Ľudmila Podjavorinská – začala tvoriť veľmi mladá. Je 1. slov. ženou, kt. svoje básne vydala knižne. Do literatúry vstúpila zb. Z vesny života. V epických básňach Po bále, Na bále je príklon k básnickému realizmu. Dielo Balady – do tragických príbehov vkladá aj subjektívne nálady. Piesne samoty – sú poslednou zbierkou. V poviedke Ondráš je evidentná autorkina nadväznosť na Kukučínovú novelu Neprebudený. V novele Žena v postave Ivy Zaťkovej vytvorila jeden z najkrajších ženských typov slov. literatúry. Rozsiahlejšia poviedka, kt. predstavuje sociálne prózy pre deti – Baránok Boží. Je to rozprávanie o osude vojnovej siroty, kt. sa po krásnom bezstarostnom živote pri starom otcovi, bačovi na holiach dostáva do nevľúdneho prostredia mestského sirotinca. Malý Ondrejko sa snaží vyrovnať so situáciou, žije v spomienkach. Neustále mu pripomína z dreva vystrúhaný „baránok Boží“. Ondrejko tragicky zomrie.
Ako prvá žena vstúpila svojím básnickým dielom do dejín slov. literatúry. Položila základy slov. literatúry pre deti a mládež. Začala písať prózu zároveň s poéziou.

Elena Maróthy – Šoltésová - Narodila sa v Krupine ako dcéra štúrovského básnika Daniela Maróthyho. Jej otec prešiel za farára v Ľuboreči, kde potom prežila takmer celú svoju mladosť. Vydala sa za obchodníka Ľudovíta Šoltésa, za kt. sa v roku 1875 presťahovala do Martina.
Zapájala so do činnosti spolku slovenských žien Živena. Písala do časopisu Dennica a od roku 1910 stála na čele časopisu Živena.
Prvú poviedku napísala v roku 1881: Na dedine. Vydali ju v Slovenských pohľadoch. Ďalej napísala: Príprava na svadbu, V čiernickej škole. Využívala v nich skúsenosti z detstva a mladosti.
Postupne vznikli novely ako Prvé previnenie, Popolka, Za letného večera a prvý román Proti prúdu. V ňom píše o problematike zemianstva, kde sa v manželstve odrodilý zeman Šavelský pod vplyvom manželky stáva národovcom, ktorý je príklad bojovníka za národné práva. Celý druhý diel opisuje jeho národnú činnosť. Tento román nebol kritikou priaznivo prijatý.
Výnimočné postavenie majú jej dvojdielne zápisky Moje deti – dva životy od kolísky po hrob. (1923 – 1924) Je písaný formou denníka. Opisuje materinský cit, vzťah dieťaťa k matke, k súrodencom. Usmievavé čaro detských dobrodružstiev ale aj smútok matky je tu stvárnené v ľudskej čistote. Táto kniha bola preložená do viacerých európskych jazykov.

Terézia Vansová - Jej otec bol evanjelickým farárom. Vydala sa za farára Jána Vansu, s kt. sa presťahovala na Pílu, kde prežila 30 rokov. Tu sa začala venovať spisovateľskej práci. Pozornosť zameriava na rozvoj ženského hnutia. Založila 1. časopis slovenských žien Dennica. Tvorbu začala veršami pod názvom Moje piesne. Väčšie uplatnenie však našla v próze. Charakter jej umeleckej prózy je viac sentimentálny ako realistický. Chcela si získať ženské čitateľstvo. Sem patrí román Sirota Podhradských – hl. postavou je meštianske dievča Viola Podhradská. Umrie jej matka a otca obvinia z podpaľačstva a ubijú ho na smrť. Odíde k ujcovi Vilinskému, kt. má pre ňu málo porozumenia. Zaľúbi sa do jeho syna Imricha. Všetko sa končí šťastne.
Prevratový román Kliatba – hl. postava je zvrhlý zeman Fekete, kt. sadisticky vyvražďuje svoje ženské obete.
Dokumentárny podklad má rozprávanie Paľko Šuška – príbeh siroty, kt. po skončení štúdia zomrie, i rozsiahle práce Ján Vansa. V próze Danko a Janko – motívy z detstva svojho muža a jeho kamaráta. Dominantou jej diel je svet dedinskej a malomestskej spoločnosti. Písala aj divadelné hry.