Ján Botto – bol básnikom, kt. najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem a pomocou nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Študoval v Levoči. Demonštratívne opustili lýceum pre odvolanie činnosti Jednoty mládeže. Zapisoval povesti, hral divadlo, recitoval.
Prevažujúcou témou ranej poézie je zakliatosť Slovenska. Orol- ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie. Revolučné horlenie najlepšie vyjadril v básni K mladosti, kde odsudzuje pasivitu mládeže a burcuje. Báseň Báj na Dunaji predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu“, čakajúcu na „víťaza“, kt. ju oslobodí. Slovensko a slov. národ symbolizuje „biela húska s červenými ústy“, plávajúca na rozbúrenom Dunaji, kt. vyslobodzuje odvážny šuhaj. „Junák orol v ligotavej zore“ predstavuje Ľ. Štúra. Z Levoče odišiel Botto na štúdium zememeračstva do Pešti. Tu zažil revolúciu, na ňu ako básnik reagoval v Piesňach vojenských a v básni Pochod, v kt. sa inšpiroval Petöfim. Vyzýva Slovákov do boja: „Do rúk, bratia, šable, kosy!“

Porevolučné básne – Žltá ľalia o porušení manželskej prísahy vernosti. Hoci si manželia sľúbia lásku až za hrob, Evka sa po Adamovej smrti vydá. Za nedodržanie sľubu je potrestaná. Mŕtvy Adam prichádza o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí zomiera. Má napätie.
Hrôzu, utrpenie a životnú tragiku vidieť i v baladách Ctibor (o bezohľadnom pánovi Beckova, kt. znesvätil nedeľu poľovačkou, a preto je potrestaný) a Margita a Besná. Táto báseň sa viaže na dve skaly v Strečnianskej doline, medzi ktorými preteká Váh. Skaly, nebezpečné pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove, kt. svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou výčitiek sa pomätie a neskôr na tom istom mieste sama skočí do Váhu. Autor využíva gradáciu. Pochmúrny tón balád je reakciou na vlastné tragické životné pocity. Ideou je víťazstvo spravodlivosti.

Smrť Jánošíkova – jeho námetom sú predsmrtné vízie a smrť Jánošíka a žiaľ jeho družiny. Do deviatich spevov je pripojený lyrický predspev. V ňom cez alegóriu matky a detí rozposiela svoje verše po Slovensku, svoje sympatie s rebelmi.

1. spev je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. Jánošíkovci žijú slobodným životom. V závere vatra, symbol slobodného života, dohára, družina sa dozvedá o lapení Jánošíka a uvedomuje si svoj koniec. „Boli časy, boli, ale sa minuli“.
2. spev je obrazom zlapania Jánošíka, kt. nepremôže presila, ale zrada. Jánošík však ostáva nezlomený a odvráva premožiteľom.
3. spev sa začína opisom čierneho tyrana, kt. Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe milej duša ľudu.
4. spev – je najpochmúrnejší, sú tu noci vo väzení a sen Jánošíka o mladosti. Diabol mu pripomína blížiacu sa smrť.
5. spev patrí k najkrajším básňam o slobode v slovenskej poézii. Jánošík verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti. Básnik verí, že národu môže pomôcť len silný jednotlivec, „bohatier Boží“.
6. spev vyslovuje nádej, že chmáry naveky nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Dej vrcholí, keď kňaz káže Jánošíkovi modliť sa pred popravou. Ten odmieta modliť sa za seba a modlí sa za ubiedený ľud. Tragický mement nie je v pasivite ubiedeného a zastrašeného ľudu.
7. spev – opisuje sa v ňom Jánošíkova poprava, keď smúti nebo i zem Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína na svoj boj proti tyranom. Ľud je mĺkvy. Vnútorný nepokoj a túžba po novom Jánošíkovi v ňom rastie.
8. spev zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v kt. si ľud rozpráva o Jánošíkovi povesti. Jánošík sa tak stáva symbolom slobody a boja proti krivde.
9. spev (Zjavenie) je alegorický. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl nie je únikom do mytológie, ale dôkazom Jánošíkovej nesmrteľnosti, dôkazom žitia jeho odkazu v ľude. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody a spev družíc je spevom o víťazstve.

Botto využíva krásne baladické figúry, napr. hyperboly, deminutíva, prirovnania, rečnícke otázky a symboly.
Báseň je komponovaná na kontraste tragizmu a heroizmu. Konflikt medzi bezprávím a slobodou a zdôrazňuje, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou. V tom spočíva aj hl. romantický konflikt, v rozpore medzi veľkými túžbami a skutočnosťou. Aj keď má lyrickosť prevahu, je to báseň lyricko-epická. Epické časti tvoria pozadie reflexií. Smútok, kt. vyplýva z básne, je výsledkom porevolučného sklamanie štúrovcov. Písal príležitostné básne, v kt. reagoval na spoločenské udalosti. Pozdravil Memorandové zhromaždenie v Martine i založenie Matice Slovenskej. Proti národnostnému útlaku sa ozval v básni Vrahom, narážajúc na zrušenie slov. gymnázií. Tvorba J. Bottu je úzko spätá s ľudovou poéziou, s myšlienkami národno-oslobodzovacieho a sociálneho boja. Odzrkadľuje udalosti tých čias.