Preromantizmus a romantizmus

• Preromantizmus
  
  Spoločenské pomery - Veľká francúzska revolúcia + buržoázne revolúcie
  -(1789 - 1849) – obdobie rozpadu feudalizmu a nástup kapitalizmu
  
•  jednotlivec stráca spoločenskú istotu, cíti sa osamelý
  
• spoločenské protirečenia sú veľmi komplikované a nedajú sa riešiť rozumom
  
• proti rozumu (racionalizmus) sa zdôrazňuje cit
  
• racionalizmus (hmota, skúsenosti, rozum) je nahrádzaný novou filozofiou idealizmom (prvé miesto duša, cit, predstaviteľ Hegel) a iracionalizmus - popiera rozum, uprednostňovanie viery, inštinktu a intuície
  
• predstaviteľom - mešťanstvo
  
• nemecký filozof J. G. Herder dielom Myšlienky k filozofii dejín ľudstva, podporil vznik myšlienky slovanskej vzájomnosti, videl budúcnosť Slovanov v nej

Sentimentalizmus = preromantizmus

Smer, ktorý sa opiera o city, citové zážitky. Autori sa zameriavajú na jednoduchého, prostého človeka s jeho radosťami a starosťami, vyjadrujú súcit k biednym a utrápeným.

Typické znaky tohto obdobia:

•  rozpor medzi realitou (skutočným svetom) a predstavou (vnútorným svetom)
  
• odsudzovanie človeka, pociťovanie osamelosti, pesimizmus

Subjektivizmus

Postoj, vyjadrenie – vyzdvihuje, zdôrazňuje úlohu jednotlivca, vzniká kult silnej osoby, čo nazývame individualizmus – nadraďovanie jednotlivca, silnej osobnosti nad ostatnými

Individualizmus – v niektorých literatúrach prerastá do titanizmu – vyzdvihovanie silnej osobnosti, ktorá dokáže vyriešiť problémy ľudstva

Romantizmus

Hlavné znaky – zobrazovanie minulosti (historizmus)

Princípy:

•  uzatváranie sa do seba -> subjektivizmus
  
• výzvy do revolúcie (revolučnosť)
  
• vízie, vidiny, predstavy nového krajšieho sveta
  
•  najvýznamnejším prostriedkom zobrazovania bola fantázia, predstavivosť
  
• ďalším znakom - nový hrdina
  
• v ustavičnom rozpore so skutočnosťou
  
• túži po uskutočnení svojho ideálu (svojej predstavy) ale márne, hrdina v tomto boji s realitou zomiera
  
• riešenie konfliktu je vždy tragické
  

Autoštylizácia

V mnohých dielach hlavný hrdina má mnohokrát autobiografické črty

- základný konflikt v romantizme je vyjadrený rozporom skutočnosti – sen => uplatňuje sa to metódou nazývanou harmónia kontrastov.

Spisovatelia začínajú zbierať ľudovú slovesnosť a napodobňovať jej štýl. Romantici oživili jazyk prvkami hovorovej reči. Najobľúbenejším druhom bola lyrika a literárne žánre: lyrické básne, balady. Narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami. Tento jav sa nazýva druhový a žánrový synkretizmus.

Európska romantická literatúra

Francúzska literatúra:

Victor Hugo

Predhovor k dráme Cromwell sa stal manifestom romantizmu.
Chrám Matky Božej v Paríži – dej románu sa odohráva v 15. storočí.

Nemecká literatúra:

Útlak, nesloboda a nespokojnosť vyvolali v Nemecku hnutie nazvané STURM UND DRANG. Príslušníci hnutia sa postavili proti nadvláde rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je v človeku prirodzené.

Johann Wolfgang Goethe

Utrpenie mladého Werthera – román písaný vo forme listov
Hlavné postavy: Werther, Lotta, Albert.

Werther prichádza na vidiek, aby vyriešil záležitosti matky a aby zabudol na Eleonóru, v ktorej sa sklamal. Ľudia ho považovali za samotára. Na plese zistili opak. Tam sa zoznámil s Lottou, ktorá bola zasnúbená s Albertom. Aj keď sa doňho zaľúbila, zostala s Albertom, pretože sľúbila matke, že sa postará o svojich súrodencov. Werther s Albertom bol skôr priateľ ako sok. Werther a Lotta si dobre rozumeli. Odišiel z vidieka do Weimaru. Ľudia ho odsudzovali za nízke spoločenské postavenie. On ich považoval za povýšených. Vrátil sa na vidiek. Chcel spáchať samovraždu. Poslal si pre pištoľ Albertovi, s tým, že odchádza na cesty a bude ju potrebovať, podala mu ju Lotta a on sa ňou zastrelil.
Faust – učenec Faust nie je spokojný s výsledkom vedy a túži po pravom poznaní. V úsilí o absolútnu dokonalosť uzavrie pakt s diablom. Prežije lásku i sklamania, pozná vedu i čiernu mágiu a nakoniec nachádza zmysel života v práci pre spoločnosť. Faust zomiera, ale diabol prehrá stávku, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci.

Friedrich Schiller

Wiliam Tell – pretože Tell nevzdal úctu vystavenému klobúku, miestodržiteľ Gessler ho prinútil zostreliť jablko z hlavy svojho syna. Príkaz splnil, syna pri tom nezranil, ale namiesto slobody ho uvrhli do väzenia. Tell z neho ušiel, zabil Gesslera a jeho výstrel sa stal výzvou na národné povstanie.

Henrich Heine – bol najrevolučnejším básnikom, zameriaval sa na spoločenskú situáciu. Ostro kritizoval sociálnu nerovnosť, zaostalosť a nacionalizmus. Časové básne – ostré sociálne básne (napr. Sliezsky tkáči).

Anglická literatúra:

George Gordon Byron

Childe Haroldova púť (čajld heroldova), opisuje v nej cesty a úvahy pútnika po európskych krajinách, búri sa proti tyranii a neslobode podrobených národov.
Chillonský väzeň (šijonskí) – na hrade Chilton pri Ženevskom jazere väznia povstalca, ktorý po mnohých rokoch vyslobodia bernskí povstalci. Nevie si zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením.
Byron aktívne podporoval národnooslobodzovacie hnutie v Španielsku, Taliansku a v Grécku. Vytvoril nový typ romantického hrdinu (tuláka, väzňa), silnú osobnosť (titana), ktorá nemôže zvíťaziť v nerovnom boji so spoločnosťou, pretože je osamelý.