Pri umierajúcom otcovi Goriotovi sú v biednej izbičke len dvaja mladí ľudia. Rastignac, zo skutočnej lásky a súcitu, a študent medicíny Bianchon, skôr pre vedecký experiment. Potrebujú peniaze na lieky pre otca Goriota, preto posielajú k dcéram a zaťom sluhu so smutnou správou a očakávajú od nich pomoc. Ten sa však vracia bez peňazí a bez prísľubu, že prídu.
Otec Goriot až na prahu smrti spoznal, aké má deti. Musel sa dožiť toho, že "zlato ich pohľadu sa zmenilo na sivé olovo." Žil len preto, aby ho ponižovali, urážali, prehltol všetky urážky, aby dostal odrobinku zahanbujúceho potešenia. Utrápený má len jedinú túžbu - nemyslieť, len milovať svoje dcéry. Preto hovorí: "Odseknite mi hlavu, nechajte mi len srdce!"
Ešte aj na smrteľnej posteli rozmýšľa o možnosti zarobiť milióny pre dcéry.

Rastignaca dojíma táto silná otcovská vášeň, ale nevie mu pomôcť. Otec Goriot nedostáva od dcér zadosťučinenie ani v hodine svojej smrti. Jeho dcéry nie sú až také bezcitné, že by nechceli vidieť umierajúceho otca, ale nedokážu prekonať množstvo drobných prekážok svojho spoločenského postavenia, ktoré ich delí od otca.

Pohrebné trovy otca Goriota zaplatil Rastignac zo svojich skromných prostriedkov.

"Keď prišiel pohrebný voz, Eugéne dal vyniesť truhlu, otvoril ju a zbožne položil starčekovi na prsia obrázok, ktorý pripomínal časy, keď Delphine a Anastasie boli mladé, slobodné, čisté a nemudrovali, ako povedal v smrteľnom zápase. Jedine Rastignac a sluha Christopher išli s dvoma pohrebnými zriadencami za vozom ..."

"Jednako, keď už mŕtvolu položili na pohrebný voz, zjavili sa dva koče s erbmi, koč grófa de Restaud a baróna de Nucingen, boli však prázdne a išli za pohrebným vozom až na cintorín Pére-Lachaise."

Eugéne de Rastignac prišiel do Paríža z juhu Francúzska zo skromných pomerov, aby študoval právo. Jeho rodina žila v kúrii na malom pozemku v tiesni, ktorú sa pred ním snažili zatajiť. Eugéne bol vlastne cieľavedomý a usilovný študent, ktorého neskôr zaslepila túžba dostať sa do najvyššej šľachtickej spoločnosti. Na to však potreboval peniaze a niekoho, kto by ho do tejto spoločnosti uviedol.

Podarí sa mu to s pomocou bohatej príbuznej, získava právo chodiť do šľachtickej spoločnosti a zvyká si na jej pokryteckú morálku. Pozorne počúva rady skúsených dám.

"Čím chladnejšie budete kalkulovať, tým väčšmi budete napredovať. Bite neľútostne, budú sa vás báť. Berte mužov a ženy len ako poštové kone, ktoré zanechávate uštvané na každej zastávke, tak dospejete až na vrchol túžob. Vidíte, nestanete sa tu ničím, ak nebudete mať ženu, ktorá by sa o vás zaujímala. Musí byť mladá, bohatá, elegantná. No opravdivý cit skrývajte ako poklad, nikdy ho nedajte vytušiť, boli by ste stratený."

Rastignac podľa tohto návodu nájde mladú, krásnu, bohatú ženu, Delphine de Nucingen. Počiatočná vypočítavosť sa rýchlo zmení na lásku. Študent Eugéne už neštudoval, plavil sa po parížskom oceáne, zháňal sa za ženami a za šťastím.