Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Realizmus

Realizmus

Spoločenské pomery:
- kapitalizmus strieda feudalizmus – prehlbovanie triednych rozporov
- vzrastá priemyselná výroba – rozmach prírodných a technických vied, veľké sťahovanie obyvateľstva do miest => vznik osobitných štvrtí robotníkov, zväčšovanie priepastí medzi spoločenskými vrstvami
- najskôr Anglicko, potom do Francúzska, zatiaľ čo v Rakúsko – Uhorsku pretrváva hlboký feudalizmus až do 70. rokov
- vzniká nový filozofický smer pozitivizmus ( Auguste Comte ) – hlása skúsenosť ako jediný prameň poznania, za skutočné považuje všetko to, čo sa dá zmyslami a experimentmi dokázať

Literatúra:
- spisovatelia zobrazujú objektívne konkrétny, reálny a všedný život, zdôraznená skúsenosť
- hlavným hrdinom je človek bez prikrášľovania, dôležitými sú pravdivosť, hodnovernosť, konkrétnosť, vystihnutie všeobecných zákonitostí
- postavy sú zo všetkyćh vrstiev, typizácia postáv, postavy determinované spoločnosťou
- realisti pravdivo zobrazujú nedostatky spoločnosti, veľmi ostro kritizujú k čomu využívajú satiru a iróniu
- prevažuje próza: poviedka, novela, román
- realizmu – opisný / kritický => naturalizmus ( najkritickejšia časť, vzniká v 60. až 80. rokoch vo Francúzsku, zakladateľom Emile Zola: „Spoločnosť je živý organizmus, rozum človeka sa formuje v závislosti na prostredí, do popredia vystupuje biologická determinácia človeka, vôľa a charakter hrdinu sú redukované sa temperament a sledujeme ho prostredníctvom jeho biologických inštinktov, neuróz, hystérií.“
- cieľom je zobrazenie každodenej reality, hlavne jej zápornýchaž odpudzujúcich stránok
- hrdina pochádza z nižšej alebo strednej triedy, využívajú sa opisy, autor sa snaží o nezaujaté reprodukovanie faktov, expresíva, hovorový štýl, vulgarizmy
- tieto nové témy sa prejavili aj v mnohých žánroch, rozvíja sa najmä próza (poviedka, novela, román) – román je najznámejší a najrozšírenejší epický žáner, vystupuje v ňom viac postáv, autor opisuje zložité vzťahy medzi nimi, prevládajú v ňom dejové prvky
- podľa umeleckých smerov poznáme romány:
- sentimentálne- romantické
- neutralistické- realistické
- modernistické- postmodernistické
- z časového aspektu ich delíme:
- historické- spoločenské
- so súčasnou tematikou- utopické
- podľa spracovanej tematickej oblasti:
- historické- fantastické
- utopické- dobrodružné
- detektívne- cestopisné
- biografické
ANGLICKÁ LITERATÚRA
CHARLOTE BRONTËOVÁ – Jana Eyrová
EMYLY BRONTËOVÁ – Búrlivé výšiny
CHARLES DICKENS – Oliver Twist; Pamäti Klubu Pickwickovcov

RUSKÁ LITERATÚRA
NIKOLAJ VASILIEVIČ GOGOĽ – Peterburské poviedky; Mŕtve duše
IVAN SERGEJEVIČ TURGENEV – Poľovníkové zápisky; Otcovia a deti
FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ – Zločin a trest; Idiot
LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ – Vojna a mier; Anna Kareninová
ANTON PAVLOVIČ ČECHOV – Chameleón; Ujo Váňa

NEMECKÁ LITERATÚRA
GERHART HAUPTMANN – Bobrí kožuch; Apoštol
GOTTFRIED KELLER – Rómeo a Júlia na dedine; Martin Salander

NÓRSKA LITERATÚRA
HENRIK IBSEN – Peer Gynt; Staviteľ Solness
BJÖRNSTJERNE BJÖRNSON – Veselý chlapec; Áno, milujem túto krajinu

POĽSKÁ LITERATÚRA
BOLESLAV PRUS – Bájka; Faraón
HENRYK SIENKIEWICZ – Ohňom a mečom; Quo vadis

MAĎARSKÁ LITERATÚRA
IMRE MADÁCH – Tragédia človeka
KÁLMÁN MIKSZÁTH – Slovenskí rodáci

ČESKÁ LITERATÚRA
JAN NERUDA – Balady a romence; Povídky malostranské
ALOIS JIRÁSEK – Mezi proudy; Staré pověsti České

FRANCÚZSKA LITERATÚRA
STENDHAL – Červený a čierny; Kartúza parmská
GUSTAVE FLAUBERT – Pani Bovaryová; Citová výchova
GUY DE MOUPASSANT – Miláčik; Mont - Oriol
EMIL ZOLA – Brucho Paríža; Nana
HONORÉ DE BALZAC – Otec Goriot; Lesk a bieda kurtizán

HONORÉ DE BALZAC – Otec Goriot
- bohatý chudobník žije len pre svoje dve dcéry, dal im celý majetok, aby sa mohli dobre vydať a dostať sa do vyšších kruhov; jedná sa vydá za baróna a druhá za bankára
- Goriot sa presťahuje do chudobného penziónu, aby mohol byť blízko svojich dcér, nechce vidieť, že ho zneužívajú a hanbia sa za neho
- platí za ne dlhy, rozpredá svoj majetok a sám chudobnie
- okolie ním opovrhuje a vysmieva samu
- jediný kto s ním súcití je chudobný študent Rastignac
- v románe vystupuje množstvo postáv, s ktorými sa stretneme i v ďalších Balzacovych dielach
- Goriot zomiera chudobný a opustený
- počas deja sa mení aj charakter Rastignaca
- úsilie preniknúť do vyššej spoločnosti zatieni jeho dobré predsavzatí
- využíva svoju mladosť a šarm, ktoré mu pomáhajú dosiahnuť úspechy najmä u žien

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk