KLASICIZMUS
(17. – 18. stor.)
Podchádza z latinského slova classicus – patriaci do 1. triedy – dokonalý, prvotriedny. Je to umelecký smer, kt. sa v európskych literatúrach a umení uplažňoval v 17. a 18. stor. vznikol a vyvrcholil na francúzskom kráľovskom dvore za vlády kráľa „Slnko“ – Ľudovít XIV. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy. Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní nemennej prírody, hľadaní a objavovaní krásy života a prírody. Orientovali sa na racionalistickú filozofiu, mysliteľa Descartesa. Za cieľ si vytíčil dokonalosť, prebratú z antiky a humanizmu a renesancie. Descartes hlásal princíp vlastného myslenia: „Myslím, teda som.“ Klasicistická literatúra určila presné pravidlá podľa vzoru Boileau (boalo): Básnické umenie. Vyžadovali harmonickú súmernosť, logickosť, jasnosť, jednoduchosť štýlu a deja. Klasická dráma dodržiavala 3 jednoty:
1. jednota času – príbeh sa musel odohrať počas 24 -30 hodín.
2. jednota miesta – a jednom hrade, paláci...
3. jednota deja – len 1 dej
Klasicisti rozlišovali vysoké a nízke žánre.
Vysoké žánre – epos, tragédia, óda. Hrdinom vysokých žánrov je kráľ, rytieri, veľmoži, vojvodcovia, vládcovia, kniežatá.
Nízke žánre: komédia, satiry, bájky, rozprávky. Opisujú tu mešťanov, sedliakov- jednoduchých prostých ľudí. Klasicizmus sa snažil o dokonalosť a dodržiava súlad pravdy, krásy a dobra.
EURÓPSKA LITERATÚRA
FRANCÚZSKA LITERATÚRA
Pierre Corneille – v dráme Cid opisuje španielskeho rytiera, kt. je príkladom oddaného, verného, starostlivého bojovníka. V jeho prípade ide o konflikt medzi láskou a povinnosťou. Je vznešený jednotlivec, kt. prekážajp osobné city v plnení vlasteneckých povinností. Aby splnik svoje občianske a morálne povinnosti, obetuje svoju lásku. Rodrigo zabije otca svojej milovanej Chimeny, lebo ten urazil jeho otca. Chimena, hoci miluje Rodriga, je povinná žiadať jeho smrť od kráľa za smrť svojho otca. Kráľ svojho verného rytiera nezabije, ale posiela ho bojovať proti Maurom v nádeji, že tak sa všetko vyrieši.
Jean Racine – vytvoril psychologickú tragédiu, v kt. dominujú osudové ľudské vášne, najmä ľúbostné. Faidra – príbeh o žene zachvátenej živelnou zločinnou láskou k nevlastnému synovi.
Moliére – celý živo zasvätil divadlu ako autor, herec, režisér a riaditeľ divadelnej spoločnosti. Zomrel na javisku po predstavení svojej poslednej hry Zdravý nemocný. Napísal 33 komédií. K vrcholom jeho tvorby patria Misantrop – človek, kt. nenávidí ľudí a stráni sa ich a Lakomec – dej sa odohráva v Paríži. Harpagon je príslovečný lakomec, odmieta zaplatiť policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastného pokladu, dodržiava jednotu času, miesta a deja.
Jean de la Fontaine – v 12-zväzkových Bájkach podal názorný a satiricky vyhrotený obraz doby, zastávajúc sa vždy obyčajných ľudí a zdravého rozumu. La Fontainove bájky, napr. o pokrytectve, klamstve, intrigách a dvojakom metri spravodlivosti premietnuté do príbehov zvierat s ľudskými vlastnosťami, sú aktuálne aj v súčasnosti.
