Najstaršie písomné pamiatky boli vytvorené orientálnymi kultúrami, ktoré zakladali prvé štátne zriadenia ( Mezopotámia, India, Čína a iné ). Najstaršie písomné pamiatky boli vytvorené v dobe, keď v Európe „ vládol pravek“. Vstarovekej literatúre vznikajú prvé literárne diela v písanej forme, ktoré vychádzajú z ústne podávaných mýtov o stvorení sveta, človeka, o historických okamihoch jednotlivých kmeňov. Na počiatku tohto obdobia vzniká najstarší útvar epickej poézie – epos, v ktorom sa opis reálnej skutočnosti mieša s nadprirodzenými javmi a preto tu veci môžu mať nadprirodzené účinky alebo vlastnosti. Vantickej literatúre zasa vzniká väčšina literárnych žánrov, slohových postupov, umeleckých vyjadrovacích prostriedkov. Prvýkrát sú aj popísané a definované v týchto dielach: (Aristoteles: Poetika, Rétorika, Politika).

Do starovekej literatúry patrí okrem iných literatúr:
a) sumerská literatúra - 4. tisícročie pred n. l.
Epos o Gilgamešovi - mýty o stvorení človeka, o potope, ale aj prvé informácie o uruckých kráľoch, o zakladateľovi štátu a mesta Uruk v Mezopotámii, ktorý sa túžil stať nesmrteľným ako bohovia. Gilgameš bol synom človeka a matky bohyne Nímsun. Bohovia mu dali krásu, múdrosť i silu. Ale bol aj človekom a preto bol smrteľný. Stretol sa s človekom, ktorý prežil potopu sveta, s Utamapištimom.

b) hebrejská - od 12. stor. pred n. l. je najcennejšou literárnou pamiatkou je Biblia. Biblia sa skladá zo Starého zákona a Nového zákona. Starý zákon je posvätným písmom pre židovské a kresťanské náboženstvo. Obsahuje 5 kníh Mojžišových (Tóra), ktoré obsahujú starú históriu židovského národa, Desatoro a Knihu zmluvy, ktoré dostal Mojžiš od Hospodina, ďalej staré mýty o stvorení sveta, človeka, potope. Tiež obsahuje historické texty a Knihu prorokov, Knihy básnické (Šalamúnove ľúbostné básne), úvahy, príslovia, žalmy atď. Nový zákon je posvätným písmom kresťanov (Sväté Písmo). Obsahuje okrem iného svedectvo o Kristovom živote, príbehy z jeho života, ale aj popis smrti a zmŕtvychvstania a históriu prvých kresťanov. Skladá sa zo štyroch evanjelií (Marka, Lukáša, Matúša, Jána), Skutkov apoštolov a obsahuje aj Zjavenie sv. Jána - Apokalypsu.

Vplyv Biblie na slovenskú literatúru
Biblia ovplyvnila európsku literatúru a umenie vôbec najsilnejšie zo všetkých literárnych pamiatok ľudstva. Najsilnejší vplyv mala na stredovekú literatúru hlavne v jej ideovej zložke a barokovú literatúru (napr. H. Gavlovič svojím dielom Valaská škola mravúv stodola chcel prispieť k správnej výchove kresťana. Aj literatúra 20. stor. si vypožičiava z Biblie symboly ( Slovenská literárna moderna napr. kríž na stene ). Božie muky na rázcestí symbolizujú zasa smútok a nešťastie. Pavol Országh Hviezdoslav jednu časť krátkej epiky venoval biblickým témam (napr. Ráchel, Vianoce, Kráľ Šalamún ), ale aj tragédia Herodes a Herodias spracúva dobu Jána Krstiteľa. M. Rázus apeluje na ľudí, aby sa správali v zmysle Božích prikázaní v básni Návšteva, v ktorej prichádza Kristus na Zem práve vo vojnovom rase. Poézia Katolíckej moderny priamo čerpala z Biblie a považovala báseň za modlitbu. Naturizmus preberá lexiku Biblie - biblizmy, ale aj v obsahu nájdeme vplyv Biblie, napr. Magdaléna z Troch gaštanových koní pokorou a prijímaním utrpenia pripomína biblickú Máriu Magdalénu. Zo súčasnejších autorov vedie rozhovor s Bohom (ale aj s Luciferom) D. Mitana (dáva si meno Kristus) a pred ním R. Sloboda uvažoval o Biblii a náboženstvách. Básnik Milan Rúfus napísal pre deti ale i pre dospelých Modlitbičky. Daniel Pastirčák, kňaz a spisovateľ patriaci do súčasnej slovenskej literatúry, píše rozprávky pre dospelých, v ktorých vychádza z kresťanského učenia.

c)indická literatúra (2. tis. pred n. 1.) - védy ( posvätné knihy vo védskom jazyku ).
Epos Mahabharáta, 4. stor. pred n. 1., je napísaný sanskritom. Sanskrit je starý indoárijský jazyk, ktorý sa používal už 2 500 rokov pred naším letopočtom. Pre krajiny Ázie iná taký význam ako latinčina pre Európu. Epos hovorí o bratovražednom boji dvoch rodín rodu Bháratovcov o trón (Kurn-ovci a Pánduovri). Je to jedna z najrozsiahlejších epických básní na svete. Spracúva prvotné dejiny kmeňov, zachytáva staré mýty, napr. odchod panovníckej rodiny na Himaláje, z ktorých vystúpili do ríše bohov. Spolu s ľuďmi bojujú aj bohovia (Krišna – bohočlovek ). Višna je zasa jeden z božskej trojice spolu s Brahmom a Sivom. Udalosti, ktoré sa v diele spomínajú, majú svoj počiatok na začiatku 1. tisícročia pred naším letopočtom. Hlavný hrdina eposu je slepý kráľ Drhtaráštra, ktorý mal sto synov (Kuruovci) a jeho mladší brat Pándu, zakladateľ rodu Pánduovcov. Po smrti Pándua sa mal stať vládcom jeho syn Judhišthira, ale bratranci všetkých Pánduovcov vyhnali zo zeme. Slepý Drhtaráštra po čase rozdelil ríšu medzi svojich a bratových synov, ale jeho vlastní synovia nechceli na také riešenie pristúpiť. V sfalšovanej hre s kockami prehral Judhišthira, syn Pándua, celú ríšu, seba, bratov a spoločnú manželku. Všetci museli na 13 rokov opustiť ríšu. Keď sa vrátili, syn slepého Drhtaráštru, mladý Durjódhana, nedodržal slovo a začal bratovražedný boj. Po 18-tich dňoch boja zostali nažive len piati Pánduovci. Judhišthira bol spravodlivým vládcom, až kým nenastal čas, keď sa musel pobrať spolu s bratmi do Himalájí, aby prešli zo sveta ľudí do ríše bohov.

d)antická literatúra: grécka {od 8. stor. pred n. l. do 5. stor. n. 1.) a rímska literatúra (od 3. stor. pred. n. l. do 5. stor. n. l.)
Po Biblii ovplyvňovali a ovplyvňujú najviac európsku literatúru literárne diela práve tohto obdobia. Antická grécka literatúra zdokonalila predovšetkým tragédiu a epos.

Žalm – náboženská pieseň, ktorá vznikla v starohebrejskej literatúre. Za autora väčšiny hebrejských žalmov sa považuje kráľ Dávid.
Evanjelium – kresťanská viera, resp. spisy obsahujúce správy o Kristovom živote a učení.
Epos – základný veršovaný žáner epiky. Medzi jeho najvšeobecnejšie znaky patrí veľký rozsah, bohatý a doširoka rozvetvený dej.
Liturgia – súhrn bohoslužobných obradov.