(2. časť)

Guillaume Apollinaire

- vo svojej zbierke Alkoholy sa prvá báseň nazýva Pásmo – toto pomenovanie sa stalo aj novým básnickým útvarom
- Pásmo – je prvý významný žáner modernej poézie vyznačujúci sa väčším rozsahom a polytematickosťou. Je verným obrazom myšlienkového pochodu človeka. Výsledkom tejto tvorby je prelínanie lyrických a epických prvkov, časových a priestorovo nesúvisiacich motívov a reálií.
- Kaligram – grafická báseň

Slovenská literárna moderna (1900 – 1918)

Janko Jesenský

- román: Demokrati – dej románu sa odohráva v malomeste pri Bratislave

Postavy:

Ján Landík – mladý, celkom fešný komisár okresného úradu; demokracia z jeho uhlu pohľadu – rovnosť medzi spoločenskými vrstvami.
Mäsiar Tolkoš – spolu s Landíkom zakladajú spolok „rovnosť“ – chcú tým dokazovať svoje demokratické zmýšľanie.
Anička zvaná Hanka – slúži u bankára

1. časť: Mäsiar Tolkoš začne Hanke dvoriť. Mäsiar to povie Landíkovi, že sa mu Hanka páči, ale nevie, ako ju osloviť. Landík Hanku osloví a zaľúbia sa do seba. Nastupujú malomestské intrigy slúžka – komisár. Tolkoš sa prejaví ako poriadny žiarlivec a napíše na Landíka anonym. Landíka preložia do Bratislavy.

2. časť: (odohráva sa v Bratislave) V centre pozornosti je rodina poslanca Petroviča. Petrovič má dcéru Želmíru. Landík prichádza do tohto prostredia. Je tu pokus spojiť Landíka so Želkou, ale o Želku má záujem bohatý, starý statkár Dubec. Landík o Želku nemal záujem, pretože ju spoznal – zistil, aká je. Landík spolupracuje s Petrovičom – ten ho chce povýšiť. Landík Želmíru odmieta. Takmer po 2 rokoch sa Landík stretáva s Hankou a zisťuje, že je to ešte stále jeho láska.

Nastupuje happyend – zisťuje sa, že Hanka je nevlastnou dcérou Dubca. Landík a Hanka sa zosobášia. Dubec a Želmíra sa tiež zoberú.

- Jesenský ako prvý v literatúre predstavil mesto s jeho malomeštiackym spôsobom života. Román je plný humoru, irónie, satiry a aj názov románu je ironický.

Ivan Krasko

Zbierky:

Nox et solitudo
Verše
Vesper dominicae
Zmráka sa
Otrok

- využíva synekdochu – pomenovanie časti namiesto celku „kostnatou rukou podpiera čelo“

Moderna v literatúre a umení

-Modernizmus – koniec 19. storočia a začiatok 20. storočia. Vznikol vo Francúzsku. Zameral sa na skúmanie jednotlivca. Snažia sa preniknúť do sna, podvedomia, intuície.

-Impresionizmus (impressio – dojem) – vzniká v druhej polovici 19. storočia vo Francúzsku. Základom je zobrazenie prchavých zmyslových vnemov a dojmov. Spisovatelia využívali eufóriu a farebné asociácie. Hlavné znaky týchto diel boli: náladovosť, všetky odtiene zážitkov, lyrické opisy, sugestívnosť.

-Dekadencia (dicadence – úpadok) – z konca 19. storočia a začiatok 20. storočia. Znaky: subjektivizmus, individualizmus, pesimizmus, zblíženie poézie s hudbou a maliarstvom.

-Kubizmus (cubus – kocka) – vznikol okolo roku 1910 v Paríži. Kubisti napodobňovali a opisovali prírodu. Zdôrazňoval obraz alebo slovo, ktoré vyvoláva nečakané asociácie (spojenie). Básnici využívali typografické úpravy veršov, aby zdôrazňovali ich vizuálnu hodnotu. Najznámejší kubista – Pablo Picasso

-Futurizmus (futurus – budúci) – vznikol začiatkom 20. storočia. Básnici sa usilovali oslobodiť slovo od zaužívaných gramatických konštrukcií. Využíval zvukomaľbu a kakofóniu (zvuky strojov, áut, lietadiel). Zrušili interpunkciu, pravidelný rytmus a rým. Obmedzoval prídavné mená a príslovky. Preferoval podstatné mená a slovesá, ktoré vyjadrovali dynamickosť sveta.

-Okazionalizmus – básnické novotvary a zvláštne slová, ktoré neexistujú. Básnici ich používajú (vymýšľajú) vtedy, keď ich potrebujú. Medzi týchto básnikov patril Hviezdoslav.