1.obdobie 1945 – 1948
Aktivizovali sa príslušníci:
Nadrealizmu - tvorili už pred vojnou (Fábry, Žáry, Lenko, Reisel). V poézií dochádza k zmenám, namiesto sna a fantázie pristupovali k zobrazeniu reality.
Katolíckej moderny - (Silan, Dilong, Hlbina, Haranta) Mali dva tlačové orgány: Nová práca, Verbum. Nebrali do úvahy spoločenskú realitu, zastávali čistú lyriku. Ich poézia mala náboženský charakter. Títo autori buď emigrovali (Dilong), alebo sa literárne odmlčali (Silan, Haranta).
Davisti - zastávali socialistický realizmus(Novomeský). Dav vznikol zo začiatočných písmen Daniela Okáliho, Andreja Sirackého a Vladimíra Klementisa.
Modernisti - (Smrek)- zástanca vitalizmu.
Autori, ktorí sa zúčastnili SNP
2.obdobie 1948 – 1956
Prijatie jedinej literárnej metódy - socialistického realizmu. Popiera rozmanitosť umeleckého stvárnenia spoločnosti. Hovorilo sa o ňom ako o období schematizmu. Poézia sa písala podľa istého predpisu, podľa jednej šablóny. Básne jednotlivých autorov sa podobali, chýbala im pečať autorskej individuality. Pre toto obdobie je typická absencia osobnej lyriky, téma lásky. Nespravodlivo odsúdení boli predstavitelia DAVu.
3. obdobie 1956 – 1963
Zmeny nastávajú po odhalení kultu spoločnosti. Od poézie sa žiadalo, aby pôsobila na čitateľa, aby forma zodpovedala obsahu. Do literatúry vstupuje nová generácia autorov. Najvýznamnejší predstavitelia: Rúfus(b. zbierka: Až dozrieme), Válek(b. zbierka: Dotyky). Znamenajú ostrý kontrast s doterajšou literatúrou. Autor si kladie otázku, či ľudia dozreli, aby dokázali vybudovať spoločnosť, kde človek nebude ubližovať iným. Obaja odmietli kolektivistickú problematiku a oslavovať víťazstvo socializmu. Od ich vstupu do literatúry badať ústup schematizmu.
Okolo časopisu Mladá tvorba sa združili autori tzv. Trnavskej skupiny patrili sem: Ján Stacho, Ján Ondruš, Ján Šimonovič, Ľubomír Feldek, Jozef Mihalkovič. Táto skupina dostala označenie konkretisti, expresívny senzualisti. Chceli písať pomocou moderných výrazových prostriedkov, odmietali konvenčnosť a tradicionalizmus. Prihlásili sa k avantgardným umeleckým smerom.
4. obdobie 1963 – 1968
Tvorili osamelí bežci: Štrbka, Repka, Laučík. Manifest Prednosti trojnohých slávikov, napísaní je obrazne, odmieta oficiálne hodnoty. Poézia bola sebavyjadrením. Do literatúry sa vrátil Lukáč. Budúcnosť ľudstva videl v uskutočňovaní myšlienky rovnosť – bratstvo - sloboda. Porovnáva zážitky z mladosti so súčasnosťou. Vrátili sa predstavitelia katolíckej moderny – motív lásky k človeku, prehlbovanie medziľudských vzťahov. Obava z nebezpečenstva a násilia, politické uvoľnenie a slobodný rozvoj kultúry a umenia.
5. obdobie 1968 –1989
Je to obdobie normalizácie. Politická moc opäť zasahovala do rozvoja umenia, vytratili sa osamelí bežci. Príslušníci katolíckej moderny sa museli odmlčať. Do literatúry vstupujú autori, ktorí sa prihlásili k myšlienke socializmu.
Stredná generácia- Mihálik
Mladšia generácia- Hevier, Peteraj, Švantner, Richter.
6. obdobie po roku 1989
Pluralitná poézia. Poézia sa vyvíjala ako celok, pôsobí veľa predstaviteľov rôznych básnických pokolení. Poézia bola z najrozličnejších prúdov, smerovaní, hľadísk a autorských tepov. Charakterizuje ju rôznorodosť básnického videnia človeka.
Ján Kostra
b. zbierka: Hniezda - debut, reaguje na 2. svetovú vojnu, odsudzuje rozbitie republiky. Východisko hľadá v spomienkach na rodný kraj, na detstvo. Po prvýkrát sa u neho objavuje motív ženy. Umelecky najhodnotnejšia báseň Detstvo.
b. zbierka: Moja rodná
Je ovplyvnená spoločenskými udalosťami, je to Mníchovká zrada. Básnik sa obáva o svoj domov, lebo sa schyľuje k vojne, a tým sa hierarchia hodnôt mení. Zbierka je postavená na kontraste: dedina – mesto, minulosť – prítomnosť. Zemi - pôde dáva vlastnosti ženy. Autor vyjadril lásku k rodnému kraju, zbierka patrí k tzv. „zemitej poézii“. Zaradil sem aj básne s občianskou tematikou. Domov má v tejto zbierke niekoľko podôb – dedina sa stáva symbolom domova a mesto sa stáva symbolom cudziny.
poéma: Ave Eva - prevláda téma lásky. Autor si všíma vzťah muža a ženy, nie však z erotického ale etického hľadiska. Žena sa stáva symbolom života. Autor vyjadruje lásku k žene.
Po roku 1948 vznikajú b. zbierky, ktoré boli ovplyvnené vládnucou ideológiou. V zbierkach sa objavuje schematizmus. Autor vyzdvihuje budovanie socializmu.
b. zbierka: Šípky a slnečnice - prevláda intímna lyrika a prírodná tematika.
b. zbierka: Báseň, dielo tvoje - autor hodnotí svoju literárnu činnosť. Zamýšľa sa nad postavením spisovateľa v spoločnosti.
b. zbierka: Každý deň - autor hodnotí medziľudské vzťahy. Celá zbierka vyznieva ako oslava ľudskosti. Autor dochádza k názoru, že život stráca zmysel, pokiaľ zostáva človek sám. Básnik je presvedčený, že deň v ktorom nestretneme dobrého človeka je stratený.
b. zbierka: Presila smútku - vznikla počas vojny, verše sa na prvý pohľad zdajú pesimistické a autor sa javí ako bezcitný. Prejavuje sa to tým, že pohŕda človekom, dištancuje sa od ľudí a chce byť radšej rastlinou alebo zvieraťom. Ale dištancuje sa iba od ľudí, ktorí spôsobili vojnu. Je to postoj humanizmu a lásky a túžby po slobode.
Pavol Horov
Je to básnik Zemplína.
b. zbierka: Zradné vody spodné - sympatizoval s nadrealizom. Osobnú tragiku spája s problémami doby. Zaujal stanovisko k ťažkému osudu človeka a celého ľudstva. Má 2. časti: 1. Mimóza- v nej prevláda intímna a prírodná lyrika
2. Na sklonku- v nej rieši aktuálne spoločenské udalosti
b. zbierka: Nioba, matka naša - spracoval antický motív. Nioba je symbolom matky (matka zem, krajina, domov,...). Nioba je postava z gréckej mytológie. Je to žena, ktorá sa vysmievala bohyni, že nemá deti. Bohyňa ju potrestala smrťou jej 14 detí priamo pred jej očami. Matka zo smrti svojich detí zošalie. Autor zbierku postavil na kontraste. Do protikladu dáva sily zapríčiňujúce život k silám smrti. Ostro vystupuje proti tým, ktorí zapríčinili krviprelievanie. Útočisko pred vojnou nachádza v hodnotách spätých s detstvom, rodiskom a matkou.
Zbierka je rozdelená do 3. častí: 1.časť: Nioba, matka naša – prevláda v nej baladizmus a tragika
2.časť: Nápisy na hroby – zobrazil v nej vlastné zážitky, stratu otca v 1. svetovej vojne. Dominantný je motív olova a tmy.
3.časť: Trhlinou krvi – zobrazuje vlastné citové skúsenosti a všeľudsky platné hodnoty
b. zbierka: Návraty - je podobná zbierke Nioba, matka naša. Útočisko pred vojnou hľadá v hodnotách ako rodisko, detstvo, matka. Zobrazuje Zemplín a zdôrazňuje zmysel života človeka.
Má 2 časti: 1.časť: Návraty- prvky autobiografie
2.časť: Zemplínske variácie- vyznáva lásku k rodnému Zemplínu
b. zbierka: Slnce nad nami - tematicky spracoval prírodu. Autor je citlivý pozorovateľ zákonitostí, javov a ich podstaty. Zobrazuje detské hry, polia, lúky. Podáva svedectvo o človeku, živote, dobe.
b. zbierka: Vysoké letné nebe - je poéziou návratu domov, do rodného kraja. Verš je melodický. Básne v sebe nesú istotu a vyznanie z lásky k domovu, rodnému kraju, životu. Podáva obraz Zemplína a dáva mu neopakovateľnú podobu. Báseň je výpoveďou o premenách a nachádzame v nej spomienky na detstvo. Využíva retrospektívu a poukazuje na skutočnosť, že matka nie vždy súhlasila s jeho názorom.
- Inšpiráciou mu bola smrť matky
- Túžba po človeku, po sebaprekonávaní.
- Konfrontácia starého a nového sveta.
- Zamýšľa sa nad tým, čo pre človeka znamená domov.
- Opisuje sviatočný i pracovný deň.
ZÁVER:
1. v období vojny:
- rodný kraj predstavuje útočisko a istotu
- v prostredí rodného Zemplína nadobúda novu silu
- rodný kraj spája s obrazom matky
2. v povojnovom období
- hovorí o krásach Slovenska, jeho prírody
- poukazuje na premenu života
Andrej Plávka
b. zbierka:
Z noci i rána - cítiť príklon k ľudovým tradíciám a básne majú piesňový charakter.
b. zbierka:
Vietor nad cestou - zamýšľa sa nad sebou a zmyslom svojho života. Nachádzajú sa tu verše s tematikou mesta a dedinskou tematikou, cudziny a domova.
b. zbierka:
Tri prúty Liptova - ústrednou témou je Liptov a prostredníctvom neho vyjadruje vzťah k celému Slovensku. Vyjadruje lásku ku kraju, detstvu, prírode. Zobrazuje duchovné a kultúrne hodnoty.
Pôvodne sa b. zbierka skladala z 3. spevov: 1.spev: Návrat- zobrazuje Liptovskú prírodu a ľud, ktorí tu žije
2.spev: Pri kozube- zobrazuje his. ľudu na východe
3.spev: Tieseň krásy- zobrazuje vzťah ľudí na Liptove s tvrdou zemou, ktorá tu je.
Neskôr doplnil túto o cyklus Po rokoch = Liptovská píšťala (nový cyklus), predstavuje návrat syna domov k matke a rodákom.
Najvýznamnejšia báseň: Po rokoch - vyjadruje stretnutie s rodným krajom pomocou symbolického rozhovoru s matkou. Matka sa mu prihovára šumom ihličia, vánkom, vetrom, všetkými krásami prírody (personifikácia - kvety ho volajú svojim synom). Autorove slzy premieňa matka na bystriny a z nich počuť matkinu reč.
b. zbierka:
Tri vody - podobá sa Hájnikovej žene. Na úvod je báseň Pieseň o hore a končí básňou Pozdrav. Skladá sa z 8 spevov, v ktorých zobrazuje hrdinu vrchára a povstalecké udalosti s ktorými je viazaný. Autor vzdáva hold rodnému kraju a celému Slovensku.
b. zbierka:
Domovina moja - zobrazuje rodný Liptov a poukazuje na premenu v slovenskej dedine.
b. zbierka:
Palmy a limby - vznikla na základe autorovych ciest po cudzine. Zážitky kompozične spojila do jedného celku s motívom domova a rodného kraja. Záver - vzťah k rodnému kraju spája s láskou k Slovensku. V rodnom Liptove zabúda na starosti a problémy, naberá nové sily. Rodný kraj spája s obrazom matky.
Miroslav Válekb. zbierka:
Dotyky - odmietol čieno-biele videnie reality. Nechcel písať schematicky, v popredí stojí človek so svojím citovým životom a každodennými problémami. Všíma si vzťah muža a ženy, v ktorom cítiť určité napätie, čo signalizuje odcudzenie a rozchod. Dotkol sa aj tematiky I2. svetovej vojny v básni Osudy - v centre záujmu je človek, jeho intímne city a problémy. Lyrický hrdina zápasiaci s nehostinnosťou sveta, sklamaním a smútkom. Zobrazil vzťah muža a ženy, ktorý je plný napätia, dokazujú to básne: Jablko, Smutná ranná električka. V obidvoch vyjadril sklamanie z nevyjadreného citu.
b. zbierka:
Príťažlivosť - zamýšľa sa nad osudom človeka, konfrontuje ho s modernou civilizáciou. Poukazuje na vplyv civilizácie, na deformovanie psychiky človeka.
básne: Vzducholoď
Robinson
Obsahujú epické jadro - čiže mikropríbeh, na ktorom autor naostril množstvo lyrických obrazov. Ich význam však nemožno jednoznačne určiť. Autor tu poukazuje na pocit ohrozenia zeme, prevláda cyklickosť. Pohyb človeka vo večnom kruhu narodenia a smrti. Najvýznamnejšia je báseň: Domov sú ruky na ktorých smieš plakať.
Vyjadruje odpor voči vojne a poukazuje na krutosť fašizmu. Zobrazuje tragédiu lásky, ktorá sa končí násilným rozdelením a smrťou židovského dievčaťa v koncentračnom tábore.
b. zbierka:
Nepokoj - poukazuje na problémy súčasného človeka, prechádza od zdanlivo nezáväzného tónu k filozofickým reflexiám (úvahy). Nikdy však nie je iba pozorovateľom daných javov, vždy je zainteresovaný do osudov ľudí. Bojuje proti pretvárke, zrade a zotročeniu človeka v akejkoľvek podobe. Zisťuje, že človek je nielen obeťou ale aj pôvodcom utrpenia (báseň: Zabíjanie králikov).
b. zbierka:
Milovanie v husej koži - nadväzuje na predchádzajúcu zbierku. Autor pokračuje v analýze človeka a sveta a orientuje sa viac na vlastné vnútro. V zbierke reaguje na konkrétne udalosti napr. v básni: Skaza v Titanicu- zavraždenie Kenedyho. V zbierke podáva aj ironickú odpoveď na rozpornosť sveta.
b. zbierka:
Z vody - návrat k intímnym témam. Ľúbostná tematika reflexívneho zamerania poukazuje na mnoho podôb lásky od nehy, krutosti, radosti, melanchólie. Spracoval aj prírodné motívy.
Tvorba pre deti:
Do tramtárie
Pozrieme sa do prírody
Čo osoží a čo škodí
Veľká cestovná horúčka pre malých i veľkých
Vzťah k rodnému kraju spája s ľúbostnou tematikou a zdôrazňuje sociálne problémy.
Milan RúfusOznačovaný je ako autentický autor, pretože to, o čom písal, aj sám prežil. Je básnikom sociálneho cítenia a filozofickej reflexie. Dominanty v jeho tvorbe sú úprimnosť, ľudskosť, pokora, hľadanie pravdy a hlboká mravnosť.
b. zbierka:
Až dozrieme - je polytematická. Spracoval v nej osobné pocity, rozčarovanie z lásky, pocit samoty, vzťah k matke a otcovi. Ďalším okruhom sú sociálne témy, zobrazuje SNP. Vyjadruje odpor voči vojne a reaguje na aktuálne politické problémy (vojna v Kóreii). Celá zbierka vyznieva ako posolstvo v živote ľudstva. Básne majú zväčša baladický tón a nútia čitateľa zamyslieť sa nad ich obsahom. Sú zväčša nerýmované. Neskôr do danej b. zbierky zaradil básne, v ktorých kritizuje spoločnosť. Tieto básne vyznievajú ako individuálna vzbura. Neskôr tieto básne vydal pod názvom: Chlapec maľuje dúhu
b. zbierka:
Triptych - zaradil sem výber z b. zbierky Až dozrieme a výber z b. zbierky Chlapec maľuje dúhu. Doplnil zbierku o filozofické úvahy o zrode človeka, o smrti človeka a pominuteľnosti ľudstva, a tú vydal pod názvom V zemi nikoho.
b. zbierka:
Zvony - zobrazil jednoduchého človeka, zápasiaceho s každodennými problémami. Spomína na detstvo a vyjadruje názor, že detstvo je najdôležitejším obdobím pri formovaní človeka. V zbierke sa objavujú aj básne s prírodnou tematikou. Celú zbierku ukončil básňami, v ktorých žiali nad smrťou najbližších.
b. zbierka:
Ľudia v horách - písaná je voľným veršom. Autor zobrazil roľníka a jeho prácu. Poukazuje na jeho zápas o chlieb v drsnom horskom prostredí. To formuje charakter človeka. Táto zbierka je sprievodným textom k fotografiám Martinčeka.
b. zbierka:
Stôl chudobných - nadväzuje na b. zbierku Zvony, ale doplnil ju o problematiku súčasnosti. Súčasnosť hodnotí z pozície morálnych postojov jednoduchého človeka. Zobrazuje horské prostredie, ľudí z Liptova, ktorí zápasia s prírodou od jari do jesene. Zobrazenie prírody nemá charakter jednoduchých opisov, ale stáva sa východiskom vo filozofickej pointe básní. Núti čitateľov zamyslieť sa. Najznámejšia báseň: Ovocie dozrieva
Tvorba pre deti:
Medovníkový domček
Mechúrik koščúrik
Modlitbičky
Zvieratníček
LupienkyKniha rozprávok – inšpiroval sa Dobšinského rozprávkami, venoval ich svojej dcére Zuzke
Rúfus vo svojej tvorbe vzťah k rodnému kraju spája s láskou k jednoduchým ľudom a vzdáva hold ich práci.
