Próza po roku 1945
1945 - 1948 - tvorba medzivojnového obdobia ( lyrizovaná proza) , častými témami protifašistický odboj SNP , mravné a spoločenské otázky
1948- 1954 - sa prijala ako tvorivá metóda v lit. socialist. realizmus ( hl hrdina robotník , z ktorého sa stal komunista , ktorý budoval svetlé zajtrajšky). Boli tu budovateľské témy , spriemyselňovanie a združstevňovanie vojnou zničeného štátu. Zač. 50 rokov , bolo to obdobie kultu osobnosti
1954 - 1964- spisovatelia sa venujú tvorbe z obdobia 2 sv. vojny , nie na základe vlastných zážitkov , ale skôr píšu o vojne tak ako počuli .
1970 - až súčasnosť - literatúra sa rozdelila na 3 prúdy :
1.) exilový - Ladislav Mňačko , Jaroslava Blažková , Jana Gavalová
2.) samizdatový a diriclenský - Martin Šimecka , Hana Ponická , Dominik Tatarka , Pavol Hrúz
3.) oficiálny - podporovali socializmus
František Hečko
Starší predstviteľ. Prežil ťažké detstvo. Jeho otec bol vynohradníkom a on vyštudoval vinárenskú strednú školu. Pôsobil všade no skončil na družstve. Skúsenosti zo zamestnania preniesol do tvorby.
Červené víno
Jazyk: autor tu využíva vinohradnícku terminológiu, ľudový jazyk, dialektizmy, expresívne slová a lyrický prvok = príroda.
Obraz premien: poukazuje na konflikt medzi Urbanom aj jeho rodičmi (Urbanovi nezáležalo na tom, o koľko majetku príde. Rozhodol sa žiť samostatne, bez závislosti od rodičovského majetku, prial si viac lásku).
Autor tu opisuje vinohradnícku dedinu Vlčindol na západnom Slovensku. Autor tu opisuje obdobie od 19. Storočia do 30-tych rokov 20. storočia. Je to generačný román. Zobrazuje osudy 3 generácii Habdžovcov.
Život starých H. Ich základným cieľom v živote je nadobúdanie majetku, k tomu vedú aj svoje deti. Chcú dať deťom čo najviac a tým chcú rozhodovať aj o osude detí. Nedovolia, aby sa deti sobášili s kým chcú. Táto vlastnosť rodičov prinúti deti aby odišli od rodiny. Rodina sa tým pádom rozpadá.
URBAN – nastáva konflikt s rodičmi kvôli tomu, že sa chce oženiť s KRISTÍNOU. Ona je však chcudobná. Rodičia sú proti tomu. U sa vzopiera a K si napokon zoberie. Rodičia sú nútení privoliť. Žijú spolu, no K dávajú pocítiť, že nie je výtaným hosťom v ich rodine. Nie je im rovnocenná.
K a U si kúpia dom hneď vedľa v dedine a prenájmu si kus vinohradu, kde chcú aj pracovať. Tým, že U odíde, protestuje. On sám chce rozhodovať o osude a živote svojich detí. K si zobral nie kôli peniazom, ale kôli láske. Otec mu odmietol pomôcť. Majú veľké dlhy. Do ich života zasiahla 1. svetová vojna.
O domácnosť sa stará K a pomáha jej syn MAREK – o jeho vinohrady. Cez postavu M autor vyjadruje svoje vlastné skúsenosti. M sa neskôr stáva vzdelanejším ako jeho otec. Čím viac trvá vojna, tým väčší je hlad. K je nútená ponížiť sa a prosiť od starých H jedlo. Oni ju však vyženú. Prababička nesie jedlo jej deťom, ale zamrzne. K zomierajú 2 deti na záškrt, jedno zomiera pri pôrode.
K sa pod vplyvom utrpenia psychicky zrúti a ťažko ochorie. Zachráni ju až U, pretože prichádza z vojny. Keď starý H zomiera, pokúša sa o zmierenie. Konflikt sa postupne dostáva do úzadia, ale aj tak mu už nevie U odpustiť. Je na neho hrdý, že je vychýrený vinohradník – pokračuje v jeho šľapajách.
Urban vo svojej práci vidí zmysel svojho života. Práca ho dokáže vnútorne napĺňať. Práca mu pomáha prekonať seba samého. Dodáva mu silu a odvahu nepoddávať sa svojmu osudu. Práca je jednou z najvyšších hodnôt v živote človeka, pomáha meniť a tvoriť svet. Životným princípom je láska. Poslaním a náplňou života je milovať a obetovať sa pre iných.
Napokom U pod vplyvom rôznych intríg zo strany dediny podľahne alkoholu a tragicky zomiera – spadne z rebríka. Po jeho smrti sa celý ich majetok dostáva na dražbu. Chce ho dostať SILVESTER BOLEBRUCH. Napokom si M zoberie za ženu B dcéru LUCKU.
Román je pokus autora preniknúť do psychológie a zacítiť atmosféru, ktorá vládla na slovenskej dedine na začiatku 20. storočia. Autor poukazuje na to, koľko biedy, hladu a utrpenia bolo medzi chudobou v tomto období. Autor s pocitom smútku poukazuje na to, že dedina kedysi predstavovala „rodinu“, no teraz sa začína rozpadať pod vplyvom pachtenia po majetku. Vyostrujú sa konflikty medzi majetnými a nemajetnými. Bohatí sa vyvyšovali. Dielo je popretkávané homorom a sarkastickým výsmechom ľudských chýb.
Drevená dedina
Hovorí o tom, ako sa roľníci pridávajú na stranu komunistov. ktorý bol poznačený schematizmom socialistického realizmu. Zobrazoval začiatky kolektivizácie v prvých povojnových rokoch. Neskôr vyšla prvá časť pripravovanej trilógie pod názvom
Svätá tma. Autor prostredníctvom satiry poukazuje na obdobie slovenského štátu v čase 2. Svetovej vojny. Odsudzuje predstaviteľom vlády na čele s Tisom, ktorí zneužívali náboženské cítenie slovenského ľudu, aby si upevnili svoje postavenie.
