Ukážka č. 1

Jozef Cíger –Hronský – Jozef Mak (úryvky)

Inovať je nádhernejší závoj. Nijakej panej na svete neutkajú takú nádheru, akú si utká sama príroda, keď sa jej zachce, hoc by to bola panna zo sedemdesiatich kráľovských palácov.
Ani príroda – panna si ho nedožičí hocikedy, sťaby sa i jej závoj mal podrať, pominúť, a vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných prípadoch.
Príroda – panna rada sa paradí celý rok, truhla so šatami akoby nemala dna. Azda ani nemá dna naozaj, a čo si namyslí, to je hneď na vrchu. A parádnica namýšľa si každú chvíľu inšie a ináč. Ale každá parádna panna najkrajšia je pod svadobným závojom.

Na svitaní panna chce byť v závoji zo zlatého prachu, zo strieborných pavučín. I je.
Ale ak budeš vidieť, kde je ružová, nedotkni sa, iba sa pozri na brezový prút a budeš vidieť ako preteká ružovosť. Ak chceš vidieť oči, nazri do vôd a budeš vidieť, aký má panna zasnený zrak pred svadobnou nocou. Pozri na jedličie, i zbadáš, že tkáči museli myslieť aj na zelené vence, hoc ich diskrétne prikryli závojom, aby si nevidel...

Vieš, lebo ľudské oči sú pažravé. Keby nebolo diskrétnosti, zožrali by všetko. Ba vôbec celý človek je pažravý. Striebro a zlato zato sú tvrdé, aby ich človek nezožral. Keby sa krása dala jesť, už by jej nebolo. A inovať je zato chladná, aby ju ľudia nepohltali.
-Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola by som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo ... Keby som trochu skôr ... Veď mi už aj srdce začalo biť...

... život nie je román, život je bralo, dolina, vrchy, kláty, sekera, náruživosť, chlieb a inovať, a všetky tieto veci nie sú iba kulisy, aby sa dali hocijako postrkovať, ako sa fantázii páči. Nuž nemôžeš ty len tak zmiznúť, Jozef Mak Obyčajný človek si a obyčajný človek musí zachovať veľký zákon sveta : musí v druhej múdrej tridsiatke žať, čo v prvej nemúdrej tridsiatke sial...
Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.


Ukážka č. 2

Ernest Hemingway – Starec a more
„Ryba“, riekol starec, „ryba, veď tak či onak musíš čochvíľa zhynúť. Či musíš pritom zabiť aj mňa?

Takto nevykonám nič, pomyslel si. Ústa mal také vyschnuté, že nemohol vravieť, ale teraz sa nemal kedy naťahovať po vodu. Tentoraz ju musím dostať k člnu, pomyslel si. Nevydržím už veľa okruhov. Ba vydržíš! Povedal si v duchu. Vydržíš hoci aj naveky !

Pri nasledujúcom okruhu ju skoro dostal. No ryba sa znovu narovnala a pomaly odplávala.
Zabíjaš ma, ryba ! pomyslel si starec. Ale veď máš na to právo. Nikdy som nevidel nič väčšie alebo nádhernejšie, alebo pokojnejšie, alebo ušľachtilejšie, než si ty, sestra! Len pokračuj, len pokračuj a zabi ma ! Nezáleží mi na tom, kto koho zabije ! Už sa ti múti rozum, pomyslel si. Musíš si zachovať jasnú hlavu. Zachovaj si jasnú hlavu a uč sa trpieť ako chlap! Alebo ako ryba, pomyslel si ...


18

1.Vymenujte tri literárne diela, v ktorých vystupuje slovenská žena. Vyberte si z literárnych ukážok dve ženské postavy, na ktorých môžete ukázať, ako spisovatelia zobrazili ich životné filozofie. Zhodujú sa s osudmi a vlastnosťami žien súčasnosti ?

2.Uveďte ako sa v slovenčine delia vety podľa členitosti a zloženia. Zmeňte podčiarknuté jednoduché vety ukážky č. 1 na súvetie.


Ukážka č. 1

Jozef Gregor Tajovský – Statky zmätky

Zuzka (sama): Mne nikto neuzná. Každy mi len, i vlastná mať – len trp a trp. Ale ja to nevydržím. Ako keby to bolo od hladu alebo od smädu trpieť. Ja trpieť, a on na mňa nepomyslí ? Trpieť od muža, ktorý ma klame... Nie, dosť bolo už. Nebudem trpieť ! Bola by som horšia od frajerky. Sama sebe by sa musela zhnusiť.

..........

Zuzka : Nevieš, a mňa by si mohol znovu nechať. Ak poznávaš dosavádny život svoj, tým lepšie. Zanechaj ho a tráp sa, ako vieš. Ja sa tiež tak budem; škoda by nám bolo znovu začínať. Už mi otvrdlo srdce, zabudla som na útisky, majme pokoj. Vzal si si druhú, nemôžeš mať mňa. Ži s tou.