Francúzska literatúra

Jean Jacques Rousseau

- román: Emil alebo O výchove 

-spoločenské dielo alebo pojednanie o potrebe výchovy „nového“ človeka. Autor zdôrazňuje význam prirodzenosti a popiera význam spoločenského vplyvu. Spoločnosť človeka len kazí.

Victor Hugo

- román: Chrám matky Božej v Paríži

Obsah:

Dej sa odohráva v stredovekom Paríži v roku 1482, v jeho uličkách i predmestiach, v katedrále Notrdame.

Dej sa začína hrou Pierra Gringoira, mladého spisovateľa. Postupne stráca všetkých divákov. Oni upreli pozornosť na voľbu „kráľa bláznov“. Túto súťaž vyhráva Quasimodo. Jeho výzor je najstrašnejší. Hluchý, hrbatý, škaredý zvonár sa teší priazni davu. Smutný Pierre s deravými vreckami sa poberie túlať Parížskymi uličkami. Tam sa stane svedkom prepadu mladej dievčiny, ktorú zachráni mladý vojak Phoebus. Túla sa ďalej a nakoniec sa dostane medzi spodinu spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Keďže úlohu, ktorú mu žobráci dali, nesplní, život mu môže zachrániť len žena, ktorá by ho chcela.

Na prekvapenie všetkých sa prihlási pekná, mladučká cigánka Esmeralda, dievčina, ktorá sa živí tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali. Pierre je zachránený. Ich manželstvo nie je ani manželstvom, pretože Esmeralda je zaľúbená do Phoeba. Ten si žije život vo vyššej spoločnosti a je zasnúbený so svojou sesternicou. Jedného dňa si dohodne Phoebus schôdzku s Esmeraldou. Esmeralda prijme a na schôdzku sa veľmi teší.

Frollo má o Esmeraldu tiež záujem, to on ju chcel dať uniesť a Phoebus zmaril jeho plán. Keď odhalí ich schôdzku, tak zúri. Prenajme si v hostinci izbu hneď vedľa ich izby a chce Phoebusa prebodnúť nožom. Esmeralda omdlieva a preberá sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia priznáva, že sa pokúsila Phoeba zabiť. Phoebus sa však po zákroku šarlatána zachráni.

Esmeralda je uvrhnutá do väzenia. Vtom za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Esmeralda odmieta, a tak jej nezostáva nič iné ako šibenica. Na šibenici sa však stane niečo neočakávané – Esmeraldu spod nej zachráni Quasimodo a odvedie ju do chrámu, kde je v bezpečí. Stará sa o ňu a stále viac ju ľúbi. Keď sa Frollo dozvie, čo sa stalo s Esmeraldou, zamieri priamo do jej izby. Tam však narazí na odpor Quasimoda. Zúrivý odchádza preč.

Medzitým sa spodina dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály oslobodia. Zaútočia preto na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho sile Esmeraldu dostanú. Nanešťastie je pri tom aj Frollo, ktorý ju unesie. Znova sa jej spýta, či s ním ujde. Esmeralda i teraz odmieta. Vytrhne sa mu a uteká pred vojakmi, čo ju hľadajú.

Vďaka talizmanu na krku spoznáva svoju matku. Esmeraldu schová k sebe. Keď prichádzajú vojaci a pýtajú sa na jej dcéru, kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože Esmeralda zbadá Phoeba a bezhlavo beží za ním. Vojaci ju objavia a je popravená na šibenici. Jej matka zomiera. Phoebus so svojou snúbenicou sleduje popravu z balkóna. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály.

Vie, že vinu za Esmeraldinu smrť nesie Frollo a zhodí ho z výšky katedrály. Frollo zomiera. Quasimodo stratil všetko, čo miloval, a preto si ľahne k Esmeraldinmu telu, kde zomiera. Neskôr v pivnici obesencov vidno dve kostry, z ktorých jedna objíma druhú.

Esmeralda – krásna cigánska tanečnica plná temperamentu a nežnosti, neprestajne živá a veselá, s úsmevom na tvári
Frollo – kňaz Chrámu Matky Božej, ktorý celý svoj život oddal Bohu a učeniu, strávil ho v tmavých komorách Chrámu Matky Božej
Quasimodo – kulhavý, jednooký zvonár Chrámu Matky Božej, na ktorého pohľad v človeku vyvolával strach.
Harmónia kontrastov – Esmeralda a Quasimodo

- román Bedári

Obsah:

Jean Valjean ukradne chlieb pre hladných synovcov. Za túto krádež ho odsúdia na galeje. Keďže sa viackrát pokúša o útek, jeho trest sa neustále predlžuje. Až po 19 rokoch sa mu podarí utiecť. Po návrate na slobodu sa ho ujíma biskup Myriel. Napriek tejto pomoci mu Valjean ukradne strieborné príbory. Zatknú ho, ale milosrdný kňaz ho zbaví viny prehlásením, že príbory mu daroval a pridá mu k tomu ešte aj dva strieborné svietniky. Táto láskavosť dojme trestanca natoľko, že začne nový život a pod menom Madeleine zbohatne, stane sa váženým starostom menšieho mesta.

Snaží sa konať dobro v prospech ukrivdených. Postará sa o chorú, opustenú Fantimu, ktorú bieda a hlad dohnali k prostitúcii. Pred jej smrťou Madeleine sľúbi, že sa postará o jej dcéru Cosettu. Len policajný komisár Javert má neustále pochybnosti o jeho minulosti. Po zatknutí muža, ktorého považujú za utečenca galejníka Valjeana, sa rozhodne Madeleine pred súdom odhaliť svoju totožnosť. Musí utiecť do Paríža, lebo Javertovým pričinením ho opäť odsúdia na galeje. Spolu s Cosettou sa skrývajú. Do Cosetty sa zaľúbi mladý republikán, študent Marius Pontmercy.

V roku 1832 vypuknú nepokoje. Na barikáde spoločne bojujú Valjean, Marius a parížsky chlapec Gavroche. Valjean zachráni život na smrť odsúdenému Javertovi. Po obsadení barikády vojskom sa mu podarí na ramenách odniesť raneného Mariusa. Utekajú parížskymi kanálmi. Javertovi sa opäť podarí objaviť Valjeana, ale nie je schopný ho zatknúť, lebo si uvedomuje jeho mravnú prevahu. Ale týmto zrádza svoje služobné povinnosti, preto sa vrhne do Seiny.

Marius sa zotaví a ožení sa s Cosettou. Valjean má konečne istotu, že splnil sľub, ktorý dal kedysi Fantine.

Keď sa Marius dozvie, akú minulosť má nevlastný otec Cosetty, preruší s ním všetky styky. Nakoniec však pochopí, že práve jemu vďačí za záchranu svojho života. Marius sa k Valjeanovi vracia vo chvíli, keď umiera. Pri hlave mu horia sviečky vo svietnikoch od biskupa Myriela.