1. Vnáša do literatúry jednoduchého človeka
2. Píše v súlade s realistickou tendenciu
3. Nadväzuje na kukučínovskú tradíciu kritickosťou, ale na rozdiel od Kukučína je omnoho väčším kritikom
4. Jeho lit. hrdina je ubitý biedou a živorením, ale s hlbokým ľudským citom
5. Tajovský útočí na pasivitu slov. národa a na národnú nevyhradenosť
6. Uvedomuje si neriešiteľný konflikt medzi ľudskou prácou a vykorisťovaním
7. Kritizuje prenajímanie človeka do prac. sily
8. Je majstrom krátkej prózy
V prvej etape svojej tvorby nadväzuje na Kukučína a zachytáva obdobie učiteľských začiatkov. Zaznamenáva jednoduché ľudové príbehy a rozprávania. O tom svedčia poviedky, napr. Apoliena – obraz slúžky, kt. po bitke s opitým otcom stratila sluch. Rozprávačom je remeselnícky učeň u ktorého Apoliena slúžila. Autor tu kritizuje dôsledky alkoholizmu a vyjadruje svoj súcit s trpiacimi postavami. Tu patria poviedky: Z dediny, Omrvinky a najpôsobivejšia poviedka je Maco Mlieč. Táto postava patrí medzi jeho najkrajšie postavy. Vytvoril v ňom bezbranného človeka, zraneného psychicky aj fyzicky, kt. žil v neľudských podmienkach gazdovského sluhu. Svoje vykorisťovanie si však neuvedomoval, pretože jeho životnou filozofiou bolo poctivo pracovať a čestne umrieť. Celý svoj život pracoval ako paholok pri koňoch u svojho gazdu, kt. mu vystrojí pekný pohreb, ale sluhovia hovoria, že mal z čoho, lebo výplatu nedostával, pracoval za jedlo a oblečenie. Autor vyjadruje ostrú kritiku na soc. pomery a súcit s Macovou postavou.
Autor sa sústreďuje na spol. problematika prenajímania človeka a vyzdvihuje česť a mravnú silu ľudových postáv. Tu patria tzv. „chlebové poviedky“, napr. Horký chlieb – opisuje chudobnú ženu, kt. chodí v noci strážiť panské deti, kým rodičia sú na zábave a ona svoje nezaopatrené malé deti necháva v noci bez opatery. Na chlieb – opisuje chudobnú ženu, kt. si požičala peniaze na chlieb a tiež poctivo splácala. Mamka Pôstková – v tejto poviedke vychádza z vlastnej praxe bank. Úradníka, keď k nemu chodila chudobná žena, kt. dala prepísať svoj majetok na syna, aby sama sa mohla uživiť, zobrala pôžičku z banky a poctivo vyplácal korunu za korunou.
Tajovský uviedol do literatúry postavy a problémy zo sveta najbiednejších a ďalej svet slov. vidieku. Rozvíjal kriticko-realistické dielo – poviedku, ale zakladateľský význam má aj jeho dramatická tvorba. Zabudoval konflikty týkajúce sa analýzy duše ded. človeka a medziľudských vzťahov. Väčšina jeho hier odsudzuje majetok, kt. je pôvodom zla, krivdy a negatívne zasahuje do ľudských vzťahov.
Významnou zložkou sú jednoaktovky: Tma, Matka, Hriech, V službe. Jednoaktovky sú jednodejstvové hry s hlbokým ponorom do ľudského vnútra, kt. odkrývajú morálne i soc. skutočnosti. Často v nich kritizuje zaostalosť, poverčivosť jednoduchých ľudí. Vo veselohre Ženský zákon - komediálnym spôsobom rieši romantický konflikt v ded. prostredí. Poukázal na to, že nad čistými citmi často víťazia majetkové záujmy. Dej hry tvorí láska mladých, kt. šťastie naráža na odpor rodičov, bránia im v láske. Láska Miška a Aničky zvíťazí nad intrigami, kt. tvrdia, že Anička bola neverná Miškovi, kým on bol pri vojsku. Po Miškovom návrate sa všetko vyjasní a láska mladých víťazí. Mladí sa postavia proti klebetám a tak sa im podarí vyriešiť konflikt.
Sociálna tematika tvorí jadro tragédie Statky-zmätky. Autor poukázal na to, aký negatívny vplyv má honba za majetkom na ľudské osudy a city. Bohatý bezdetný gazda Palčík a žena Mara s cieľom získať zadarmo pracovnú silu, nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby dali svojho syna Ďurka za vlastného, potom ho oženili so Zuzkou Kamenskou a mladému páru sľúbili, že im dajú prepísať majetok. Mladí sú v dome Palčíkovcov nešťastní, lebo Palčík naďalej rozkazuje a s prepísaním majetku sa nič nedeje. Mladí sa pohádajú a rozídu. Zuza odchádza a Ďuro si privedie predchádzajúcu Betu. Je síce rozkazovačná, ale nedosiahne prepísanie majetku, ani pomery sa nezlepšia, rozpory sa prehlbujú naďalej. Nakoniec aj ona opúšťa Ďura a Palčík vyženie syna od zlosti z domu. Autor kritizuje zápas o majetok. Tajovského dielo vyrástlo z ľudovej slovesnosti, z jazyka ľudu a zostalo mu verné. Tajovský odhaľoval a otvorene kritizoval spoločenský a národný život so všetkými jeho chybami a preto jeho realizmus je sociálno-kritický.
FRAZEOLOGIZMY
Ustálené slovné spojenia – chudobný ako kostolná myš
Príslovia, prirovnania, porekadlá, pranostiky.
Súslovia – krížom-krážom, zoči-voči, nemastný-neslaný.
Frazeologizmami sa zaoberá frazeológia, europeizmy – sú známe u viacerých národov – Veni, vidi, vici- prišiel som, videl som, vyhral som.