Roky 1945 – 48 v slov. lit. možno charakterizovať ako 1 z najdramatickejších a najzložitejších časových úsekov. Lit. sa snaží nadviazať na pluralitu, ale čoskoro zisťujú, že takéto niečo nebude možné.
Poézia rokov 1945 – 1948:
Existuje priečinková poézia – nemohla vyjsť, preto ju museli schovať. Sú to básnické diela, ktoré boli obsahovo zamerané protifašisticky a protivojnovo. Sú to zbierky:
Jesenský: Na zlobu dňa II; Čierne dni
F. Kráľ: Z noci do úsvitu
Smrek: Studňa
Novomeský: Pašovanou ceruzkou
Takáto tvorba však už pre ďalší lit. vývoj neprinášala nové podnety. Všetko, čo vyšlo po roku 1945 neovplyvnilo vývin slov. lit.
Po vojne sa ozývajú nadrealisti (Fabry, Žáry, Lenko). Dochádza k premene nadrealistickej poetiky (Fabry: Ja je niekto iný). Nadrealisti prestali experimentovať. Zriekli sa toho, čím do lit. vstupovali, čo vyznávali. Básnický nadrealizmus sa na Slovensku stal literárnohistorickým javom ukončeným roku 1945 – končí nadrealizmus, i keď v 2. ½ 50. rokov začínajú opäť vydávať zbierky, ale výraznejšie nezasahujú, skôr na nich nadväzujú mladé generácie (na kŕčovitú krásu, asociatívnu metódu, polytematickosť básne).
Katolícka moderna
– má vl. tlačové orgány, sama si vydávala zbierky, no po vojne dochádza ku zoštátneniu vydavateľstiev. Nechceli zmeniť svoj program, podriadiť sa tomu, čo prichádza => emigrácia (Dilong), odmlčanie (Haranta), rozpad katolíckej moderny. Nábožensky orientovaná tvorba nenašla v domácich pomeroch pochopenie, nemohla sa realizovať, rozpadla sa. Doma prestáva, ale tí v emigrácii píšu ďalej. Smrek + Lukáč – odmlčali sa, pretože najmä po roku 1948 nechceli meniť svoju duchovnú orientáciu. Beniak – uväznený; Novomeský – uväznený + vyhostený z lit. života.
Na lit. metódu sa povyšuje metóda socialistického realizmu.
-lit. sa stáva nástrojom komunistickej propagandy
-zobrazuje také témy ako: združstevňovanie, industralizácia, ideológia komunistickej strany
-lit. zobrazuje skutočnosť takú, aká by mala byť – skutočnosť viac želanú a naplánovanú
-dochádza k deformácii minulosti a prítomnosti
-redukuje sa vnímanie videnia skutočnosti na čiernobiele vnímanie – schematizmus
-lit. = „slúžka politiky“ – mala plniť jej mocenské ciele
Lit. v tomto období nezobrazovala skutočné hodnoty, ale sú to pseudohodnoty – predstierané hodnoty. V lit. platila zásada: „Kto nejde s nami, ide proti nám.“ Autor, ktorý by narúšal obraz, nemal šancu, aby jeho dielo bolo uverejnené.
Predstavitelia socialistického realizmu (Kostra, Horov, Mihálik)
JÁN KOSTRA
Jeho poézia je návrat do poetických čias detstva. Sleduje harmonický obraz sveta, preto sú v jeho poézii motívy domova, detstva, ženy.
Jeho tvorbu tematicky rozdeľujeme:
1. domov – ide o predvojnové zbierky
2. vojna
3. domov v povojnových zbierkach
4. 50. roky – schematické zbierky
5. nepokoj (reflexie, zamyslenie sa nad zmyslom ľudského života a nad medziľudskými vzťahmi)
6. rozlúčkové zbierky – ide o poéziu trvalých hodnôt
-označuje sa za básnika intímnych nálad
V téme domova hľadá istoty. Sú to 30. roky, fašizmus, ohrozenie. Ostrovy istoty nachádza v detstve, žene, domove. Takouto zbierkou je zbierka HNIEZDA – stopy poetizmu; do popredia sa tu dostávajú motívy bezstarostného detstva, domova, ženy. Prejavil sa v nej ako citlivý lyrik.
Báseň: Slniečko septembra: ide o spomienku na školu, 1. trieda, spomienka na učiteľku, do ktorej sa zaľúbil. Spomína si aj na trest. Láska – to nie je len cit, ale aj chvíle sklamania. Sú to návraty do sveta detstva.
Báseň: Detstvo – vníma ho ako niečo čarovné, niečo, čo si vyžaduje ticho, už sa nevráti
Báseň: Samohlásky – vplyv poetizmu (takú podobnú báseň má aj Nezval). Je založená na zmyslovom vnímaní. Uplatňuje predstavivosť. Vracia sa do detstva, ktoré je preňho nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Písmenko, čo povie, sa v tých slovách potom často vyskytuje. Je to vyjadrená láska k životu. A – pripomína mu detstvo. E – spája so školou. Všetky obrazy z detstva - pocit istoty a bezpečia. Pomocou samohlások vyjadruje pocit bezpečia. Prechádza k pocitu vyhnania z tohto kúzelného bezpečného hniezda – to už je proces dospievania. U – detstvo končí – nastupuje čas dospievania. ,, Človek hodený na pospas krutej chvíle“ – je dospelý . Cez písmená prechádza od detstva k dospievaniu.
Zbierka MOJA RODNÁ – prehĺbenie motívu domova, lyrické vyznanie lásky domovu. Motív domova je u Kostru pokračovaním i prehĺbením mimoriadne živej témy v celej medzivojnovej slov. lit; najprv ako rozpor dediny a mesta či domova a sveta, neskôr ako symbol nár. istôt. V tejto zbierke vyslovil aj svoje osobné odmietavé stanovisko voči fašizmu. Báseň Moja rodná – stala sa tzv. emblenovými básňami. Boli najviac spojené s básnikovým menom a jeho poéziou. Téma – rodný kraj – s tým už sme sa doteraz stretli, ale je tu rozdiel – dôvod, prečo sa vracajú k téme domova. V básni je podobný motív ako Kraskova Otcova roľa. Po rokoch sa znova vracia domov = návratová báseň. Z prvých veršov znie nostalgická láska k znovuobjavenej kráse domova. Zmyslom jeho výpovede je výčitka, že ľúbiť vieme iba na diaľku. Odchod, zmena človeka vždy láka a tak sa obráti chrbtom „ k hrudi kamenistej.“ Je to lákavé, ale cudzina potom kontrastuje s rodným krajom a z toho vždy vzniká túžba po domove, ktorá sa končí návratom. Postavil to na senzuálnom vnímaní. Kladie dôraz na pocity. Vytvára veľmi zvláštne obrazy, originálne. Chýba interpunkcia. Je to už moderná báseň. Je to výčitka – kým on uznával + chválil ďalšie krajiny, našu nechal tak. Krajinu prirovnáva k žene = jemný erotizmus. „Ty bosá kráľovná moja pastierka jahniat najhlbších, svätica ...práčka...“ Lyrický hrdina sa rozhodol skončiť svoje blúdenie po svete – symbol návratu. Hruda kamenistá = SR. Trnka – v dejinách sme boli len taká trnka počas 1000 r. uprostred Európy. Obraz čistej chudoby, vernosti krajiny. „Ty, ktorá nepomohla si dosiaľ chvály z milencových úst“ – nemal o nej kto písať. V závere sa rozhoduje prísť; palica = symbol návratu a on ju láme.
-domov sa stáva záštitou, istotou, (1939 – začala 2. sv. vojna), reaguje na rozdelenie republiky, nostalgicky znova objavuje krásu domova. Reaguje na spol. diania.
Báseň Demobilizácia :,,Nedovolia ti umrieť za tú zem“ – armáda mala zákaz brániť naše hranice, vydali sme sa napospas, „nik nečaká na tvoj návrat biedny “ – na nášho nikto nečaká, len matka milá = ,,jedna mäkká pokorená dlaň “.V porovnaní s Hniezdami a s Jarou – zmyslové vnímanie, tu vyjadruje konkrétne udalosti.
Lyrická poéma AVE EVA:
-mýtus ženstva ako veľký stimul pre život. Všíma si krásu ženy. Je to 13-slabičný verš s prestávkou po 6slabike – volá sa alexandrín.
-je to ľúbostné vyznanie básnika žene; oslava ženstva ako životodarného princípu. Skladá sa z 39 osemveršových strof, každá predstavuje samostatný celok. Autor si všíma ženu vo viacerých podobách ( milenka – žiadúca žena – ospevuje krásu, matka – nositeľka a ochrankyňa života, inšpirátorka – žena snov, príčina samovrážd; ako mužský osud, cez ktorý sa sebavyjadruje). Nevyjadruje lásku k jednej žene, ale ku všetkým. Ženu zobrazuje ako nevyhnutnú súčasť života mužov, bez kt. nedokážu žiť. Dokážu však mužom pomútiť hlavu. Žena = zdroj krásy, lásky i nešťastia. Dokáže dávať šťastie, ale vie byť i neľútostná. Človek ju potrebuje, aj keď ju nechápe.
-ľúbostná lyrika, nový pohľad na vzťah muža k žene
-ďalšia istota = žena
-1. strofa – ospevuje krásu ženy (ako steny katedrál)
-filozof . osnova básne je o živote, poslaní a údele ženy, žena je smrti nepriateľ, krehučká je = sila ženy
-žena (- krása, cit, humánnosť, odpustenie) – ženský svet, krása – mužský svet, hurhaj + lov žien – mužský svet.
-pozerá na ženu z rôznych hľadísk
-žena je osudová pre samovraha, inšpirujúca pre básnika
-ženy potrebujú byť dobývané, ale predsa sa nakoniec vzdajú
-ženy sú vo svojej ženskej podstate rovnaké, i keď každá je individuálna
-vnút. konflikt autora: aký postoj má k žene zaujať, žena mu je múzou
-konflikty : hriech – modlitba, kráľovná – korisť.
Zbierka KAŽDÝ DEŇ : je to zbierka, v ktorej nastolil potrebu spojenia poézie so životom. Priamočiaro sa vyjadruje, nevyjadruje obraznosť reči. Etický problém = medziľudské vzťahy, ktorými sa zaoberá. „Každý deň stretnúť človeka, to stačí“. Je to o človeku, no nie v plači, nie strachopuda, ktorý narieka, človeka obráteného tvárou do diaľky. Ako sa vzpína dychtivý a nedočkavý obzorov nových...,ktorý bremä vláči, klesá a z prachu vzletí. Deň, v ktorom nestretneš ho, stratený je.
-obraz človeka, ktorý symbolizuje ľudstvo, túži po poznaní, novom, treba ísť ďalej
- deň je stratený, keď ho nestretneme, lebo človek potrebuje človeka. Je jedno, o akého ide, vždy potrebuje toho druhého, lásku. Ak stratíme osobu blízku srdcu, na pusť sa zmenia ulice zaľudnené.
Títo básnici majú básne, kt. spadajú do schematizmu, zb. od Kostru JAVOROVÝ LIST. „Všetko je dané človeku len raz, pretože je jeden život, jedna smrť a jedna láska.“PAVOL HOROV
-v jeho poézii sa viacej vyskytuje tragický pocit života (mladý stratil otca v 1. sv. vojne)
-v porovnaní s Kostrom sa Horov zameriava, vníma svoju poéziu, aby čosi pripomínala = vojna
ZRADNÉ VODY SPODNÉ + NIOBA MATKA NAŠA = mravný protest proti vojne. Tvoria základ túžby po mierovom živote. Dôležitou témou u neho je vojna, jej hrôzy a utrpenie. Proti takémuto zneľuďšťovaniu aké prináša vojna, hľadá istoty, kt. mu prináša matka a Zemplín. 1x sa matka objavuje v básni Zradných vôd spodných ako osobnosť a oporný bod. A objavuje sa i v druhej zbierke Nioba matka naša.
-reagoval na vojnu v zbierke ZRADNÉ VODY SPODNÉ. Má 2 časti: 1- prevláda prírodná a intímna lyrika; 2- básnikov postoj k aktuálnym spoločenským udalostiam. Humanistické názory nad trpiacim ľudstvom. Naznačuje vplyv Novomeského, sú tu aj prvky nadrealizmu – obraznosť. Báseň Kroky - je to akési motto prvej básn. zbierky, bezvýchodiskovosť, bezmocnosť človeka.
-zbierka NIOBA MATKA NAŠA : Niobé = Tantalova dcéra, Anfión = vládca Téb, kt. si ju zobral za ženu. Bola pyšná na seba a svoje deti, Léty, kt. uctievali, sa to dotklo a povedala svojim deťom, tie prišli na Zem a vš. Niobine deti zabili, neskôr ju premenila na sochu – symbol utrpenia. Vychádza počas vojny, antický motív matky, on tento motív aktualizuje, vojna oberá matky o synov - vplyv nadrealizmu.
-antický motív matky z gréckej mytológie, matka zošalela nad mŕtvymi synmi. Zbierka má 3 cykly, v 1. cykle je príznačný baladizmus a tragizmus. Pochmúrne prežívanie doby. Motív matky rozvetvuje do polôh matky – zeme, matky – krajiny, matky – lásky, matky – domova.
-trpký a samotársky údel ženy ale nadobúda všeľudský obsah. Je to kult matky a materstva, je symbolom životodarného princípu. Je to matka ako princíp života proti smrti. Zákl. myšl. tejto skladby: brániť život proti smrti. Atmosféra je pochmúrna, akoby niečo viselo vo vzduchu. Tým niečím je des z vojny. Báseň je postavená na obrazoch, cez ktoré tlmočí myšlienky. Obrazy padajúcich vtákov vyvolávajú zmätok, kriky. Reaguje tu aj na soc. problémy. Sekera = symbol vojny – kedy príde čas, keď o vojne budeme hovoriť len v múzeách. Reaguje na nedávno pominutú vojnu (1.sv.), v kt. mu padol otec. Vojna zachvátila celý svet: nielen človeka na fronte, ale aj súčasného.
-Horov predstavuje modernú slov. poéziu. Jeho básn. prejav je originálny. Kým Kostra túži po harmónii, u Horova je tragický pocit. Preto i jeho prvé zbierky sú protivojnové ako: Zradné vody spodné a Nioba matka naša, kde vyjadruje pocity hrôzy, prázdnoty, zúfalstva . Prináša až apokalyptické obrazy. Nioba matka naša – cyklická báseň (1.časť) a 2. časťou je 17 sonetov Nápisy na hroby. Je to obžaloba vojny a tých, čo ju spôsobili. Cyklus je považovaný za najsilnejšie protivojnové básne v slov. poézii. Básnik sa tu díva s nadhľadom, uvedomuje si, čo sa stane : „ Kto mečom bojuje, ten mečom padne Pane.“ Vojna zasiahla našu zem a silnie. Básnika akoby nik nepotreboval: „ Jak črepy veteše do prachu odhodený lká básnik...zrazený úzkosťou...“ Snaží sa zachytiť hlas. Sú uprostred vojny. V závere – výzva, aby ľudia opäť boli ľďmi, aby skončil čas vraždenia. Veteš = starina. A mene tekel = písali božie prsty. Tekel – odvážili ťa na váhe a bol si priľahký, lebo tvoje skutky boli malé. Boh dal znamenie a o toto prosí básnik – A mene tekel píš = daj znamenie, aby sa ľudia spamätali a pripravili na pohromu a trest. Aby sa spamätali a za to, že dopustili vojnu, sa majú pripraviť, že bude trest. Je to vojnové, obrazy sú silné. Je tu biblický motív.
Kostra - poetickejší; hľadá harmóniu
Horov – expresívnejší .Zameriava sa na protivojnovú poéziu.
Zbierka DEFILÉ: (Defilé = slávnostná prehliadka). Téma: 2. sv. vojna. Chce priblížiť ľudské utrpenie, ktoré vojna priniesla a ktorá je prítomná vo vedomí človeka. Priblížil niečo zlé – vojnu. Človek ostáva uprostred ticha sám, je osamelý. „A človek zostal sám.“ – to je básnik ako u Novomeského Svätý za dedinou. Čas vojny, zabíjania – básnik mlčí. Využíva postupy nadrealizmu, vplyv poetizmu. Vigílie = bdenie pred sviatkom, nespavosť. Motív havrana, kt. vrhá tieň nielen na básnika, ale na celý svet. Je tu des, ktorý vojna prináša. A jeho „ never more“ = nikdy viac znie. Havran = motív smrti od Lenory. Vojnu sledujeme ako sprievod smrti, defilé. Lenoru odvádzajú za rampu nebytia. „ Lenora umrela a Boha nanovo pochovali.“ – každou vojnou Boha pochovávame, každým zlom, ktoré páchame. V Defilé vrství na seba obrazy skazy sveta.
Báseň Pantha rhei:
- vybral myšlienku Herakleitovského prúdu času, využíva plynutie času, čo mu pomohlo vyjadriť, že raz ten čas musí skončiť. Strofu stavia na expresívnom obraze (symbolizuje vojnu) a každá strofa končí motívom ticha: „uprostred toho ticha.“ Kontrast: vojna – motív ticha. Ruky bezmocné do vojny vyhodené = človek je bezmocný, nemôže nič urobiť proti tomu, čo vojna prináša. Bezmocnosť, beznádej. „ Ja nemám strach, ja nie som zbabelý ...uprostred toho ticha.“ Obrazy navodzujú zmenu, veď vojna skončí. „Viera neochabla“ – viera v lepší život, viera vo víťazstvo života nad smrťou. Využíva výrazy, ktoré vyjadrujú hrôzu a ktoré symbolizujú ovzdušie doby.
Po téme vojny sa venuje domovu, pretože v období vojny v ňom nachádzal istotu. Svoj zvláštny postoj k domovu vyjadril v zbierke NÁVRATY, v ktorej sa vracal domov, pretože inde sa vracať nemohol. Nemôže sa zbaviť pocitu zrady domova, pretože ho opustil. 1. časť – autobiografia, 2. časť – vyznáva sa z lásky k domovu. Po roku 1948 sa jeho vzťah k domovu mení. Obraz domova je obrazom premien na pozadí času. Ide o porovnávanie starého a nového. Toto vyjadril v zbierke VYSOKÉ LETNÉ NEBE, ktorá ja druhým návratom domov. Dosť autobiografická, vracia sa do svojho rodného kraja, matka už je mŕtva, reakcia na smrť matky, vracia sa do detstva, všíma si zmeny, ku kt. došlo. Zamýšľa sa nad tým, čím je domov pre každého z nás. Spomína si na nedele doma – na Zemplíne, kedy ľudia idú do kostola. Zrobení ľudia „z raja vyhnaní“ = ťažký život, ale odplata nebola. Je tu názor básnika na svoju poéziu, keď hovorí, že týmito slovami chce osláviť človeka. Celá táto časť je o poézii z pohľadu Horova. Je to poézia pre človeka. Obhajuje svoju poéziu, že nie je bohorúhačstvom ako to jeho matka vnímala, ale on je na strane zrobených ľudí. Je tu obraz východoslovenskej dediny – babky preperú každého, svoj život porovnávajú so životom mladých. On to vníma cez dedinských ľudí. Všíma si i zmeny: kedysi museli chodiť za prácou do Ameriky , dnes spriemyselňovanie. Človek dostal prácu doma, nemusel za ňou chodiť von. Ulica prúdi, rieka je už iná – zmena. Staršia generácia bude vládu vždy kritizovať. „Cesta k životu je cestou z cintorína.“ = staré odchádza, staré zomiera, nové sa rodí. Smrť bez života, ani život bez smrti nemôžu byť. Niečo končí a niečo začína. Končí obraz jeho detstva, jeho dediny a nastupuje niečo nové. Uvedomuje si, že sú to zmeny k lepšiemu. Hlavná téma je návrat. Motívy: príchod do rodného kraja, spomienky na detstvo a uvažuje o živote a smrti. Verše má v podobe kaligramov. Ním nastupuje avantgardná poézia. Vplyv surrealizmu.
Horov sa označuje za básnika, ktorý tvorí prechod k modernej poézii , lebo spája starú generáciu s mladou. Myšlienky chce vyjadrovať moderným spôsobom.VOJTECH MIHÁLIK:
On + Kostra + Plávka – kultoví predstavitelia socialistického realizmu. Je jeden z najuznávanejších predstaviteľov oficiálnej lit.
-Začínal zbierkou ANJELI, predstavil sa s ňou ako stúpenec katolíckej moderny a symbolizmu. Zb. obsahovala nábožensky motivované a osobne ladené básne plné smútku, ale aj vzdoru a vzbury (napr.: Dvadsaťročný Jób).V tejto zb. sa chcel vyjadriť k stavu slov. poézie. Zamýšľa sa tu aj nad vojnou, človekom a spoločnosťou. V básniach meditatívneho charakteru sa zameral na utrpenie, poznanie, lásku. Zb. sa vyznačovala vyspelou a kultivovanou básnickou technikou, expresivitou básnickej reči a smelou obraznosťou. Popri nábožensky orientovaných meditáciách sú v zb. aj básne „nepokoja“. Motív anjelov sa uňho vyskytuje aj v ďalších rokoch, najčastejšie vo význame „tajomstva“.
Po r.1948, keď prevzala moc komunist. strana, sa charakter jeho tvorby zmenil. Píše politickú a občiansku poéziu – zb. PLEBEJSKÁ KOŠEĽA. Jeho detstvo bolo poznačené chudobou – postaví sa na stranu proletárov. Je tu báseň Kronika, kde básnikova matka hovorí o ťažkom živote, a že deti budú vyrastať v novej a spravodlivej spoločnosti.
- Píše aj básnickú skladbu VZBÚRENÝ JÓB. Je filozoficky ladená. Je napísaná vo forme polemiky medzi Bohom a človekom. Opisuje osudy svojho otca od narodenia až po smrť. Ideologickým základom tejto poémy je kritika katolíckej cirkvi, jej učenia a oslava pracujúceho ľudu, kt. nepotrebuje Boha, lebo sám vládne nad prírodou.
V 60 r. sa začína charakter jeho poézie meniť. Viac sa zameriava na témy z každodenného života – zb. TŔPKY. Obsahuje 23 mravoučných básní o smutných ženských osudoch a o problémoch v rodinách( Staroba, Vdovstvo, Deti rozvedených rodičov, Opustené ženy, Honba za majetkom...).Opisuje osudy žien opustených, sklamaných, bezdetných a tých, ktoré zúfalo snívajú o láske a porozumení. Toto vyjadruje aj v básni Krájanie. Autor si zvolil názov zbierky podľa zbierky poviedok Tajovského, ktorý sa tiež zaoberal osudom žien, ktorým sa ušli len tŕpky. Tŕpka =trpké plody divorastúcich neštepených stromov. Na jednej strane bola kritika, kt. mu vyčítala prílišnú sentimentalitu, že bol miestami až moralizátorský, na druhej strane básne získali popularitu ( napr. Krájanie ). Báseň Krájanie: názov naznačuje utrpenie ženy. Muž odchádza k inej žene. V tejto básni autor vyjadruje pocit sklamania a snahu ženy nenávidieť svojho muža. Sny sa jej rozbíjajú pod nohami. Na konci srdca „ležal malý čierny kameň, nezraniteľný, zabudnutý kameň, láska...“ – môže byť náznakom príchodu iného muža, či stále prechovávajúcej lásky k mužovi, ktorý od nej odišiel. Ide o symbolické krájanie. Analyzuje všetko, čo v srdci nachádza, aby nakoniec zúfalá skonštatovala, že ho má napriek všetkému rada.
Zbierka APPASSIONATA: je sarkastická k vlasti i samému sebe, no i čo sa týka lásky. Venuje sa v nej ľúbostnej téme. Sú to príbehy o láske, v ktorých začrel do osobnej problematiky. Je z 3 častí ( 1+3 = lyrické a venuje sa v nich láske a priateľstvu, 2 = etická) a je komponovaná ako hudobné dielo. Je to reflexívna skladba, ktorá analyzuje rôzne aspekty a filozofiu lásky, vzťah muža a ženy. Básnik v nej hovorí väčšinou s iróniou a sarkazmom aj o vlastných ľúbostných sklamaniach a strate ilúzií. Mihálik vyhlásil, že preňho je láska drámou a nie sentimentálnym citom. Skladba predstavuje 3 samostatné príbehy:
1. časť – osobná: sú to autorove úvahy o láske, v ktorých často používa aj sebairóniu. Využíva formu rispet = 8 veršov rozdelených do 3 strof : 4+2+2. Má pôdorys abab ccdd. Cítiť tu mužné uzemňovanie lásky. Akoby hovoril o vzťahu bez budúcnosti; láska je skeptická. Celá táto skladba sú drsné pravdy o láske. Osobné sa tu dopĺňa neosobným.
2.časť – neosobná. Využíva formu viazanú, voľný verš. Nie je tu prítomný básnik so svojimi osudmi lásky, ale je to spomienka na ruského spisovateľa Gercena a jeho lásku. Je to oslava sily a veľkosti muža, ktorý je okradnutý o lásku vlastnej ženy povrchným literátom Herweghom. Žena dvoch mužov. Je tu paradox lásky: výhra slabého a prehra silného. Hovorí o bolesti tých, ktorí sú schopní rozplynúť sa v láske a lacnej radosti tých, ktorým ide v láske iba o pôžitky. Ústredný motív tejto časti: „večný spor pôvabu a charakteru je neriešiteľný, preto je večný .“ Pristupuje k ľúbostnej tragike neosobne, cez epický príbeh.
3.časť: aj tu je bolesť zo stratenej lásky. Intímny konflikt sa rieši nie smrťou milovanej bytosti, ale smrťou lásky k človeku. Je to pohľad dozadu cez spomínanie na osobnú básnikovu skúsenosť. Básnik sa vyrovnáva so svojou prehrou; do minulosti sa vracia spomínaním, ale nechce sa vrátiť samým životom, netúži po „vylepšenej repríze starej lásky.“ Je to osobná spoveď. Naráža na smútok, nudu.
Autor v celej zbierke podáva tragiku lásky, ale aj sebazničujúci smiech cez slzy. V knihe hovorí cez lásku o živote.
Zbierka ÚČASŤ obsahovala spoločensky angažované básne, no boli aj kritické. Báseň Rozhovory o chudobe – imaginárny rozhovor básnika s mŕtvou matkou, v ktorej porovnáva jednoduchosť a čestnosť chudobných s morálkou konzumnej spoločnosti. Vyslovuje zármutok nad tým, že korupcia a iné negatívne javy ovládli i socialistickú spoločnosť. „Treba dodržiavať mravný princíp chudoby...“ – v zmysle chudobný, ale čestný. Honba za peniazmi a majetkom v nás potláča to ľudské.
Zbierka TRINÁSTA KOMNATA - touto akoby chcel prejsť cez zakázané dvere a pouvažovať o svete. Do rozporu sa dostáva básnik a človek. Spomína starobu, úzkosť, rekapituluje svoj život a celú svoju tvorbu dovtedy.
