Slovensko v dramatickej tvorbe

14. Slovensko v dramatickej tvorbe

I.Humanizmus a renesancia - písali sa najmä biblické hry, z ktorých plynulo ponaučenie
II.Klasicizmus - dramatická tvorba na Slovensku nemala tradície, v prvej polovici 19. storočia vznikajú priaznivejšie podmienky pre rozvoj drámy = vznik spisovného jazyka, rozvoj meštiactva a vznik národne uvedomelej inteligencie

Ján Chalupka

- veselohra Kocúrkovo- Kocúrkovom dnes označujeme pomery a ľudí s obmedzenými malomestskými názormi
- celý dej sa točí okolo voľby nového učiteľa, ktorého túžobne očakávajú najmä mamičky s dcérami, pretože v ňom vidia výhodnú partiu
-hl. postavy: odrodilci- obuvnícky majster Jánoš Tesnošil, jeho žena Madlena, ich deti Anička a Janík, pán z Chudobíc
národovci- učiteľ Sloboda, Ľudmila Procházková
- už samotnou voľbou mien autor postavy charakterizuje: Tesnošil šije tesné čižmy, pán z Chudobíc je chudobný zeman, učiteľ Sloboda je predstaviteľ národne uvedomelej inteligencie, ktorý túži po slobode vlastného národa
- všetci odrodilci sa tvária akí sú múdri, ale v skutočnosti ukazujú, že aj to málo, čo vedia, neovládajú správne
- Tesnošil je typický malomeštiak, ktorý sa túži dostať do vyšších kruhov, preto sa zalieča, podlizuje, napodobňuje ich spôsoby správania a pomaďarčuje sa, myslí si, že svojou maďarčinou ohúri aj nového učiteľa
- no opak je pravdou a učiteľ sa neulakomí ani na jeho rozmaznanú dcéru, ale zaľúbi sa do Ľudmily Procházkovej, dcéry bývalého učiteľa, ktorá má podobné zmýšľanie ako on.
- aj Tesnošilova manželka je typická malomeštiačka- klebetná, falošná a povýšenecká

III.Od romantizmu k realizmu- slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov


Jonáš Záborský

- písal divadelné hry, väčšina je historického zamerania, knižného charakteru
- veselohra Najdúch - odhaľuje v nej mravnú skazenosť zemanov


Ján Palárik- Beskydov

- písal veselohry, využíval situačnú komiku, ktorá najčastejšie vznikala pri zámene postáv, používal veľmi peknú čistú slovenčinu, hovorový jazyk a rôzne príslovia, porekadlá a aforizmy, čím sa jeho hry stali blízke širokému okoliu divákov

- veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch- ideou je spoločenské a národné
zmierenie šľachty a ľudu, autor sa vysmieva odnárodneniu, ale nevyužíva satiru, zápletku vytvoril dvojnásobný motív dvojníctva, zámena postáv mala byť previerkou skutočnej lásky
-hl. postavy: grófka Elíza Hrabovská, dcéra učiteľa Miluša Oriešková, barón Ľudovít Kostrovický, inžinier Rohoň
- grófka očakáva na zámku príchod syna baróna Kostrovického, ktorý má k nej prísť na pytačky
- v tom čase sa na zámku oslavujú obžinky ( slávnosť na konci žatvy)
- kráľovnú obžinkov má hrať Miluša
- grófka chce zistiť, či ju barón nechce len preto, že je grófka, a preto nahovorí Milušu, aby si vymenili úlohy
- to isté však spraví aj barón s inžinierom Rohoňom
- z tejto zámeny vzniká množstvo humorných situácií, ale nakoniec sa všetko skončí dobre, lebo „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.“


-veselohra Drotár- dej sa odohráva v Pešti, drotár Bubenčík sa vybral hľadať do Pešti svojho brata, ktorý sa tam vybral študovať
- prichádza do rodiny slovenského fabrikanta Rozumného, jeho brat si pomaďarčil meno na Doboši, vo veselohre je viacero zápletok, ktoré sú spôsobené zámenou osôb, na konci sa všetko vysvetlí a továrnik odmení drotára za jeho statočnosť

- veselohra Inkognito- opäť využíva zámenu osôb
IV. Realizmus


Jozef Gregor Tajovský

- očistil drámu od folkloristickej ozdobnosti, komediálny konflikt nahradil kresbou charakteru (nepoužíva situačnú komiku vzniknutú zámenou postáv)

- veselohra Ženský zákon- postavy: Anička Javorová s matkou Zuzou, Miško Malecký, jeho otec Jano a matka Mara, dedinská klebetnica Dora
- Miško sa chce oženiť s Aničkou, rodičia súhlasia, kým sa nedozvedia, že mladí budú bývať u Javorových
- keď Miško odíde na vojnu, Dora začne Aničku ohovárať a ponúka Mare pre Miška bohatú nevestu- richtárovu dcéru, ktorá dostane veľké veno
- koniec sporom urobí Miškov otec
- Ženský zákon = dedinské, ženské spory, konflikt vytvára rozpor medzi láskou a majetkom

Statky – zmätky- napísal ju počas svojho pobytu v Nadlaku( Rumunsko)
- zachytil pomery na Dolnej zemi
- je z dedinského prostredia, zachytáva 3 vrstvy:
1. cynickí, bezdetní Palčíkovci- skúpi boháči
2. ľahtikári Ľavkovci, radi sa zabávajú, syn Ďuro
3. pracovití Kamenskí s dcérou Zuzou
- Palčíkovci chcú, aby sa Ďuro oženil so Zuzkou a obidvaja prišli k nim bývať a robiť u nich, že im po smrti prepíšu majetok
- Palčíkovci poslali zo svojho domu preč i deti, čo si zobrali za svoje, lebo ich to stálo peniaze a ani cudzích robotníkov nechcú platiť
- Zuzkin otec so svadbou nesúhlasí, s Ďurom nie je spokojný, hovorí, že láska a zdravie sú najväčšie bohatstvá
- Ďuro je bitkár a frajerkár a ani po svadbe sa nezmení
- keď im Palčíkovci majetok neprepisujú, Ďuro sa so Zuzkou rozíde a privedie si Betu, no ani po príchode Bety sa Palčíkovci nemenia, mladí u nich robia zadarmo, iba najesť sa im dajú
- Palčík odmietne prepísať majetok, Ďuro sa s ním poháda
- Beta odchádza od Ďura, na konci hry prichádza Ďuro za Zuzkou
- konflikt v hre vytvára majetok a túžba po ňom



V. Medzivojnová dráma

- v medzivojnovom období nastáva posun, postupne vznikajú divadlá:
prvé v Bratislave- SND(1920), neskôr v Prešove, v r. 1924 v Košiciach, 30. roky- divadlo v Nitre, 40. roky- divadlo Andreja Bagaru v Martine
- na základe martinského divadla vzniklo pojazdné frontové divadlo (divadelníci chodili medzi vojakov a hrali )
- slovenská dramatická tvorba zaznamenala po r. 1918 určitý vzostup, ale v dráme nie je taká dynamika ako v poézii a próze
- dôležitým činiteľom pri jej formovaní boli spoločenské a kultúrne podmienky
- dramatická literatúra nemôže existovať bez inscenačných prostriedkov, preto mnohé hry z 19. storočia zostali tzv. knižnými
- po vzniku divadiel na Slovensku ešte nebolo kultivovaného publika, to sa utváralo len postupne
- autori prvých povojnových divadelných hier sa zgrupovali z radov staršej generácie
- témy divadelných hier:
1. život na dedine
2. malomestské prostredie
3. slovenská národná minulosť

- spočiatku boli divadlá odkázané na pomoc českých hercov, režisérov, dramaturgov a český repertoár, pretože u nás bolo málo slovenských divadelníkov
- priekopníci slovenského divadelníctva: Andrej Bagara, Janko Borodáč, Oľga Borodáčová, Hana Meličková
- od 30. rokov vplýval na rozvoj slov. divadelníctva Ján Jamnický a Jozef Budský
- Jamnický pomáhal formovať slov. hereckú generáciu: Mikuláš Huba, Viliam Záborský, František Zvarík, Július Pántik
Ivan Stodola

- stredná generácia, významný predstaviteľ, lebo je mostíkom medzi realistickou tvorbou a niečím novým

- satira Jožko Púčik a jeho kariéra- satira na falošne chápaný humanizmus
- Jožko Púčik je poctivý, drobný úradník, pracoval dobročinnom spolku Humanitas, v ktorom zmizli peniaze a z krádeže obvinili Jožka
- dostáva sa do väzenia, najskôr tvrdí, že je nevinný, ale spolok mu sľúbi pomoc, ak sa prizná ( jeho sestre s deťmi dajú trafiku)
- o Jožka má záujem ďalší spolok Benevolencia, oba spolky súťažia, ktorý má viac členov
- predsedníčka spolku Humanitas sa zaoberá starostlivosťou o členov usporadúvaním prednášok, návštevami, premietaním diapozitívov, ide jej najmä o štatistiku, doma zanedbáva chorého manžela
- správca Rohatý je bezcharakterný sebec a podvodník, on ukradol peniaze
- Jožko začal byť zaujímavý, keď zobral vinu na seba ( nevedel klamať, lebo bol čistý)


- psychologická tragédia Bačova žena- bača Ondrej Muranica pracuje v Amerike v bani, počas výbuchu plynu ho zasype, zachráni sa, ale stratí pamäť, po rokoch a po železničnom nešťastí sa mu pamäť vráti a vráti sa domov
- jeho žena Eva má už nového muža, lebo dostala správu, že Ondrej zahynul
- musí sa rozhodnúť medzi 2 mužmi, problém rieši samovraždou


- komédia Keď jubilant plače- v malom mestečku pracuje lekár, ktorému konkuruje mastičkárka, keď lekárovi ubúdajú pacienti, uzavrie s ňou dohodu a dajú sa dokopy

- politická veselohra Čaj u pána senátora- odhaľuje spoločenský a politický karierizmus malomestskej buržoázie
- hlavnému hrdinovi, bezvýznamnému remeselníkovi, ktorý vyrábal truhly sa na naliehanie ženy a vďaka náhodám podarí dosiahnuť kandidatúru na členstvo v senáte
- autor ukazuje, ako poslanci pracujú v senáte a ako sa tam pracuje, ukázal aj to, že v poslanci v senáte sú nevzdelaní

- historická hra Kráľ Svätopluk- hrou nabádal k jednotnému postupu pri obrane republiky v 30. rokoch

- historická hra Marína Havranová- viaže sa k revolučným rokom 1848-49


Július Barč- Ivan

- patrí do novej generácie, jeho dramatika vykazuje spoločné črty s lyrizovanou prózou, nadrealizmom, expresionizmom a iracionalizmom (či už vo forme tajomna, vízií alebo intuície)
- k vrcholovým tvorbám iracionalizmu patria Matka a Dvaja

- satirická hra Mastný hrniec- dej sa odohráva v Ťuťotíne (novodobé Kocúrkovo)
- v rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor biológie Babík sa má stať ministrom
- kolegovia aj obyvatelia mesta mu nadbiehajú, vychvaľujú ho, snažia sa získať si jeho priazeň, chcú ťažiť zo situácie
- profesor sa na to necíti, nechce to robiť, ale jeho žena sa chce stať niekým
- keď vysvitne, že došlo k omylu, že profesor je len menovcom skutočného ministra, postavy ukážu svoju pravú tvár, odvrátia sa od neho a začnú ohovárať
- zápletka nie je príliš originálna a miestami vyúsťuje do lacnej situačnej komiky
- tragédia Matka- jeho vrcholné dielo, komorná hra (málo postáv)
-príbeh matky a jej dvoch synov, ktorí sa nemajú radi, pri ich charakteristike autor uplatnil metódu kontrastnej paralely: starší Jano je po otcovi( je hrubý, agresívny, pije, ženie sa za majetkom) a mladší Paľo je po mame (citlivý, nežný, pozorný, milý)
- mladší Paľo musí Janovi vždy ustúpiť, lebo matka si to tak praje
- Paľo predá aj svoju čiastku domu po otcovi, aby mal na lístok do Ameriky
- matka máva vidiny, vie, kedy hrozí jej blízkym nebezpečenstvo, takto sa dozvie, že sa Paľo vráti domov
- konflikty medzi bratmi sa vyostria, Jano Paľovi stále vyčíta, že je chudák, nemá peniaze, dokonca mu chce prebrať i dievča
- matka má vidinu, že Jano zabije Paľa nožom, ktorý od neho dostal
- chce ho zachrániť, preto v izbe zhasne a v tme Jano zabije matku, až smrť matky bratov zmieri
- je to hra analytická, autor kladie dôraz na vnútorné stavy hrdinov, dej je nevýrazný

- hra Dvaja- príbeh dvoch cirkusových klaunov Maura a Augusta
- klaunov spája smrť artistu, Marianinho manžela
- Mariana sa pomätie, myslí si, že jej muž stále žije, rozpráva sa s ním a artistom uniká, klauni ju milovali a mysleli si, že zabitím manžela, ktorý ju bil si ju získajú a pomôžu jej
- hra má prvky absurdnej drámy
- autor zobrazuje v svojich hrách správanie ľudí v hraničných situáciách, kladie v nich otázky medziľudských vzťahov