Roky 1945 – 48 v slov. lit. možno charakterizovať ako 1 z najdramatickejších a najzložitejších časových úsekov. Lit. sa snaží nadviazať na pluralitu, ale čoskoro zisťujú, že takéto niečo nebude možné.

Poézia rokov 1945 – 1948:

Existuje priečinková poézia – nemohla vyjsť, preto ju museli schovať. Sú to básnické diela, ktoré boli obsahovo zamerané protifašisticky a protivojnovo. Sú to zbierky:

Jesenský: Na zlobu dňa II; Čierne dni
F. Kráľ: Z noci do úsvitu
Smrek: Studňa
Novomeský: Pašovanou ceruzkou

Takáto tvorba však už pre ďalší lit. vývoj neprinášala nové podnety. Všetko, čo vyšlo po roku 1945 neovplyvnilo vývin slov. lit.
Po vojne sa ozývajú nadrealisti (Fabry, Žáry, Lenko). Dochádza k premene nadrealistickej poetiky (Fabry: Ja je niekto iný). Nadrealisti prestali experimentovať. Zriekli sa toho, čím do lit. vstupovali, čo vyznávali. Básnický nadrealizmus sa na Slovensku stal literárnohistorickým javom ukončeným roku 1945 – končí nadrealizmus, i keď v 2. ½ 50. rokov začínajú opäť vydávať zbierky, ale výraznejšie nezasahujú, skôr na nich nadväzujú mladé generácie (na kŕčovitú krásu, asociatívnu metódu, polytematickosť básne).

Katolícka moderna

– má vl. tlačové orgány, sama si vydávala zbierky, no po vojne dochádza ku zoštátneniu vydavateľstiev. Nechceli zmeniť svoj program, podriadiť sa tomu, čo prichádza => emigrácia (Dilong), odmlčanie (Haranta), rozpad katolíckej moderny. Nábožensky orientovaná tvorba nenašla v domácich pomeroch pochopenie, nemohla sa realizovať, rozpadla sa. Doma prestáva, ale tí v emigrácii píšu ďalej. Smrek + Lukáč – odmlčali sa, pretože najmä po roku 1948 nechceli meniť svoju duchovnú orientáciu. Beniak – uväznený; Novomeský – uväznený + vyhostený z lit. života.

Na lit. metódu sa povyšuje metóda socialistického realizmu.

-lit. sa stáva nástrojom komunistickej propagandy
-zobrazuje také témy ako: združstevňovanie, industralizácia, ideológia komunistickej strany
-lit. zobrazuje skutočnosť takú, aká by mala byť – skutočnosť viac želanú a naplánovanú
-dochádza k deformácii minulosti a prítomnosti
-redukuje sa vnímanie videnia skutočnosti na čiernobiele vnímanie – schematizmus
-lit. = „slúžka politiky“ – mala plniť jej mocenské ciele

Lit. v tomto období nezobrazovala skutočné hodnoty, ale sú to pseudohodnoty – predstierané hodnoty. V lit. platila zásada: „Kto nejde s nami, ide proti nám.“ Autor, ktorý by narúšal obraz, nemal šancu, aby jeho dielo bolo uverejnené.