- vlastným menom Erich Maria Kramer
- patrí do nemeckej prózy medzi dvoma vojnami do expresionizmu
- čiastočne písal naturalizmom
- čiastočne patril do Stratenej generácie
- mladí autori, ktorí sa zúčastnili na 1. svetovej vojne a po jej skončení sa rozhodli neísť do svojej vlasti, ale sústredili sa v Paríži v umeleckom salóne Gertrúdy Steinovej, ktorá sa stala ich mecenáškou
- Gertrúda bola sama literárne činná, predstaviteľka kubizmu
- stratenú generáciu tvorili najmä americký spisovatelia: E. Hemingway, William Faulkner
- heslo: „Všetci sme stratení, stratení pre život v mieri.“
- počas života získal svetovú slávu
- je to najprekladanejší nemecký autor aj najčítanejší
- narodil sa v Nemecku, otec bol knihviazač
- z gymnaziálneho štúdia prešiel do dejiska vojny, urobil si vojnovú maturitu
- postupne po vojne robil účtovníka, obchodníka, učiteľa, organistu, automobilového pretekára, novinára
- neskôr sa venoval iba písaniu
- veľký humanista, pacifista, demokrat
- po nástupe fašizmu v Nemecku emigroval najprv do Švajčiarska, potom do USA, po 2. svetovej vojne
sa vrátil do Švajčiarska kde zomrel - nezískal Nobelovu cenu
jeho tvorbu delíme:
- s témou 1. svetovej vojny
- s témou 2: svetovej vojny
- s témou emigrácie
Romány s témou 1. svetovej vojny:
Na západe nič nového - román
vlastné zážitky autora z 1. svetovej vojny
v úvode je motto: „Správa o generácii, ktorú poznačila vojna, aj keď unikla granátom.“
hlavná myšlienka – osudy a pocity mladej generácie, ktorá sa ešte nenaučila žiť a už sa musela naučiť zomierať
hlavná postava – PaulBäumer - autobiografická postava
je rozprávačom celého príbehu, ale posledných 8 riadkov knihy sa zrazu zmení postava rozprávača, ktorým sa
stane niekto iný
román nemá hlavnú dejovú líniu
- Paul je spojovacím článkom života a smrti jednotlivých vojakov
- Paula a týchto vojakov, priamo v boji sleduje, potom tiež na dovolenke doma, v nemocniciach, ale aj pri okamihoch
ich smrti - román je prerušený retrospektívou, v ktorej sa dozvieme, ako sa Paul a jeho šiesti spolužiaci z chlapčenského gymnázia dostali na bojisko 1. svetovej vojny
- donútil ich triedny profesor Kantorek
- dej románu je prerušovaný rozhovormi Paula s ostatnými vojakmi o vojne a o mieri
- sú tu úvahy o vojne, kamarátstve, zbytočnosti vzdelania vo vojnovom svete
- z chlapčenskej triedy sa v 1. jednotke zišli 7 chlapci
PAUL BÄUMER
- román je jeho výpoveďou
- posledná veta románu: „Zomrel v októbri 1918, keď na západnom fronte bol pokoj. “
- veľmi citlivý chlapec, počas štúdia písal básne, doma mal rozpísanú drámu
- je z chudobnejších pomerov, ale ako rodina sa majú radi
- keď po 2 rokoch na fronte príde späť domov na dovolenku, matka má rakovinu, otec musí ťažko pracovať, aby získal peniaze na liečenie
- Paulovi sa na dovolenke zdajú všetky veci cudzie, knihy, ktoré mal rád, považuje za hlúposti, pretože tie knihy klamú
- najsilnejšia scéna z románu - Paul sa pri útoku dostane do krátera, na neho sa zvalí postrelený francúzsky vojak. Paul nemá inú možnosť, vytiahne bodák a zabije ho. Po prvýkrát vidí toho, koho zabil. Najprv sa mu snaží pomôcť, na chvíľu ho drží myšlienka, že po skončení vojny pomôže rodine toho Francúza. Zapísal si jeho adresu.
“Odpusť mi, kamarát, ako si mohol byť mojím nepriateľom? Keby sme odhodili zbrane a uniformy,
mohol si byť mojím bratom. “
- najsilnejší cit, ktorý Paul vo vojne pociťuje, je kamarátstvo
- na vojne pochopí, že ľudia sa nedelia na nepriateľov, ale že je to vec náhody a politických dohovorov a stačí jeden rozkaz, aby sa z nepriateľov stali priatelia
KAMMERICH
- prvý ranený Paulov spolužiak
- je veľmi slabý chlapec, amputujú mu nohu, na následky toho zomiera
- Paul v poslednej chvíli jeho života hľadá ošetrovateľov, aby mu pomohol
- má matku, ktorá ho veľmi miluje a ťažko niesla, že odišiel na vojnu