Slovenská dráma po roku 1945

1. 1945 – 1948

- nadväznosť na medzivojnovú drámu
(Barč Ivan, Stodola)

2. 1948 – 1956

– schematické hry
- najmä komédie a staršie dramatické diela
- nastala kríza „kamenných divadiel“
- hrali sa operety a hry vzdialené od súvekej doby

3. 1956 – 1969

- 1962 – vznikla Nová scéna SND – dávala aj svetové avantgardu
- 1967 – Lasica a Satinský založili Divadlo na korze – prvá alternatívna profesionálna scéna (1970)
- 1963 – Radošinské naivné divadlo

4. 1969 – 1989

- 1974 – Divadlo pre deti a mládež v Trnave
- 80te roky – štúdio L + S
- 90te roky – experimentálne divadlo STOKA
- študentská scéna – Gu-na-Gu

Autorské divadlo:

- autor, herec a režisér je jedna osoba
- hra je otvoreným dielom
- hra nemá pevné texty
- texty sú založené na momentálnej nálade, inšpirácií, uvoľnenej tvorivosti herca
- v jazyku sa včleňuje aktuálny slang, nárečia, žargón
- hra sa prispôsobuje, aktualizuje
- Stanislav Štepka, Milan Lasica, Jozef Bednárik, Blaho Uhlár, Juraj Nvota, M. Ťapák....

Ivan Bukovčan

- publicista, scenárista, dramatik
- významné hry od 50. rokov – poukazoval na deformity ľudského správania, vzťahov, postojov...

Hry:

Surovô drevo
Diablova nevesta
Zažeň vlka
Pštrosí večierok
Kým kohút nezaspieva
Slučka pre dvoch

Scenáre:

Medená veža
Orlie pierko
Stratená dolina

- zobrazoval v nich človeka v kritických situáciách, zmenu postojov, pocit zodpovednosti za svoje činy
- hra Kým kohút nezaspieva (1969) – dráma v 2. dejstvách
- II. Svetová vojna 1944 v malom meste
- postavy:

10 rukojemníkov pochytaných náhodne po zotmení za zabitého nemeckého vojaka. Môžu byť ráno popraven,í ale rozsudok je zmenený (jeden z nich musí vziať vinu na seba a na svitaní vybehnúť von – a bude zastrelený)

10 rukojemníkov:

horár Terezčák (starec)
študenti – pár Fanka a Ondrej
babica Babjaková
neznámy Tulák
holič Uhrík
zverolekár Dr. Šustek
pani lekárniková
učiteľ Tonko
prostitútka Mondoková

- nemecký veliteľ Lucas
- každý postupne odhaľuje svoj charakter, ich strach sa mení.

Negatívna postava je holič Uhrík – zradil by kohokoľvek, aby si zachránil svoj život (rozohráva sa jeho charakter). Tulák je pozitívna postava, „nie je možné niekoho označiť za vraha, všetci by boli potom vrazi“ – to bol jeho názor, bol nositeľom humanizmu.

Holič splieta rôzne plán,y aby sa niekto obetoval:

1. starec (diskriminácia vekom),
2. prostitútku (kvôli jej povolaniu),
3. neznámy Tulák (pretože sa uňho objaví taký istý nôž ako smrtiaca zbraň, padá naňho podozrenie).

Holič to nahlási prostredníctvom tlmočníka Fischla, a ten mu odpovedá, že nožík ostal zapichnutý v obeti. Nastane medzi nimi hádka a v afekte holič zabije Tuláka. Uhrík ale neunesie svoju vinu a povie, že on bude tým, kto vyjde ráno z pivnice, iba ich žiada, aby mu niekto z nich podal kľúče. (Napokon holič prijíma svoj „trest“ a nadránom vybieha z pivnice.) Nikto mu ale kľúče nepodá – zoberie si ich sám. Všetkých obviní zo zbabelosti.

8mi, ktorí ostávajú, si síce zachránili život, ale za akú cenu?

- bol tu využitý „biblický motív“ – kým kohút nezaspieva, 3x ma zradíš (symbolický motív)

- dráma Pštrosí večierok

Obsah:

Je to stretnutie maturantov po rokoch (1950 – 1960) . Všetci sa prišli ukáza,ť akí sú schopní, ako sa im darí. Zisťujú, ako sa zmenili mladícke ideály na pragmatickú skutočnosť. Vymenili charaktery za bohatstvo a majetky. Neprichádza ich bývalý triedny profesor, pretože ho v 50tych rokoch nespravodlivo obvinili aj zatkli. On to neuniesol a spáchal samovraždu. Nikto z nich – hoci boli oslovení – sa ho nezastal, nikto mu nepomohol.

Prečo? Lebo sa báli. Báli sa vládnucej moci. Báli sa, že by aj na nich padlo podozrenie. Zachovali sa ako pštrosy (pštros v nebezpečenstve strčí hlavu do piesku, aby nič nevidel). „Čo ťa nepáli, nehas“