1. spev je oslavou krás podpolianskej prírody s dôrazom na zrastnenosť ľudu s prírodou. Sú tu reflexie o slov. ľude. Zoznamuje s hrdinom, detvianskym mládencom Martinom Hudcovie, jeho výzorom a záľubami. Tu sa 1. raz prejaví Martinom zmysel pre spravodlivosť. Zabije sokola, kt. sa vrhol na bezbranného zajaca.
V 2. speve sú úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slov. ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre v kruhu valachov, pri speve, zvukoch fujary a gájd. Tu sa dozvie, že sokol, kt. zabil, patril kráľovi Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného z nich zabije.
3. spev je najepickejší. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš s družinou a Martin sa ide ospravedlniť, že mu zabil sokola. Správa sa prirodzene a smelo, čo zapôsobí na Matiáša, kt. básnik predstavuje ako demokratického panovníka. Keď vyjde najavo, že Martin zabil aj zbojníka, kráľ ho odmení kantárom a koňom.
4. spev je obrazom Eleny, kt. básnik zobrazuje ako ideál Slovenky. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ, očarený jej krásou, daruje jej prsteň.
5. spev je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku Matiáša, ale len pod podmienkou, že si môže ponechať svoj kroj, fujaru, valašku a Elenu. Kráľ mu to dovolil, tešiac sa, že bude mať v pluku statného mládenca.
Z dedinského mládenca, ľúbiaceho, spravodlivého, čestného, priameho sa stáva bojovník proti zlu a zástanca utláčaných. Obaja sú básnikovým stelesnením sily a krásy slov. ľudu. Ľud je podľa básnika základom, na kt. bude stáť budúca „pyramída slobody“. Kompozícia -idea básne. Sládkovič sa cíti súčasťou národa, hovorí v jeho mene.
Stojí vysoká, divá Poľana,
Mať stará ohromných stínov,
Pod ňou dedina Detvou volaná,
Mať bujná vysokých synov:
Či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
Nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
Nehľadí dcéra tejto rodiny,
Keď má porodiť šuhaja?-
Vieru v budúcnosť Slovenska vyslovil v básni Nehaňte ľud môj.
Milica – s námetom srbsko-tureckých bojov, poukazuje na slov. vlastenectvo v boji proti tureckým uchvatiteľom.
Na memorandové zhromaždenie reagoval Sládkovič básňou Svätomartiniáda a na tisícročné jubileum príchodu slov. vierozvestov básňou Lipa cyrilometodská.