Preromantizmus a romantizmus v Európe

- koniec 18. a ½ 19. st.
- spoločenské pomery: - koniec 18. st. bol v znamení hesiel Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie: „Bratstvo, rovnosť, sloboda“
- ich uskutočňovanie prinieslo pád feudalizmu, a začali prevládať kapitalistické vzťahy
- vzniká nová filozofia – idealizmus, ktorý považuje za prvotnú myšlienku, vedomie, ducha, za druhotné hmotu, bytie,
- jej najvýznamnejším predstaviteľom bol nemecký filozof Hegel
- prívrženci iracionalizmu (filozofický smer v idealistickej filozofii popierajúci vedecké, rozumové a logické poznávanie) uprednostňovali vieru a inštinkt
- sentimentalizmus – filozofický a literárny smer, ktorý sa opiera o city, o citové zážitky
- v umení obrad od rozumu k citu sa nazýva preromantizmus
- princípy romantizmu:
1, utieka sa do minulosti
2, nástrojom poslania je fantázia (túžba po krajšom živote)
3, vytvoril nového hrdinu, ktorý bol v rozpore so skutočnosťou
4, romantický hrdina je najčastejšie autoštylizáciou básnika, ktorý sa predstavuje ako pútnik, zbojník
5, konflikt romantizmu spočíva v rozpore medzi snom - túžbou – skutočnosťou, uplatňuje sa harmónia kontrastov (zločinnosť a nevinnosť, ohyzdnosť a krása)
6, druhový a žánrový synkretizmus, narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami

Viktor Hugo
• Chrám Matky Božej v Paríži
- historický román z 15. st.
- odohráva sa v prostredí Paríža a kostola Noter Dame
- Quasimodo – kontrastná postava – ohyzdný zovňajšok verzus dobrá duša vytvára protiklad krásnej Esmeralde
- dej – pohodené dieťa nájdu ženy v kostole v nedeľu, zasvätenú Quasimodovi. Dieťa je natoľko škaredé a znetvorené, že sa ani na človeka nepodobá. Zľutuje sa nad ním Claude Frollo, ktorý ho vychová, naučí ho čítať a písať. V 14 – tich stratí sluch od silného zvuku zvonov Chrámu Matky Bože. Najradšej zo všetkých činností zvoní. Vyrastie v obludného človeka : má jedno oko, hrb, zohnutú chrbticu, vzbudzuje hrôzu. Zvolia ho za kráľa bláznov. Svojmu opatrovateľovi je absolútne oddaný. Za pokus uniesť Esmeraldu je trestaný. Keď mu Esmeralda podá vodu, vznikne v ňom nežný, oddaný cit ku krásnej cigánke. Od tej chvíle si uvedomuje svoju škaredosť a trpí ňou. Pre neho je šťastie milovať, nežiada byť milovaným. Esmeraldu unesie spred šibenice, nežne a oddane sa o ňu stará. Keď vidí, že jeho pán sa škodoradostne smeje pri poprave Esmeraldy, zhodí ho z hradieb. Ukradne Esmeraldino telo a zanesie ho do hrobky. Po dvoch rokoch nájdu v hrobke dve kostry
- Esmeralda – svojou krásou je protipólom Quasimoda. Vnútorne je to nekontrastná postava, nádherné dievča je hlboko mravné, ochráni si čistotu v prostredí medzi vyvrheľmi. Ako 6 – mesačnú ju cigáni ukradnú Chudôbke – parížskej dievčine. Viac ako 15 – rokov si uchováva topánočku, ktorú mala pri únose. Cigánka jej predpovedala, že ak si zachová nevinnosť, nájde si matku. Nachádza ju tesne pred popravením. Dcéru spoznáva bláznivá kajúcnica, ktorá mnohokrát zlostne na Esmeraldu vykrikovala, lebo nenávidela cigánky za to, že jej ukradli dieťa. Jej láska je nešťastná, zaľúbi sa do krásneho Phoeba, kapitána lukostrelcov, ktorý má iba krásnu tvár (zahráva sa s jej citmi). Frollo Phoeba zraní, a Esmeralda sa s ním už nestretne. Je obžalovaná z bosoráctva.
- Claude Frollo – najrozpornejšia postava. I v rámci svetovej literatúry je nezvyčajná v tom, že nositeľom zlých vlastností je kňaz. Vášeň k žene ho pretvorí na morálneho netvora. Rodičia ho veľmi mladého dajú do semináar, kde vyniká v učenosti, je odborníkom v mnohých vedách, pozná veľa jazykov. Ľudia si ho vážia. Sám si uvedomuje svoju zmenu a vie, že ho nečaká nič, len zatratenie.

Johan Wolfgang Goethe
- nemec
• Utrpenie mladého Werthera
- sentimentálny román, napísaný vo forme listov
- mladý muž sa nešťastne zaľúbi do Lothy, nevesty a neskôr manželky svojho priateľa
- končí život samovraždou, lebo sa nedokáže vyrovnať s rozpormi medzi skutočnosťou a túžbami

Fridrich Schiller
- básnik a dramatik
- drámu predstavujú:
•Zbojníci – námet mu poskytla rozprávka o dvoch znepriatelených bratoch
- hrdinom drámy je Karol Moor, ktorého mladší brat France očierni pred otcom, aby sám zdedil rodinný majetok a bratovu milú
- Karol sa vzbúri proti otcovi a celej feudálnej spoločnosti, a stáva sa vodcom zbojníkov
-po otcovej a bratovej smrti sa vydá do rúk súdov
- hrdina zomiera pre svoju lásku k slobode a spravodlivosti
•Viliam Tell
- veršovaná historická dráma
- historický námet čerpal zo švajčiarskych dejín
- 3 švajčiarske kantóny vyhlásili boj zemskému správcovi Gesslerovi, ktorý im vládol tvrdou rukou, ponižoval ich dôstojnosť a ohrozoval ich rodiny
- signálom boju bol výstrel z kuše Viliama Tella, ktorým usmrtil Gesslera za to, že ohrozil život jeho syna, keď ho prinútil zostreliť jablko zo synovej hlavy zo vzdialenosti 100 krokov
- jeho výstrel sa stal výzvou na národné povstanie
- ľud vyhnal tyranov a vydobyl si slobodu

George Gordon Byron
- anglická literatúra
• Childe Haroldova púť
- romantický epos
- obsahuje autobiografické prvky
- Harold je moderný intelektuál, básnik, melancholik, sklamaný životom
- nedokáže sa zmieriť so svojim tragickým osudom, ale aj napriek tomu sa snaží bojovať ako osamotený za slobodu proti tyranom a bezpráviu (tzv. Byronizmus – spor hrdinu a okolia)
- v epose opisuje cesty a úvahy pútnika po európskych krajinách
- označované ako epos, ale aj ako básnická (byronovská) poviedka – veršovaný lyricko-epický útvar

Alexander Sergejevič Puškin
- ruská literatúra
• Eugen Onegin
- filozoficko-spoločenský román a zároveň aj veršovaný román
- vykreslil v ňom typického „zbytočného človeka“ rozčarovaného životom a neschopného urobiť šťastným ani seba, ani iných
- mladý Onegin znechutený prázdnym životom petrohradskej vyššej spoločnosti, odchádza na vidiek, kde chce nájsť zmysel života vo zveľaďovaní majetku
- na dedine sa beznádejne nudí
- pre malicherný spor zabije v súboji svojho priateľa, romantického básnika Zenského, odmietne lásku Tatiany a vnáša nepokoj do jej života
- bezcieľne putuje po Rusku a po návrate do st. Peterburgu stretáva Tatianu ako manželku kniežaťa
- vyznáva jej lásku, ale Tatiana ho odmieta, hoci ho stále ľúbi
- Onegin svojou osamelosťou, skepsou a apatiou je predstaviteľom vtedajšieho spoločenského zriadenia