Literárna moderna

Moderna

-vzniká vo Francúzsku. Znamená snahu novými modernými prostriedkami zachytiť novú zmenenú situáciu => tvoriť po novom
-v lit. moderne sa literárne a výtvarné umenie ovplyvňovali
-lit. moderna vzniká pre komplikovanosť doby – ťažká situácia, človek sa cíti ako vydedenec zo spoločnosti.

Termínom moderna označujeme umelecké smery – symbolizmus, dekadenciu, impresionizmus.

V tomto období pretrváva realizmus, ale prechádza do svojho variantu naturalizmu.

Naturalizmus

Založil Emil Zola, ide tu o opravdivý neprikrášlený obraz skutočnosti. Človek sa zobrazuje ako súčasť prírody. N – sa opiera o poznatky vedy. Zdôrazňuje silu objektívneho faktu a racionálny prístup k problémom. Umenie stráca na svojom význame, lebo spoločnosť sa začala spoliehať predovšetkým na vedu.

Parnasizmus odmietal spätosť umenia so spoločenskou realitou, tvrdil, že zmyslom umenia je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom. Parnasistov zaujímala iba forma básne. Na svoju tvorbu hľadali inšpiráciu v minulosti. Za vzor si vybrali antiku. Zo slovenských básnikov sa o parnasizmus zaujímal najmä P. O. Hviezdoslav. Záležalo im na dokonalosti ani nie tak na zmysle básne. Tvorili vysoký štýl. Svoju poéziu sústredili do 3 zborníkov, ktoré vyšli pod názvom Súčasný Parnas.

Symbolizmus 

Vznikol v 19 stor. vo Francúzsku. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu, ktorý naplno využíval vzájomné prelínanie sa svojich zmyslových vnemov. Hlavný prostriedok zobrazovania bol symbol. S – nezobrazoval život priamo, ale nepriamo – symbolom.
Symbol – abstraktné slovo, ktoré má okrem pôvodného významu aj význam prenesený.
Symbolisti sa nevedeli zmieriť s komplikovaným životom a preto písali tiež komplikovane. Sú samotári, cítia sa v spoločnosti osamotení a štylizovali sa do role nepochopených a „prekliatych“.
Unikajú zo spoločnosti
-ich svet je sen racionálny život
-svoje predstavy nachádzajú mimo spoločnosti
-sústreďujú pozornosť na básnikovo „ja“.
Vzorom im boli romantici. Podnety berú aj z mystiky a náboženstva. Symbolisti sú veľmi ovplyvnení hudbou. Využívajú rytmus, hru s asociáciami a vytvárajú voľný verš. Charakteristický pre nich je individualizmus => pesimizmus, skepsa, samota, nechápu problémy rozumom, preto sa utiekajú do iracionálneho sveta (uzatváranie sa do seba).

Dekadencia

Úpadkové umenie – pre dekadentov je typická ničivosť: písanie o smrti, o zle, pesimizmus. Skutočnosť pre nich neznamenala žiadnu istotu, preto majú k nej záporný vzťah. Za dekadenciu a dekadentov sa označovali básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii (Ch. Baudelaire). Neskôr sa pod týmto termínom rozumel svetonázor a životný postoj časti spisovateľov na prelome storočí, ktorí sa zjednotili v myšlienke „čistého umenia“.

Impresionizmus

Umenie okamihu. Každý okamih je podľa impresionistov jedinečný, neopakovateľný a preto ho treba zachytiť. Vytvárali obraz cez svoje vlastné cítenie => senzualizmus – vnímanie sveta cez zmysly. I – sa uplatňoval v básnictve a maliarstve.

Prekliaty básnici

Prezývali ich tak pre spôsob života a čiastočne aj za tvorbu. Odmietali tradície, konvencie, poriadok, ale aj bohatstvo, pretvárku a spôsob života spoločnosti. Žili životom bohémov, domov pre nich nebol dôležitý. Boli aj tulákmi, holdovali alkoholu, drogám, uzatvárali homosexuálne manželstvá. V 19. stor. bolo toto veľkým hriechom, preto ich nazývali prekliaty. Predstavitelia: Paul Verlain, Jean Arthur Rimbaud, Charles Baudelair.

Charles Baudelaire

Kvety zla, ani nie 300 – stranový básnický text je komponovaný ako dramatické dielo a rozčlenené je do častí: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť.
Smrť - bola pokladaná za základ dekadencie. Vzbura – nachádza sa tu báseň Litánie k satanovi. Je to najpesimistickejšia báseň. Pokladá sa za dekadentnú, lebo v nej oslavuje zlo a peklo. Kvety zla sú odpoveďou na poéziu parnasizmu a výpoveďou o hlbokom vnútornom ovplyvnení Baudleira tvorbou Adgara Allana Poa. Kvety zla sa stali aj výpoveďou o básnikovej poetickej cesto od jeho zahľadenosti do romantizmu až po symbolizmus. Vo svojich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha, večnosť a dôverčivosť, vôľu a harmóniu. V zbierke využíva iróniu.
Kvety zla – oximorom => spojenie navzájom nesúvisiacich a protikladných vecí = básnická figúra.

Celá zbierka je protikladná
a)sú tu básne, kde sa nadchýna životom, súcití s trpiacimi, píše o láske (básní o láske je tu najviac). Zobrazuje lásku ako konkrétny zážitok a preto bol pokladaný za nemravného a bol aj väznený.
b)Básne plné zloby, nenávisti, či už ku konkrétnym ľuďom, alebo celej spoločnosti, vyčíta im faloš, pretvárku, dokonca vzýva satana, aby zmenil spoločnosť.

Mrcina – rozišla sa s ním milá a básňou sa jej chcel pomstiť. Boli sa spolu prejsť a videli mrcinu (autor tu pôsobí na city – vyvoláva odpor). Naznačuje, že aj jeho milá tak skončí.

Človek a more – človek vidí v mori slobodu. Naša duša je tajomná a hlboká ako more. More vyjadruje pokoj, inšpiráciu, ktorú v ňom nachádzame. Porovnáva človeka a more – majú spoločnú tajomnosť. Človek je maličký a more obrovské. Rozdiel vyjadruje: nezmieriteľný bratia. Človek more nikdy neporazí.

Jean Arthur Rimbaud

Využíva senzualizmus a konkretizmus. Označujú ho za tvorcu nového konkrétneho jazyka => konkretizmus – konkretisti uprednostňovali konkrétne slová pred abstraktnými – hovorový jazyk, nepoetické slová, vnášajú konkrétne osobné zážitky do básní, často si dokážu vybaviť aj detaily.

V zelenej krčmičke – 8 dní putoval a v Cahleroi sa zastavil v zelenej krčmičke. Dal si chlieb s maslom a šunku napoly studenú. Krčmárka je zvyknutá na hrubých chlapov. Je očarujúca. Konkretizmus – spomína na cestu, jedlo, krčmárku, pivo.
Senzualizmus – údené, biele a ružové navoňané, pena na pive.

Paul Verlaine

Verlaine bol medzi zakladateľmi symbolizmu. Rozpomienky na toto obdobie choval v knihe Prekliati básnici (Verlaine dal pomenovanie básnikom moderny – prekliati básnici).

Básnické umenie – v básni dáva návod ako sa má písať básne, uplatnili sa v nej postupy parnasizmu i vplyv Ch. Baudelaira. (zo zbierky Saturnské básne).
Vnáša do svojich básni hudbu => spája slovo s melódiou a organizuje verš z eufonického (ľúbozvučného) hľadiska.

Avantgarda

Nový smer v literatúre 20 storočia. Má 2 prúdy.
Prvý vychádza z kubizmu a smeruje cez futurizmu k abstrakcionizmu.
Kubizmus (Pablo Picasso) – umelecký smer v maliarstve a sochárstve, vyznačuje sa geometrickým riešením zobrazovaných predmetov. V literatúre sa vytváral obraz skutočnosti cez detail, zobrazovala sa situácia všedného dňa.

Futurizmus

Poézia strojov – predstava plynutia, diania, pohybu. Počas druhej svet. Vojny sa vstal dekadentným. Uprednostňoval vývin a odmietal všetko so bolo vytvorené v minulosti. Roku 1909 vznikol manifest futurizmu – odmietol normy a konvencie, obdivoval techniku a mestskú civilizáciu. Chcel zobrazovať ruch a tempo priemyselného sveta. Futuristi oslobodili slovo z ustálených väzieb, zrušili interpunkciu. V Rusku ho rozvinuli do kubofuturizmu. Z futurizmu si berie pohyb a z kubizmu detaily. Tak vznikajú obrazy, ktoré pôsobia chaoticky a je na nich veľa geometrických tvarov, ktoré nie sú usporiadané.

Abstrakcionizmus – len výtvarné umenie.

Druhý prúd začína expresionizmom a pokračuje cez dadaizmus k surrealizmu.

Expresionizmus

Vzniká v Nemecku, je to umenie výrazu=> zachytáva len to ako sa udalosti a situácia spoločnosti odráža v mysli človeka. Vyjadruje teda len pocity v ktorých dominoval strach, smútok a obavy (zobrazoval len záporné detaily, pocity, čo vyplývalo zo spoločenskej situácie) ale zároveň autori verili, že život sa dá zmeniť láskou a priateľstvom.

Dadaizmus

Vzniká vo Švajčiarsku. Založil ho Tristan Tzara. Rozvíjajú vetu a hrajú sa iba so slovami. Tento smer vychádza z detskej reči.

Poetizmus – vzniká v Čechách. Hl. predstavitelia Nezval, Seifald.
Surrealizmus – vzniká vo Francúzsku. Zakladateľmi sú André Vretón a pól Eluard. Autori písali pomocou psychického Automatizmus - nezobrazovali skutočnosť, ale to čo videli v podvedomí.