Slovenská romantická literatúra

Samo Chalupka

- hrdinská epická báseň Mor ho!

Obsah:

Slovenskí junáci prichádzajú k pyšnému cárovi s mierovým posolstvom: „božie dary nesú, chlieb a soľ cárovi/ a smelými sa jemu primlúvajú slovy“ a zdôrazňujú mierumilovnosť, vysvetľujú slovenské zvyky.

Cár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov, preto sa vrhajú do nerovného boja a umierajú za svoj rod. Cár síce zvíťazí nad slabšími, ale morálne víťazstvo mu nepatrí, báseň končí výkrikom Mor ho!

„A ty mor ho! – hoj mor ho, detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

Andrej Sládkovič

- lyricko-epická básnická skladba Detvan

- je oslavou slovenskej prírody a slovenského ľudu; vyzdvihuje všetky jeho kladné vlastnosti; zdôrazňuje potrebu slobody a národnej hrdosti
- skladba má 5 spevov:

Martin
Družina
Slatinský jarmok
Vohľady
Lapačka

Obsah:

Martin zabil sokola, ktorý patril Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu. Jedného zo zbojníkov zabije a kráľ ho za to odmení. Prezlečený kráľ sa zalieča Elene, tá ho odmietne, pretože ľúbi Martina. Kráľ očarený jej krásou jej daruje prsteň. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša, ale len pod podmienkou, že si môže nechať svoj kroj, fujaru, vrkoče, valašku a Elenu. Kráľ mu to dovolil, tešiac sa, že bude mať v pluku statného mládenca.

- básnická skladba Marína

- spája v nej cit lásky k žene s láskou k vlasti
- verše hovoriace o mladosti:

„ A čo je to mladosť? Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvári hleď jará
Či údov sila? Či strmosť krokov?
Toto sa všetko zostará!“

- záver skladby prináša vyrovnanie sa s osudom a filozofickú úvahu:

„Marína moja! Teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!“

- dielo je napísané sylabickým veršovým systémom – vo verši je desať a osem slabík
- verše sú usporiadané do desaťveršových strof
- v básnikovej reči sa spája hovorový jazyk s knižným, vytvára antonymá, paradoxy, oxymorá, metafory, personifikácie, využíva básnickú otázku

paradox – výrok, ktorý má protichodnú pointu
oxymoron – je spojenie dvoch pomenovaní, ktoré majú protichodný význam a navzájom sa vylučujú