Slohové postupy a útvary

Slohový postup je spôsob, ako sa skladajú, členia alebo spájajú jednotlivé zložky textu. Rozlišujeme štyri základné postupy:
1. rozprávací,
2. opisný,
3. informačný,
4. výkladový a úvahový.

Štýl je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame jazykové prostriedky ( slová, vety ) v jazykových prejavoch. Jazykový prejav je utváraný ( štylizovaný ) podľa toho o čom, komu, kde, s akým zámerom ( cieľom ) vypovedá. Rozlišujeme týchto šesť štýlov:
1. náučný ( odborný, vedecký ), napr.: Po opelení čiaška zdužnatie a očervenie ...,
2. administratívny ( úradný, kancelársky ), napr.: 6. júla 2007 o 16,30 hod. sa bude konať ...,
3. hovorový, napr.: Bude nám tam fajn ...,
4. umelecký, napr.: Stojí vysoká divá Poľana ...,
5. publicistický, napr.: V pražskej Sazka Aréne sa dnes odohral ...,
6. rečnícky, napr.: Milí hostia!

Slohový útvar ( žáner ) je konkrétny, uzavretý a ukončený jazykový celok, v ktorom sú obsahové prvky usporiadané na základe určitého slohového postupu. Napríklad:
1. rozprávací slohový postup – rozprávanie príbehov, reprodukcie, ...,
2. opisný slohový postup – opis umeleckého diela, opis pracovného postupu, opis osoby – charakteristika, odborný opis, citovozafarbený opis prírody, ...,
3. informačný slohový postup – správa, oznámenie, žiadosť, objednávka, pozvánka, ...,
4. výkladový a úvahový slohový postup – výklad, úvaha, výťah, ...,

5. náučný štýl – štúdia, dizertácia ( rozprava ) – vedecký spis, diplomová práca, učebnicový výklad, esej, monografia, rigorózna práca, ...,
6. administratívny štýl – zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluva, potvrdenka, triedny katalóg, správa, hlásenie, telegram, životopis, vyhláška, prípis, objednávka, žiadosť, prihláška rozvrh hodín, školské vysvedčenie, dotazník, ...,
7. hovorový štýl – telefonický rozhovor, súkromný list, pracovný dialóg, spoločenský rozhovor, rozprávanie príbehu, ...,
8. umelecký štýl – a) lyrické žánre – óda, elégia, hymna, žalm, sonet, ...,
b) epické žánre – román, novela, poviedka, rozprávka, povesť, ...,
c) dramatické žánre – tragédia, činohra, veselohra, ...,
9. publicistický štýl – správa, interview, komentár, recenzia, posudok, ...,
10. rečnícky štýl – prednáška, referát, prejav.

Rozprávací slohový postup
Je zo všetkých slohových postupov najvyvinutejší, typovo najbohatší. Rozvíjal sa od prvých rozprávaní videného, cez fantastické rozprávky a dospel až k modernému románu a dráme. Rozprávací slohový postup je založený na dejovej línii, ktorá sa odohráva v čase a v priestore. Je jedným z najzovretejších slohových postupov, pretože jednotlivé komponenty nemôžeme ľubovoľne vymieňať alebo radiť za sebou ( ako napr. pri opisnom alebo informačnom slohovom postupe). Postava nemôže zomrieť skôr, než sa narodila.  Základný útvar rozprávacieho slohového postupu je rozprávanie. K malým útvarom rozprávania patrí: epigram, aforizmus, vtip.

Opisný slohový postup
Sústreďuje na zachytenie vlastností osôb, predmetov a javov, zachytáva aj následnosť činností. Vlastnosti vymenúva, ale nevysvetľuje. Poradie komponentov v útvaroch opisného slohu sa môže meniť (okrem niektorých, napr. návod, opis pracovnej činnosti). Môžeme najprv opísať park, potom budovy na námestí alebo presne naopak. Rozlišujeme opis: statický, dynamický, jednoduchý, odborný, kritický, umelecký. K základným útvarom opisného slohového postupu patrí: opis, charakteristika, posudok, návod, recept.

Informačný slohový postup
Objektívne konštatuje fakty, prináša údaje, výpočty faktov. Fakty vymenúva bez vysvetľovania, jednotlivé fakty nemusia medzi sebou úzko súvisieť. Odpovedá na otázky: Čo? Kde? Kedy? Kto?  Jednotlivé komponenty môžeme ľubovoľne meniť, napr. v pozvánke môžeme najprv napísať, kedy sa uskutoční spoločenská udalosť, kde to bude, čo to bude alebo naopak. Vlastnosťou informačného slohového postupu je vecnosť, objektívnosť a aktuálnosť informácií ( na rozdiel od rozprávacieho slohového postupu a niektorých útvarov opisného slohového postupu , ktoré môžu byť subjektívne ).
Základné útvarysú nasledovné: súpis, vyhláška, katalóg, anotácia, oznam, správa, časti výkladu, prednášky atď.

Výkladový a úvahový slohový postup
Zachytáva vnútorné vzťahy ( funkčné, príčinné a následné) medzi jednotlivými faktami, javy vysvetľuje s ohľadom na ich vývin, porovnanie s inými.
Výkladový slohový postup analyzuje a vysvetľuje príčiny, dôvody javov a vzťahov medzi faktami objektívne. Využíva odbornú terminológiu, dlhšie vety, podraďovacie súvetia. Má len oznamovacie vety. Úvahový slohový postup prináša nový pohľad autora na všeobecne známu a zaujímavú vec, k hodnoteniu faktov pristupuje subjektívne. Využíva domácu terminológiu, výrazové prostriedky umeleckého štýlu, má kratšie vety, štylisticky využíva jednočlenné vety, modalita viet je veľmi pestrá.

Využitie výkladového a úvahového postupu v štýloch: náučný, administratívny, publicistický, rečnícky. Základné útvary: výklad, úvaha, recenzia, esej, komentár, úvodník, glosa, prednáška, prejav, diskusný príspevok, kázeň, reflexívna báseň, príslovie. Hlavnou funkciou výkladu je zachytiť vnútornú logiku vysvetľovanej skutočnosti. Jeho vlastnosťou je vysoký stupeň kohéznosti (zovretosti textu). Musíme si premyslieť stratégiu každej vety, hlavne zloženého súvetia, aby bolo zrozumiteľné, aby vysvetlilo to, čo chceme. Cieľom výkladu je rozšíriť vedecké poznatky, je určený všeobecnému adresátovi, neprihovárame sa jednotlivcom. Najčastejší druh výkladu je školský (didaktický, učebnicový) - hovorená podoba sa nazýva prednáška.

Výklad využíva pojmové slová (bez citového príznaku), termíny ( aj internacionálne ), používa viac mien ako slovies. Predložky sú často druhotné (vzhľadom na). Vyjadruje kauzálne vzťahy medzi javmi - osvetľuje príčiny a dôsledky (hoci, kvôli, pretože, lebo). Veta je dlhá, často sa vyskytuje zložené súvetie. Používa polovetné konštrukcie, obzvlášť frekventované sú konštrukcie s trpným rodom. Vo výklade sa nenachádza iná veta ako oznamovacia, nemôžeme ukončiť vetu tromi bodkami. Výklad využíva zátvorky, pomlčky, tabuľky, schémy, môže mať priložené obrázky, výpočty atď.