PREROMANTIZUS A ROMANTIZMUS
(18. – 19. stor.)
Preromantizmus – prechod od klasicizmu k romantizmu.
Romantizmus – spoločenský vývoj v Európe bol zložitý a protirečivý. Odohrali sa 2 revolúcie – Francúzska revolučná – 1789 – 1794 a
Buržoázna demokratická revolúcia – 1849 -1849 po Európe. Tieto 2 revolúcie nám ohraničujú toto obdobie. Revolúcie predstavujú „veľké sny o slobode“.
Rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu bol zdĺhavý. Heslo fr. Revolúcie: „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ síce dávalo človeku pocit voľnosti, no realita však bola iná: kapitalistické vzťahy ovládli celú spoločnosť a jednotlivec strácal istotu, začal sa cítiť osamotený a preto prežívanie tejto skutočnosti sa odzrkadľuje v citoch – v citovosti. Proti rozumu, teda v romantizme sa zdôrazňuje cit. Túto citovosť podporuje idealistická filozofia – idealizmus – považuje myšlienku za prvotné a hmotu za druhotné – materializmus. Predstaviteľom tejto filozofie je nemecký filozof Hegel. Idealisti a romantici popierali rozumové, logické a vedecké poznávanie a uprednostňovali inštinkty- pudy a vieru v niečo (v nadprirodzenú bytosť – Boh...) Popri romantizme vzniká smer sentimentalizmus – filozofický a lit. smer, opierajúci sa o hlbokú citovosť a citové zážitky. Hlása súcit s biednymi, utláčanými. Vyzdvihuje jednoduchého – prostého človeka s radosťami a starosťami.
Individualizmus – kult silného jednotlivca, kt. vzdoruje osudu a hrdinsky bojuje za veľké veci, pomáha ľudstvu a svojmu národu. Vyznačuje sa nadprirodzenou silou – titanizmus.
Osamelosť – romanticky hrdina vo svojom boji je sám, uzatvára sa do seba, často hynie – umiera v boji.
Pesimizmus – človek stráca istotu, upadá do beznádeje.
Historizmus – autor sa vracia do slávnej minulosti svojho národa, aby poukázal na vzor, slávny príklad VM, Bernoláka
Vízie – vidiny – autor si predstavuje nový, spravodlivý svet, vyzýva do revolúcie.
Fantázia, mystika – nadprirodzenosť.
Autoštylizácia- autor sa stotožňuje so svojím hrdinom, kt. má autobiografické črty autora.
Harmónia kontrastov (protikladov) – ošklivosť a krása – prejavuje sa v rozpore medzi snom a skutočnosťou, hrdina sníva.
Využívanie ľudovej slovesnosti, narúšajú sa hranice medzi žánrami – lyricko–epické žánre.
EURÓPSKA LITERATÚRA
FRANCÚZSKA LITERATÚRA
Popredným predstaviteľom šírenia nových romantických ideálov sú:
Jean Jasques Rousseau – Emil alebo o výchove, v kt. zdôrazňoval potrebu výchovy detí, vyzdvihuje prírodu, kt. uchráni človeka pred nepriaznivými vplyvmi spoločnosti.
Rozprava o nerovnosti – hlása návrat k neporušenosti prírody, hovorí, že človek je vo svojej podstate dobrý, len ho pokazilo zlé spoločenské usporiadanie. Protestuje proti spoločenskej nespravodlivosti a súkromnému vlastníctvu, lebo vidí tu príčinu spoločenskej nerovnosti medzi ľuďmi.
Júlia alebo Nová Heloisa – vrcholné dielo eur. sentimentalizmu, zdôrazňuje tu čistotu citov prostých ľudí. Vystupujú tu melancholické postavy. Je to príbeh lásky šľachtického dievčaťa Júlie a jej učiteľa vo forme listov. Romantický je kontrast medzi prírodou a spoločnosťou.
