Vzniku slov. literatúry prispel zbieraním ľudových piesní a vydávaním: Písne světské... so Šafárikom a Národnie spievanky v zmysle Herderovskej filozofie – z tejto filozofie vychádzali štúrovci. Kollár vo Viene okrem teológie študoval dejiny slov. národov, dozvedel sa o slávnej minulosti Slovanov a obával sa o nešťastnú budúcnosť. Pre jeho dielo bolo veľkým zážitkom zoznámenie sa s dcérou evanjelického farára – Frederikou Schmidtovou, kt. nazýva Mína. Matka bránila dcére, aby sa vydala za literáta a odišla s ním do Uhorska. Ich láska však zvíťazila a po 16 rokoch sa zosobášili a odišli do Pešti, kde Kollár pôsobil 30 rokov ako evan. kňaz. Táto láska sa stala náplňou zbierky Básne Jána Kollára, v kt. ospevuje Mínu ako symbol krásy a vyslovuje vlastenecké cítenie a ideu spravodlivosti a národnej slobody. Príznačné je tu spojenie ľubostného citu s citom vlasteneckým. Táto zbierka sa stala podkladom rozsiahlej básnickej skladby Slávy dcéra. Sláva ja bohyňa Slovanov, sťažuje sa ostatným bohom, že Slovania v minulosti aj v prítomnosti musia trpieť krivdy. Bohovia rozhodnú, že Milek – syn bohyne Lady, stvorí spolu so Slávou dcéru, kt. sa stane symbolom slovanskej budúcnosti a postavila by Slovanov medzi popredné národy. V obraze Míny vytvoril autor ideál slovanskej devy, kt. autora sprevádza na cestách po okolitých krajoch. Autor opisuje tieto krajiny podľa jednotlivých riek:
1. Sála
2. Labé, Rén, Vltava
3. Dunaj
4. Léthe
5. Acheron
V 1. speve básnik spomína na krásne časy lásky Viene a lúči sa s Mínou
V 2. a 3. speve putuje už po slovanských krajicách – vyznačených riekami a opisuje svoje dojmy a úvahy.
V 4. speve Léthe – v slovanskom nebi sa vracia Mína ako duch, ako mŕtva a oslávia všetkých vynikajúcich priateľov.
V 5. speve Acheron – slovanské peklo, rieka v podsvetí, zatracujú všetkých nepriateľov Slovanov.
Skladba má vyše 600 sonetov, 5 spevov a začína sa Prědzpěvom. Je napísaný v časomiere – elegický distichom – stiedanie prízvučnej a neprízvučnej slabiky. Je to antický prozodoický veršovaný systém. Vyslovuje tu myšlienku spravodlivosti a humanizmu, uvedomuje si, že Slovania patria do budúcnosti Európy, vyslovuje vlastenecký názor, že domovinu - vlasť svoju nosíme v srdci, odsudzuje národnú nevraživosť a vyzdvihuje Slovanov ako najmladší – najzdravší kmeň na strome Európskej vzdelanosti.