IV. Realizmus


Jozef Gregor Tajovský

- očistil drámu od folkloristickej ozdobnosti, komediálny konflikt nahradil kresbou charakteru (nepoužíva situačnú komiku vzniknutú zámenou postáv)

- veselohra Ženský zákon- postavy: Anička Javorová s matkou Zuzou, Miško Malecký, jeho otec Jano a matka Mara, dedinská klebetnica Dora
- Miško sa chce oženiť s Aničkou, rodičia súhlasia, kým sa nedozvedia, že mladí budú bývať u Javorových
- keď Miško odíde na vojnu, Dora začne Aničku ohovárať a ponúka Mare pre Miška bohatú nevestu- richtárovu dcéru, ktorá dostane veľké veno
- koniec sporom urobí Miškov otec
- Ženský zákon = dedinské, ženské spory, konflikt vytvára rozpor medzi láskou a majetkom

Statky – zmätky- napísal ju počas svojho pobytu v Nadlaku( Rumunsko)
- zachytil pomery na Dolnej zemi
- je z dedinského prostredia, zachytáva 3 vrstvy:
1. cynickí, bezdetní Palčíkovci- skúpi boháči
2. ľahtikári Ľavkovci, radi sa zabávajú, syn Ďuro
3. pracovití Kamenskí s dcérou Zuzou
- Palčíkovci chcú, aby sa Ďuro oženil so Zuzkou a obidvaja prišli k nim bývať a robiť u nich, že im po smrti prepíšu majetok
- Palčíkovci poslali zo svojho domu preč i deti, čo si zobrali za svoje, lebo ich to stálo peniaze a ani cudzích robotníkov nechcú platiť
- Zuzkin otec so svadbou nesúhlasí, s Ďurom nie je spokojný, hovorí, že láska a zdravie sú najväčšie bohatstvá
- Ďuro je bitkár a frajerkár a ani po svadbe sa nezmení
- keď im Palčíkovci majetok neprepisujú, Ďuro sa so Zuzkou rozíde a privedie si Betu, no ani po príchode Bety sa Palčíkovci nemenia, mladí u nich robia zadarmo, iba najesť sa im dajú
- Palčík odmietne prepísať majetok, Ďuro sa s ním poháda
- Beta odchádza od Ďura, na konci hry prichádza Ďuro za Zuzkou
- konflikt v hre vytvára majetok a túžba po ňom



V. Medzivojnová dráma

- v medzivojnovom období nastáva posun, postupne vznikajú divadlá:
prvé v Bratislave- SND(1920), neskôr v Prešove, v r. 1924 v Košiciach, 30. roky- divadlo v Nitre, 40. roky- divadlo Andreja Bagaru v Martine
- na základe martinského divadla vzniklo pojazdné frontové divadlo (divadelníci chodili medzi vojakov a hrali )
- slovenská dramatická tvorba zaznamenala po r. 1918 určitý vzostup, ale v dráme nie je taká dynamika ako v poézii a próze
- dôležitým činiteľom pri jej formovaní boli spoločenské a kultúrne podmienky
- dramatická literatúra nemôže existovať bez inscenačných prostriedkov, preto mnohé hry z 19. storočia zostali tzv. knižnými
- po vzniku divadiel na Slovensku ešte nebolo kultivovaného publika, to sa utváralo len postupne
- autori prvých povojnových divadelných hier sa zgrupovali z radov staršej generácie
- témy divadelných hier:
1. život na dedine
2. malomestské prostredie
3. slovenská národná minulosť

- spočiatku boli divadlá odkázané na pomoc českých hercov, režisérov, dramaturgov a český repertoár, pretože u nás bolo málo slovenských divadelníkov
- priekopníci slovenského divadelníctva: Andrej Bagara, Janko Borodáč, Oľga Borodáčová, Hana Meličková
- od 30. rokov vplýval na rozvoj slov. divadelníctva Ján Jamnický a Jozef Budský
- Jamnický pomáhal formovať slov. hereckú generáciu: Mikuláš Huba, Viliam Záborský, František Zvarík, Július Pántik