófa Zelinského, ktorý chcel Aničku, Bešeňovského dcéru, za ženu. Anička má rada Štefana Levického, ale pretože Štefan bol chudobný, Aničkin otec im zakázal stretávať sa. On totiž chcel po svadbe Aničky s grófom Želinským spojiť svoj majetok s grófovým. Anička však chce iba Štefana, a preto dal Bešeňovským podmienku, že Štefan dostane Aničku v tedy, keď sa pri voľbách stane druhým vicišpánom. Anička teda odmietla grófa a tým tratil Bešeňovský veľa hlasov. Rodina Levických sa pridala na stranu Potockých. Celý príbeh sa končí svadbou Aničky a Štefana. Pavol Országh Hviezdoslav(1849 - 1921)Tento rodák z Vyšného Kubína pochádzal zo zemianskeho rodu a taktiež sa venoval téme zemianstva.

Najvýznamnejšie diela zo zemianskou tematikou sú dva rozsiahle seposy Ežo a Gábor Vlkolínsky. Ežo Vlkolínsky je epická báseň, v ktorej je najviac vidieť jeho odsudzovanie zemianstva, poukazuje tu na jeho splývanie s ľudom a jeho preraďovanie do novoutvárajúcich sa vzťahov – buržoáznych. Táto demokratickosť zasahuje vzťahy ľudí, najmä vzťah zemianstva k sedliakom. Dejiskom diela je Vlkolín. Syn Ežo sa dostáva do konfliktu so svojou matkou Esterou, ktorá nesúhlasila s tým, aby si jej syn – zemiansky potomok vzal za ženu sedliacke dievča Žofku Beckovie.

Matka ho vydedí a prichýli ho jeho strýko pyšný zeman Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu. Obraz svadby dáva možnosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad zemianstvom. Na svadbe si začne vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom, ale so stúpajúcou náladou stoja zrazu proti sebe dva svety: zemania a sedliaci. Keď nadobudol spor hrozivé rozmery a zemania v ňom dokazujú svoju nadradenosť a vynášajú svoje prednosti nad sedliactvom, svoje zásluhy a práva, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov: „Sme rovní!

Áno zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví – nezná časy alebo je zatvrdilý – čo je nerozum.“ Skladba končí zmierením matky so synom zásluhou vnúčaťa a súčasne definitívnym víťazstvom roľníctva nad zemianstvom. Hviezdoslav tu zobrazil proces splývania zemianstva s ľudom, ako zákonitý jav spoločenského vývinu. Gábor Vlkolínsky je tragickejšie ako Ežo Vlkolínsky. Cítiť tu smútok, že zemianstvo ako vrstva upadá. Zemianska rodina Šimona Vlkolínskeho je v rozklade morálnom i hmotnom. Obaja rodičia Gábora pijú, prišli o majetok. Vzťah Gábora a Marky Tomášovie sa rozpadol. Hlavný ideový zámer bol ten istý ako v Ežovi, ale je rozdielny v umeleckom stvárnení i v kompozícii.

Ežo je históriou jednej zemianskej rodiny, je obrazom ústupu zemianstva ako spoločenskej sily. Gábor sa nesústredí na jedného hrdinu, ale na celý dedinský kolektív. Zobrazuje hynutie slovenského zemianstva, jeho morálny a mravný úpadok. V oboch eposoch sa stretávajú rovnaké postavy, veď Ežo je bratranec Gábora, ale v druhom epose sú už len vedľajšími postavami. Na koniec zemianstvo má a musí dohrať svoju úlohu ako spoločenská sila v národnom živote. Musí sa prispôsobiť novým podmienkam. Najdôležitejším motívom je pohreb, ten vyvoláva atmosféru hynutia a rozkladu zemianskej rodiny a samozrejme aj zemianstva.

Svetozár Hurban Vajanský(1847 - 1916)Svojou bohatou umeleckou, publicistickou, literárno - kritickou, redakčnou organizačno - politickou činnosťou hlboko zasahoval do slovenského života, myslenia i literatúry. Bol najstarším synom významného predstaviteľa štúrovskej generácie - Jozefa Miloslava Hurbana. Narodil sa v Hlbokom, absolvoval právnickú akadémiu v Bratislave a stal sa advokátom, neskôr redaktorom najvýznamnejších slovenských časopisov „Slovenské pohľady” a „Národné noviny” v Martine. Okrem niekoľkých ciest do Ruska, na Balkán a do západnej Európy, tu prežil svoj celý život. Zomrel uprostred prvej svetovej vojny v roku 1916.Vajanský sa vo svojej prozaickej tvorbe sústreďuje na zobrazoanie života vyšších spoločenských vrstiav.

Typickou postavou je zeman alebo statkár. Slovenské zemianstvo sa v 70. a 80. rokoch odnárodňovalo. Chýbala jeho účasť v národno - obrannom boji slovenskej buržoázia. Spisovatelia 1. generácie realistov sa zamýšlali nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora, nad jeho účasťou v národnom živote.# novela Letiace tiene- Na osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jabloňového zachytil proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského i hospodárskeho života. - Hlavnou tematickou osou novely je snaha nájsť odpoveď na otázku, či je možné prinavrátiť zemianstvo národnému hnutiu a či môže zastávať vedúce miesto v národnom hnutí. - Spisovateľ zachytil spol. situáciu neľahkej doby a hneď poukázal na východisko z nej. Sám ju pokladá za prechodné obdobie - letiace tiene. Vyjadril obavy o budúcnosť zemianstva a zároveň sa ho snaží varovať.

Imrich Jablonský je schopný a šťastný zeman, ktorému všetko spadlo do lona. Majetok získal sobášom s dcérou zemana Samuela Podolského, Máriou. Podolský žije starými zemianskymi tradíciami. Okrem dcéry Márie má aj druhá dcéru Annu a syna Kazimíra. Jablonského šťastie vyrastá z časti z nešťastia Anny, ktorú otec nasilu vydá za bohatého Joachima Gabriela Cerovského. Ten zomrel a Anna sa stala mladou vdovou. Je nešťastná, lebo nikdy nemilovala a svoju lásku preto venovala dcéram Imricha a Márie - Adele a Ele. Imrich sa stáva riaditeľom poisťovne. Snaží sa chrániť svoj majetok a zvolil si na to Hermana, ktorý už dlhšie dvorí jeho dcére Adele a chce si ju vziať. Dôverčivosť zašla tak ďaleko, že Herman mohol voľne rozhodovať o majetku Jablonských.

Neuvážene investuje do stavby Píly a tak sa začína majetok zmenšovať. Adela však stále hľadá svoju partiu. Rovnako pristupuje k Hermanovi, ako aj k Eugenovi Dušanovi, ktorý má o Adelu vážny záujem. Chce ju tiež za ženu, lenže Adela nevidí v sobáši zlepšenie svojej situácie a odmieta ho. Autor dúfa, že si to Adela ešte rozmyslí, lebo nevie ako skončí jej manželstvo bez lásky. Eugenovi nie sú ľahostajné národnostné problémy. Verný je v teórii, ale nečinný v praxi. Takých ľudí ako Eugen je veľa, v čom autor vidí príčinu tej situácie. Ľudia nie sú schopní v praxi pre národ nič urobiť. Charakterizuje príčinu zániku zemianstva. Kazimír zdedí najväčšiu časť majetku, no zachová sa ako ostatní zemania. Majetok rozhádže, prirastajú dlžoby aj za podpory Márie.

Jeho život sa končí samovraždou. „Hynie vo svojej kúrii, v ktorej mu zostali len podobizne svojich predkov." Pochopila ho len Anna, ktorá mu bola podobná.Autor vidí záchranu zemianstva v inteligencii. Milko Holan, syn učiteľa - národouvedomelý človek, je predstaviteľovi starej školy. Milkovi je bližší čin, ako národnostné horlenie. Nič si nenahovára myslí reálne. „Je to doba potrebná, pretože dopomáha k zániku starej doby a vzniku novej doby." Chce sa oženiť s Elou. Ela pôsobí najsvetlejšou a najsviežejšou dušou. Autor zachytáva rast jej ľúbostného vzťahu. Ich sobáš je budúcnosť zemianstva a tým aj celej spoločnosti.Autor chcel Hermana charakterizovať ako ľahkovážneho dobrodruha. Chcel povedať, že schopných ľudí má národ veľa a chcel poukázať, ako ľahko sa dá majetok stratiť. Letiace tiene odletia ďalej - je to prechodná doba. Jeho ženské postavy sa podobajú ruským ženským postavám.

Záchranu zemianstva poveril do rúk inteligencie, lebo je vzdelaná a schopná viesť národ. # román Suchá ratolesť V románe Suchá ratolesť spracoval spisovateľ podobnú problematiku. Časovo zaradil románové udalosti do sedemdesiatych rokov, dej umiestnil na západné Slovensko. Ústredným problémom románu je otázka vedúcich síl v národe, resp. myšlienka silných osobností stelesňujúcich jednak pevné hospodárske zázemie národnoobranného zápasu (statkár Karol Vanovský), jednak vysokú kultivovanosť ducha a široký kultúrny rozhľad i bohaté životné skúsenosti (zeman Stanislav Rudopoľský). Hlavnou postavou románu je zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa z potuliek po Európe vracia do rodného Rudopolia.

Zásluhou rodiny statkára Vanovského, učiteľa Tichého i príťažlivej Adely Rybáričky zblyžuje sa s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti. V rozhovore s Tichým síce uvažuje o hynutí zemianstva, ale predsa dochádza k záveru, že najlepší jednotlivci môžu v tomto boji zohrať pozitívnu úlohu. Takéto myšlienky v desaťročiach z konca storočia boli viac subjektívnym želaním, než reálnou skutočnosťou. Autor sa kriticky vyrovnával s politickou pasivitou na Slovensku v časoch úplnej rezignácie, s publicistickým zápalom odhaľoval praktiky a metódy národného útlaku.

Charakteristika postáv :
1.Stano Rudopoľský Pochádza zo starej zemianskej rodiny. Jeho starý otec nebol obľúbený , preto majú ľudia v dedine zmiešané pocity , keď sa Stano vracia do starého kaštieľa. Postupne mení názor na národ hlavne vďaka Tichému. Rudopoľský je vzdelaný , vyštudoval právo a vie maľovať.
2.Albert Tichý Mladý inteligentný človek. Snažil sa o priazeň Anny. Učil Stana Rudopoľského o slovenskom národe, o poézii a viedli dlhé rozhovory. Je hrdý vlastenec , má rád slovenský národ a poéziu .
3.Karol Vanovský Bohatý slovenský statkár. Spolu s manželkou Máriou vychovávajú Annu a starajú sa o vlastnú dcérku Lili. Je predstaviteľom slovenského národa a hrdým vlastencom podobne ako Albert Tichý .
4.Mária Vanovská Je mladá a vzdelaná manželka bohatého statkára Karola Vanovského. Má pochopenie pre Annu a z celého srdca miluje svoju dcérku Lili. Je veľmi pekná a práve preto sa stane modelom pre Stanove obrazy .
5.Anna Belinská Rodina Vanovských ju zobrala k sebe a vychovávajú ju. Je pekná a veľmi bystrá , rada číta. Je utiahnutá pretože bola sirotou a Mária ju považuje za vlastnú sestru .
6.Adela Rybáryčková Je mladá vdova , ktorá ma oproti iným ženám v okolí trochu výstredné správanie. Veľmi si zakladá na mravnosti a od manželovej smrti nemala žiadny románik .

Dlhší Dej : Príbeh začína u Vanovských. Táto trojčlenná rodina , kam patrí otec Karol , matka Mária a ich dcérka Lili , sa stará o mladú sirotu Annu od smrti jej rodičov. Anna je veľmi utiahnuté dievča poznačené stratou najbližších a pre Máriu je ako mladšia sestra. Často chodieva do knižnice v starom kaštieli Rudopoľských vďaka tomu , že jej to povolil tamojší sluha Ondrej Skala. Zhodou okolností sa po dvadsiatich rokoch vracia domov Stano Rudopoľský a to práve vtedy , keď je Anna v knižnici. Stano je vnuk nepopulárneho a neobľúbeného muža , a preto ľudia z Rudopolia nevedia , čo si o ňom majú myslieť. Rozhodol sa spoznávať okolie, ale mnoho ľudí , s výnimkou Vanovských , ho nemá rado. Dom Vanovských často navštevoval , spoznal lepšie Annu a tiež sa tu zoznámil s učiteľom malej Lili Albertom Tichým. Albert je sirota a umrela mu aj jediná sestra , ktorú sa mu Anna snaží nahradiť .

Stano chodieva do krčmy zvanej Pod zlatým žaluďom a zisťuje , že ľud v Rudopolí sa delí na Maďarov a Slovákov. Národný život spočiatku nechápe , ale po dlhom rozhovore s Albertom Tichým na Slovákov postupne získava kladný názor. Do rodiny Vanovských prichádza dobrá správa – Anna a Albert sa zasnúbili. Mária je však trochu sklamaná , lebo očakávala od Anny , že jej o zasnúbení povie skôr . Ľudia z Rudopolia a okolia sa stretnú na výlete , ktorý sa koná na Vodíne. Tu sa mladá energická žena Adela zoznámi so Stanom , ktorý jej padne do oka a chce ho spoznať. Stano na ňu ale má záporný názor , pretože je príliš koketná a bláznivá. V skutočnosti na neho zapôsobila , hoci si to sám nechce priznať. Tento výlet znázorňuje stretnutie dvoch skupín obyvateľstva – Maďarov aj Slovákov.

Anna začína mať problémy so zrakom , na ktoré v detstve nebrala ohľad a nechce , aby kvôli nej Albert trpel , tak mu povie , že ho nenávidí a nechce ho už viac vidieť , aby na ňu zabudol , pretože ho celý čas klamala. Anna je veľmi nešťastná a chce sa vyplakať svojej vernej priateľke Márii. Ona je však nahnevaná a Annu krivo obviní z toho , že zvádza jej manžela. Albert sa Anny nechce vzdať , aj keď mu hovorila , že ho nenávidí a nech na ňu rýchlo zabudne , lebo ju má naozaj veľmi rád. Postupne ho ovládne hnev , hľadá útechu u Stana a chce niekam utiecť. O Anninom slepnutí sa dozvie aj Karol , zavolá lekára , ktorý tvrdí , že je to neliečiteľné . Zatiaľ sa Stano vyberie za Adelou , pretože zistí , že ju miluje. V jej dome sa stretne s jej matkou , ktorá je jeho návštevou veľmi prekvapená , pozná ho totiž z rozprávania svojej dcéry. Stana odprevadí k Adele a on sa pokúsi povedať jej o svojej láske.

Adela však nechce byť pre Stana ľahkým cieľom. Keď boli spolu , rozprávala veľmi vyčítavým hlasom , lebo ako vždy chcela dosiahnuť svoje . Albert Tichý je veľmi sklamaný z Anny a odchádza z Rudopolia , pričom Stanovi zanechá zbierku rukopisov , ktoré čítala iba Anna. Stano celé dni maľuje obraz Grizeldy podľa Márie a číta si Albertove básne. Postupne začína chápať krásu slovenskej poézie a to , že práve Tichý je skutočný umelec. Možno práve preto sa rozhodne pridať na stranu Slovákov , čo poteší obzvlášť Karola Vanovského . Začínajú sa voľby – strana Slovákov pod vedením Karola Vanovského proti strane Maďarov pod vedením Svatnaya. Svatnay je záporná postava tohto diela , voľby stále odkladá na neskôr , pretože sa snaží získať si na svoju stranu viac voličov podplácaním , ale aj vydieraním. Anna časom oslepla. Do Rudopolia sa vracia Albert a navštívi ju.

Keď vidí , čo sa jej stalo , je rozhodnutý , že ju neopustí. Annine slová : “Naše svety sa rozišli. Tvoj svet je denné svetlo , môj tma. Tie sa nezídu. Nás rozdelil sám Boh! “ ho neodradia a on ostáva pri nej. Stano sa v krčme ostro poháda so Svatnayom. Spor sa rozhodnú riešiť tvárou v tvár. Obaja sú kvôli streľbe ranení. Vo voľbách zvíťazí maďarská strana . Záver : V dome Vanovských vládne smútok kvôli voľbám a aj preto , lebo Anna umrela. Poslednou dobrou správou sa stane svadba Adely so Stanom po jeho uzdravení .Hlavná myšlienka:- orientuje sa na udalosti 70. rokov minulého storoťia. Dej je umiestnený na západmé Slovensko. V rozhovore s Tichým síce uvažuje o úpadku zemianstva, ale potom prichádza k záveru, že najlepší jedinci môžu zohrať pozitívnu úlohu v tomto boji. (vnútorný monológ)„Nikto nezastaví hynutie zavinené vlastným hriechom.. ”„Ale prečo by neprišli jednotlivci, takí ako ja?”

Takéto myšlienky neboli reálnou skutočnosťou. Nimi si spisovateľ zatarasoval cestu poznania ďalšej diferenciácie spoločnosti. Autor reagoval na mnohé stránky národného života. Kriticky sa staval k politickej pasivite na Slovensku. Odhaľoval praktiky a metódy národnostného útlaku. Zamýšlal sa nad problematikou národného umenia a nad jeho funkciou v živote. Z deja vidíme, že Vajanského pohľad na zemianstvo je nereálny. Dúfa, že zemianstvo nezanikne a že len ono múže priniesť národu obnovu v spojení s inteligenciou. Opisuje kladných hrdinov - predstaviteľov hynúceho zemiáanstva ako ľudí budúcnosti. Ľud považoval len za nevedomú masu, ktorú treba viesťMartin Kukučín(1860 - 1928)Narodil sa na Orave v Jasenovej.

Vyštudoval na Revúckom a Martinskom gymnáziu, zmaturoval na gymnáziu v Šoproni a odišiel do prahy kde vyštudoval lekársku fakultu Karlovej univerzity. Potom odišiel do Juhoslávie na ostrov Brač, kde sa oženil s Juhoslovankou Pericou Didoličovou. Neskôr odchádza do Južnej Ameriky kde sa usadil a ja zomrel. Jeho pozostatky ešte v tom istom roku odviezli na cintorín do Martina.Na rozdiel od Vajanského Kukučín zachytil úpadok zemianstva i jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i národných.# poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie humoristicko - satirický charakter - zachytený úpadok zemianstva. Keď báčik z Chochoľova umrie. Hlavnými postavami Ondrej Tráva a Aduš Domanický.Príbeh je veľmi jednoduchý.

Ondrej Tráva kúpi od Aduša sto mier jačmeňa. Postupne sa však dozvedá,že Aduš nemá nič z obrovského majetku,ktorý mu v opilosti opisoval. Úporne sa snaží získať späť preddavok,ktorý dal Domanickému ako zálohu. „Pán zeman “sa snaží všemožne vyhovoriť, no Ondrej sa nenechá odradiť zemanovou hrou na city.Preddavok sa mu podarí získať späť,až keď si ako náhradu za jačmeň chce vziať štyri jasene,ktoré stoja pri hroboch Adušových predkov. Na tom mieste mu veľmi záleží. Až vtedy si Aduš uvedomuje „neoohraničenosť pustoty svojej duše“. Charakteristika hlavných postáv:

ADUŠ DOMANICKÝ Typický predstaviteľ upadajúcej zemianskej triedy. Celý život ho sprevádza tieň menom „Tragédia“.
On sám si ju ani neuvedomuje alebo si ju nechce uvedomovať. Tragédia spočíva v morálnom, ale aj majetkovom úpadku nie jedného, ale celého zemianstva. Kedysi bohaté a silné zemianstvo stráca svoj lesk. Príslušníci Adušovej generácie si to nechcú pripustiť. Niekde sa stala chyba .Tá možno nastala už pri ich výchove. Bola im vštepovaná hrdosť a tejto bezcennej hrdosti ,ktorá im ničí život, nie sú sa sami schopní zbaviť. Aduš je odkázaný na pomoc bohatého báčika z Chochoľova.Vie len klamať a oberať poctivých ľudí o ťažko nadobudnuté peniaze. Keby svoju fantáziu použil na zhodnotenie svojho neveľkého majetku,nemal by problém ako vyplatiť Ondreja, jeho majetok by sa mu nerozpadal pred očami. O Adušovi sa nedá hovoriť ako o zápornej postave. Je to postava, ktorá je potrebná na zvýraznenie kontrastu. Každý človek bez rozdielu má svoje klady a zápory, autor si však vyberá len to, čo potrebuje. U Aduša sú to jeho záporné vlastnosti, ale aby nevyzeral ako úplný podvodník a klamár, autor vkladá do poviedky pasáž ,v ktorej si Aduš uvedomuje svoju prázdnotu.

ONDREJ TRÁVA Predstaviteľ sedliackej triedy. Gazdovstvo zavesil na kliniec a prenechal ho synovi. On sám sa začal venovať podnikaniu. Predáva všetko, čo ľudia potrebujú. Často sa mu podarí oklamať ľudí,lebo podľa kroja a výrečnosti vie identifikovať aké povolanie človek má, z akej dediny a stavu je. Na rozdiel od Aduša ide pevne za svojim cieľom /chce zbohatnúť/. Nevadí mu stáť v daždi, vetre alebo na horúcom slnku a predávať.Cieľ je tak jasný, že jeho obraz prejde cez všeky prekážky. Má svoju taktiku ako kúpiť čo najlacnejšie a predať čo najdrahšie, ale tak, aby nestratil svojich chlebodarcov - zákazníkov. Nechce sa vzdať preddavku, ktorý dal za jačmeň. Nakoniec však zistí, že stráca čas vymáhaním peňazí, ktoré ako si spočiatku myslel, už nikdy neuvidí.

Mrzí ho strata peňazí, ale život ide ďalej. Jeden neúspech by človeka nemal odradiť. Nakoniec peniaze dostane späť. Neminie ich však na nákup tovaru ako by sme predpokladali. Za vrátené peniaze kúpil mladej gazdine,ktorá ho nechala prespať vo svojom dome,kotúľku. Hlavné postavy kontrastujú nielen svojim postavením v spoločenskom rebríčku, ale i ponímaním životných a morálnych hodnôt. Zemianstvo v spoločenskom rebríčku bolo vždy postavené vyššie. No z morálnej a majetkovej stránky upadalo stále viac a viac. I keď Ondrej občas ľudí podviedol, vždy si kupujúci alebo predávajúci odniesol peniaze alebo tovar. Aduš však z ľudí vylákal preddavky a potom sa vyhováral, že tovar predal za výhodnejšiu cenu alebo ho musel založiť.

Podvedení obchodníci nikdy viac svoje peniaze nevideli .Aduš nemal morálne zábrany. Bez problémov sa vystatoval tým čo nemal, a keď prišlo na lámanie chleba vyhováral sa na to, že nemôže tak zaťažovať báčika. OBSAH: Ondrej Tráva sa stretne na jarmoku v Podhradí so zemanom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Tráva mu pred svedkami dá desiatku ako závdavok, že si na druhý deň po jačmeň príde. No pre iné povinnosti sa vyberie po jačmeň až po jarmoku v Sv. Tomáši. Do Domaníc príde až neskoro večer a prespí u Juráňovcov, ktorí ho upozornia na úpadok Domanického majetku. Aduš potom čikovným spôsobom vinu za neuskutočnený predaj jačmeň zvalí na Trávu s tým, že nedodržal termín.Obrazom Domanického dáva Kukučín jasnú odpoveď, že zemania nemôžu byť vedúcou vrstvou v národe, pretože si nevedia urobiť poriadok ani vo vlastných radoch a tak ho nemôžu urobiť ani v národnom meradle. Harmonický záver je základnou črtou Kukučínovho diela.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Zemianstvo SOŠ 2.9587 1660 slov
Zemianstvo SOŠ 2.9583 664 slov
Zemianstvo SOŠ 3.0102 973 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.