Pavol Országh – Hviezdoslav
* 2. 2. 1849 Vyšný Kubín
+ 8. 11. 1921 Dolný Kubín
• Pochádzal z roľníckej zemianskej (chudobnejšej) rodiny
• Otec roľník, kt. tvrdo pracoval (garbiar), pôsobil v dedinke Medzihradné
• Matka nežná, láskavá
• Má sestru Máriu a brata Mikuláša
• Boli evanjelici
Štúdium:
Ľudová škola – Vyšný Kubín
Gymnázium- Miškovec (prvé básne v maďarčine), nemecké lýceum- Kežmarok
Po návrate napísal báseň svojej matke na narodeniny. Matka sa rozplakala, lebo ho nerozumela. Tak zistil, že slovenčina je jeho materinský jazyk. Mal 19 rokov, keď vydal prvú zbierku. Bol právnik a študoval na právnickej fakulte. Zmaturoval a je tam jeho vysvedčenie ( Prešov, Kežmarok). Spoznal Karola Benšela a spolu dali dokopy almanach Napred (1871) manifest.
Pôsobil:
Dolný Kubín, Martin, Budapešť (doplnil si skúšku). V Kubíne bol podsudca. Námestovo- vlastná kancelária. Bol ženatý s Ilonou Novákovou, boli bezdetní. Nemanželský syn Milo Urban. Prišlo veľa osobných tragédií. Smrť sestry, o rok matka a svokra a nakoniec otec a brat. Potom si adoptoval bratove deti a tie tiež nakoniec zomreli. On zomrel na fajčenie.
Tvorba:
• Básnik (sonety, lyrické cykly)
• Lyrika (ódy, žalmy, hymnusy)
• Epika (balada, lyricko-epické eposy)
• Dráma (dramatické skladby)
• Preklady
Hl. motívy:
1. osobné (láska k matke a rodine, láska k národu, prírode, materinskej reči)
2. národné (postavenie slovenského národa, odnárodňovanie, tematika zemianstva, boj za sociálnu spravodlivosť, odpor proti vojne
3. filozofické (reflexie o čase a o zmysle ľudského života, reflexie o poslaní básnika a poézie)
Lyrika:
Pseudonym Hviezdoslav si dal v roku 1875. Dal si ho preto, aby jeho básne v slovenčine siahali od zeme až ku hviezdam (chcel obsiahnuť celý vesmír).
Znaky: sylabickotonický veršový systém (daktyl, jamb), sonet, veľmi zložité rýmy, inverzia – obrátený slovosled, veľmi bohatý jazyk, novotvary, biblizmy
1. básnické prvotiny Básnické prvosienky Jozefa Zbranského; zbierku venoval Sládkovičovi. Obdivuje štúrovskú generáciu. Zamýšľa sa nad postavením úlohou básnika. PIESNE, SVERNÉ ŽIARE, JESENNÉ ZVUKY, OBLAKY, KRB A VATRA( je tam báseň Sloboda, oroduje myšlienku o rovnosti všetkých ľudí a národov)
2. básnické cykly
SONETY - skladá sa z 21 sonetov. Témy hlavne filozofické (otázky o vesmíre, záhadách, hraniciach ľudského poznania, dejinách, človeku a jeho mieste). Ťaží ho ľudská zloba a túži vzlietnuť, ale uvedomuje si, že jeho miesto je na Zemi.
LETOROSTY - je trojdielny cyklus, lyrický denník básnikovej duše. 1. časť – patrí tam 19 básní. Pociťuje bolesť zo života a nazýva to ako muž bolesti. Čo dávam, dávam z úprimnosti duše...- nemá zmysel klamať, ale písať realisticky. Vám iste divným prichodí...- nemôže sa tešiť, keď jeho národ trpí. Ó, mládež, drž sa pevne ideálu...- verí, že mládež zmení postavenie Slovákov.
Novotvary: kol- okolo, zvšiaď, juž, val, vlanie, zemšťan
Inverzia: Drahovamov hra
LETOROSTY 2 - obsahuje 30 básní; úvod úvahy o neúprosnom plynutí času. Čas ubieha- Ó, sudba drahá..;
ČIERNY ROK( delí sa na 4 časti) – hovorí o smrti blízkych. Lúči sa s matkou, svokrou, bratom a otcom. Pamäť moja, čierna kniha!.; rúha sa Bohu v básni Bože, čímže nás zas pozarmútiš, čím?...; Ešte raz ti ďakujem, spiaca mati...- rozlúčka s mŕtvou matkou.
PUSTÝ DOM- bolesť, samota, spomienka na blízkych. Chcem dnu vojsť, no uzavreté..; A budete sami, duša drahá..; Život, život, zemský život..- rozmýšľa nad ranami a že sa stretne s nadpozemskými
LETOROSTY 3 - obsahuje až 34 častí; osobne smutný- národnostné ideály: sloboda, pravda, spravodlivosť.
KRITIKA- pýcha, útlak, pokora. Hl. téma: sloboda. Ó, sloboda, ty ľudstva ideále...; ó, prečo niesom víchrom...- básnik chce mať ničivú silu víchra, sopky, oceány, aby zmietol zo sveta vykorisťovateľov. K vám, urodzeným veľkomožným...- prihovára sa pánom a obdivuje ich, že ľud len zdierajú, žijú z jeho mozoľov a majú sa dobre. Stav ľudu spôsobilo iba ľudstvo – čiže oni- hlúpi, nevzdelaní a podliehajú alkoholu. Ó, mládež naša...- viera v mladú generáciu. Mňa kedy´s zvádzal zlý svet...- spomína ako ho cudzí svet nabádal proti rodnej reči a vlastnému národu. Báseň je obhajoba slovenčiny. Vyznáva sa z lásky, ospevuje jej krásu, ľubozvučnosť a vďačí za to jej matke. Svet: slovenčina je lichá, len pre biedny ľud, je to handra, vetká.
Básne: Krasota, Milota, Rozkoš, Čaša zlatá.
Celý cyklus uzavrel tromi spomienkovými básňami venované najbližším.
PRIADKA- venovaná matke; bola chudobná, tichá skromná, myslí na deti, má obavy; nazýva ju Zlatopriadka. Záver je, že matka ho pozdravuje, lebo je dúhou.
ROĽNÍK- venovaná otcovi; spomína na jeho spotené čelo, mozole; bol usilovný.
NOVÝ ŽIVOT- venovaná manželke; gazdinka, prívetivá, láskavá, milá. Verí, že prekonajú prekážky.
ŽALMY A HYMNY - žalosti aj oslavy
DE PROFINDUS - (z hĺbky duše)- tu sa rúha Bohu a chce zomrieť. Sťažuje sa nie len na osud, ale aj za národ. Záver: už sa nebude rúhať.
PRECHÁDZKY JAROM - prírodná lyrika, vonku sa prebúdza jar, príroda. On má pocit, že starne, napr. v básni Ja starý, vychádzajúc..
PRECHÁDZKY LETOM - obraz žatvy, na kt. sa zúčastňujú mladí ľudia, tí si zabezpečujú život v zime. On budúcnosť už nemá istú, napr. v básni Zvážajú z poľa...
STESKY - spomína mladosť a uvedomuje si, že čas je neúprosný. Hľadám sa, hľadám...; Ak niesom viac ten čo som býval...
