MYŠLIENKA SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI
Rozvoj národného povedomia a národného hnutia po víťazstve ruského národa nad Napoleónom už nebolo možné zastaviť. Silnel odpor proti latinčine, nemčine a nastupujúcej maďarizácii. Národné hnutie sa opieralo o integráciu a meštiansku vrstvu, kt. hľadali východisko v opore ostatných slov. národov, najmä v Rusku. Uprednostňovali názor nem. filozofa Herdera, kt. predstavil slovanské národy ako osobitý kultúrny celok s veľkou budúcnosťou, s bohatou ľudovou slovesnosťou. Táto idea mala kladný vplyv na národné uvedomenie. Uvedomenie si príbuznosti s ostatnými slovanskými národmi vzbudilo u Slovákov vieru, že ich čaká v budúcnosti poslanie. Táto idea všeslovanskej vzájomnosti sa stala aktívnym myšlienkovým prúdom slovenského národného hnutia. Myšlienke slovanstva a vedomie, že Slováci nie sú vo svojom úsilí o slobodu samostatní, bola pre slov. obrodencov – národných buditeľov veľkou posilou. V tomto období rástol vedecký záujem o slovanstvo, o jeho dejiny, jazyky, kultúru, literatúru. Tento zámer naplnili takí buditelia ako
Pavel Jozef Šafárik – narodil sa pri Rožňave v Kobelierove. Už ako mladý napísal 1. slovenskú zbierku – Tatranská Múza s lýrou slovanskou. Venoval sa dejepisectvu, filozofii, prírodným vedám, astronómii. Pôsobil ako profesor na gymnáziu v Srbsku, potom ako riaditeľ univerzitnej knižnice v Prahe – tam je pochovaný. Tu mal možnosť stretnúť sa so štúdiami, vedeckými poznatkami, kt. využil vo svojich dielach, napr. Písne světské lidu slovenského v Uhrích. Zbierka ľudových piesní a folkloŕu, kt. zbieral a vydal s Kollárom. Potom prešiel na štúdium dejím slovanskej literatúry a vydal dielo: Dejiny slovanskej reči a literatúry – napísané pôvodne v nemčine. Učebnica encyklopedického charakteru, kt. informuje čitateľa o jednotlivých slovanských jazykoch a literatúrach slov. národov. Od najstarších čias po autorovú prítomnosť. Samostatnú kapitolu venoval slovenskému jazyku a literatúre. Dielo Slovanské starožitnosti – sleduje v nich osudy, dejiny Slovanov do 10. stor. do prijatia kresťanstva. Hovorí, že Slovania majú indoeurópsky pôvod a prišli na svoje územia už dávno pred naším letopočtom, preto sú spolutvorcami eur. Kultúry s Grékmi a Rimanmi. V diele Slovanský národopis opisuje súčasnosť a minulosť národa.
Ján Kollár – myšlienku slovanskej vzájomnosti básnicky tlmočil vo svojom diele. Národné si uvedomoval v nemeckej Viene na štúdiách, kde nem. mládež sa snažila o zjednocovanie Nemcov. Tu na Kollára zapôsobili vlastenecké nálady študentov a mal možnosť pozorovať nem. nadriadenosť a podceňovanie iných národov. Obával sa preto o budúcnosť Slovanov a preto vyslovil myšlienku ich zjednotenia a podal program národného a kultúrneho zblíženia Slovanov v diele O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými. Nechcel politické zjednotenie Slovanov, chcel, aby sa národy zblížili kultúrne a literárne. Predstavoval to výmenou univerzitných profesorov, zakladaním knižníc. Hovoril, že každý Slovan by mal uznať 4 jazyky: ruský, poľský, česko-slovenský a srbo-chorvátsky.