Dráma – Hviezdoslav dramatickou tvorbou chcel splniť svoj úmysel napísať dramatické dielo, kt. by reprezentovalo slov. kultúru. Tu patria diela: Pomsta, Otčim a tragédia Herodes a Herodias. Autor sa inšpiroval starovekými dejinami židovského národa a Bibliou. V 5-tich dejstvách rozvíja dramatický konflikt pomocou osudov Herodesa Antipa, kt. za cisára Tibéria vládol nad rímskou provinciou Palestína a opisuje aj osudy Herodiady – Herodesovej 2. ženy. V postave Herodesa zobrazil typ nadutého, krutého, požívačného vládcu, kt. išlo iba o to, aby si rozšíril a upevnil svoju moc. V Herodiáde má vhodnú partnerku, kt. tiež túži po vláde, po kráľovskej moci a vznešenosti, je prefíkaná, cynická a nemravná. Vystupuje tu aj Ján Krstiteľ ako Jochanan, kt. je hlásateľom nového, kresťanského nábož. A zároveň aj tvrdým kritikom nemravného živ. štýlu tyrana Herodesa. Za to zaplatí životom, odseknú mu hlavu. Herodes si tiež zaslúži trest, porazí ho arabsky kráľ za to, že vyhnal jeho dcéru Tamaru, kt. bola jeho 1. zákonitou manželkou. Rím namiesto porazeného Herodesa si vyberie iného vládcu provincie a Herodes s Herodiádou odídu do vyhnanstva.

Epika – v rozsahom menších epických skladbách zo života dedinského ľudu zobrazuje život oravského roľníckeho ľudu dokumentárnym spôsobom. Využíva charakterovú drobnokresbu a jednoduchý dej. Píše láskavým, humorným podfarbením. Napr. v úsmevnej skladbe Bútora a Čútora znemožňujú susedské spory, lásku detí. Nakoniec láska zvíťazí. V niektorých dielach idylickosť vystriedajú majetkové spory, kt. narúšajú vzájomné ľudské spolužitie, napr. Prvý záprah, Večera.
V biblických epic. básňach spracúva motívy z histórie ľudstva, z dejinného vývinu, z Biblie, napr. Ráchel – opisuje tu vyvraždenie Betlehemských detí Herodesom. V diele Vianoce načrtáva históriu ľudstva. V týchto básňach sa autor tiež usiluje o nadnárodné, všeľudské témy.
V kratšej epike píše väčšinou balady, kt. sú realistické, do popredia sa dostáva sociálny konflikt a motív, čiže nespravodlivosť, tragické osudy, napr. Zuzanka Hraškovie – tragický osud siroty.

Tzv. veľká epika – patria tu lyricko-epické skladby Hájnikova žena a Ežo a Gábor Vlkolinský – tzv. Vlkolínske eposy. K vrcholom Hviez. diela prináležia 2 rozsiahle eposy „Vlkolínske eposy“, kt. predstavujú umeleckú rodinnú kroniku, pre kt. čerpal zo spomienok na život, aký vídal kedysi vo svojom rodisku, lebo Vlkolín je vlastne krycím pomenovaním autorovho rodiska. Sám pochádzal zo spoločenskej vrstvy drobných zemanov, preto dôverne poznal ich spôsob života i mentality. Autor zaznamenáva udalosti vonkajšieho sveta i spoločnosti. Do postavy Eža prechádzajú aj do 2. eposu.
Hl. problematika Eža Vlkolinskeho je spor zemianskej matky Estery so synom, kt. si chce vziať za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Matka ho preto vydedí a aby Estere urobil napriek strýc Eliáš, prichýli mladých. Ten naprotiveň vystrojí synovcovi veľkú svadbu, kde sa prejavuje spor medzi zemanmi a sedliakmi. Nakoniec narodenie vnúčaťa Benka obmäkčí tvrdé srdce Estery a záver skladby smeruje k uzmierneniu matky so synom. Podobným spôsobom rieši Hviezdoslav otázku záchrany zemianstva v epose Gábor Vlkolinský. (zemianstvo sa môže zachrániť len spojením so sedliactvom). Autor prichádza k rovnakému záveru, Gábor sa prižení k Blaškovcom, teda do sedliackej rodiny. Dej sa odohráva na pozadí hospod. a morálneho úpadku poprednej zemianskej rodiny Šimona Vlkolinskeho, kt. so svojou manželkou prepadli vášni alkoholu, deti sa rozleteli po svete a Gábor so svojim zemianstvom zostáva celkom sám. Zemianske dievčatá ho zaradom odmietajú, výjde im na hanbu, majetok im chátra, chce spáchať samovraždu, chce sa hodiť do kosy a vtedy mu Ežo poradí, aby začal nový život s jednoduchým sedliackym dievčaťom.

Hájnikova žena- novosť diela súvisí s autorským spracovaním námetu. Básnik vložil do vlastného epického príbeh taký dejový konflikt, kt. mal zovšeobecňujúci spoloč. význam. Tragický konflikt osnoval na pokusoch mladého Artuša Villániho zviesť Hanku Čajkovú, ženu hájnika Miška. Tá ho nakoniec v sebaobrane zabije a zošalie z toho. Miško vezme vinu na seba, ale po jej pravdivej výpovedi ho súd oslobodí. Hankino pomätenie pominie, keď sa jej narodí dieťa. Tento jednoduchý dej rozvrhol autor tak, že sa dramaticky stupňuje. Epické časti sa striedajú s lyrickými, v diele sú čarovné opisy prírody vo všetkých ročných obdobiach. Hájnikovu ženu zaľudnil pomerne veľkým počtom epizodických postáv. Odlišujú sa medzi sebou najmä precíznou kresbou charakteru.