Štefan Králik

- písal divadelné hry a rozhlasové hry
- zaoberá sa v nich spoločenskými problémami, analyzuje ľudský charakter, etické otázky
- hra: Posledná prekážka

– Príbeh lekára Dr. Lorenca, ktorý je ženatý, ale má milenku (Helenu), ktorá ho odmieta, pretože sa zaľúbi do Michala, ktorý je veľmi chorý. Dr. Lorenc ho má operovať (pretože je jediný, kto ho môže operovať). Vzniká tu etický problém – či má Dr. Lorenc presadiť súkromný život alebo svoju lekársku povinnosť.

Hra sa končí kladne – zvíťazí etickosť, mravnosť v Dr. Lorencovi. Uvedomí si, že takto nemôže postaviť svoj problém. Vzdá sa Heleny a operuje Michala.

Peter Karvaš

- divadelný režisér, dramatik
- jeho hry majú znaky existencializmu
- čerpá z prostredia II. svetovej vojny

hry: Polnočná omša a Antigona a tí druhí – prostredie koncentračného tábora; výraz odporu voči fašizmu a diktatúre

- hra: Veľká parochňa 

- Satira až absurdná paródia na spoločenské pomery. V hre vystupuje veľké množstvo postáv.

Dve výrazné postavy: generál a Hanijo Hraschko - parochniar, vlásenkár

V hre sa ujmú moci vlasatí a za nepriateľov vyhlásia plešatých. Používajú k tomu všetky mocenské prostriedky. Hraschko vymyslí vodičku, po ktorej začnú vlasy opäť rásť, ale postupne spôsobuje opäť oplešatenie. Aj vlasatí si tú vodičku kupujú. Na koniec sa to prevalí a Hraschka popravia. Plešatí sa ale na koniec vzbúria a (nastáva absurdita) vznikne nová totalita – plešatí prenasledujú vlasatých.