Staroveká literatúra

Najstaršie písomné pamiatky boli vytvorené orientálnymi kultúrami, ktoré zakladali prvé štátne zriadenia ( Mezopotámia, India, Čína a iné ). Najstaršie písomné pamiatky boli vytvorené v dobe, keď v Európe „ vládol pravek“. Vstarovekej literatúre vznikajú prvé literárne diela v písanej forme, ktoré vychádzajú z ústne podávaných mýtov o stvorení sveta, človeka, o historických okamihoch jednotlivých kmeňov. Na počiatku tohto obdobia vzniká najstarší útvar epickej poézie – epos, v ktorom sa opis reálnej skutočnosti mieša s nadprirodzenými javmi a preto tu veci môžu mať nadprirodzené účinky alebo vlastnosti. Vantickej literatúre zasa vzniká väčšina literárnych žánrov, slohových postupov, umeleckých vyjadrovacích prostriedkov. Prvýkrát sú aj popísané a definované v týchto dielach: (Aristoteles: Poetika, Rétorika, Politika).

Do starovekej literatúry patrí okrem iných literatúr:
a) sumerská literatúra - 4. tisícročie pred n. l.
Epos o Gilgamešovi - mýty o stvorení človeka, o potope, ale aj prvé informácie o uruckých kráľoch, o zakladateľovi štátu a mesta Uruk v Mezopotámii, ktorý sa túžil stať nesmrteľným ako bohovia. Gilgameš bol synom človeka a matky bohyne Nímsun. Bohovia mu dali krásu, múdrosť i silu. Ale bol aj človekom a preto bol smrteľný. Stretol sa s človekom, ktorý prežil potopu sveta, s Utamapištimom.

b) hebrejská - od 12. stor. pred n. l. je najcennejšou literárnou pamiatkou je Biblia. Biblia sa skladá zo Starého zákona a Nového zákona. Starý zákon je posvätným písmom pre židovské a kresťanské náboženstvo. Obsahuje 5 kníh Mojžišových (Tóra), ktoré obsahujú starú históriu židovského národa, Desatoro a Knihu zmluvy, ktoré dostal Mojžiš od Hospodina, ďalej staré mýty o stvorení sveta, človeka, potope. Tiež obsahuje historické texty a Knihu prorokov, Knihy básnické (Šalamúnove ľúbostné básne), úvahy, príslovia, žalmy atď. Nový zákon je posvätným písmom kresťanov (Sväté Písmo). Obsahuje okrem iného svedectvo o Kristovom živote, príbehy z jeho života, ale aj popis smrti a zmŕtvychvstania a históriu prvých kresťanov. Skladá sa zo štyroch evanjelií (Marka, Lukáša, Matúša, Jána), Skutkov apoštolov a obsahuje aj Zjavenie sv. Jána - Apokalypsu.

Vplyv Biblie na slovenskú literatúru
Biblia ovplyvnila európsku literatúru a umenie vôbec najsilnejšie zo všetkých literárnych pamiatok ľudstva. Najsilnejší vplyv mala na stredovekú literatúru hlavne v jej ideovej zložke a barokovú literatúru (napr. H. Gavlovič svojím dielom Valaská škola mravúv stodola chcel prispieť k správnej výchove kresťana. Aj literatúra 20. stor. si vypožičiava z Biblie symboly ( Slovenská literárna moderna napr. kríž na stene ). Božie muky na rázcestí symbolizujú zasa smútok a nešťastie. Pavol Országh Hviezdoslav jednu časť krátkej epiky venoval biblickým témam (napr. Ráchel, Vianoce, Kráľ Šalamún ), ale aj tragédia Herodes a Herodias spracúva dobu Jána Krstiteľa. M. Rázus apeluje na ľudí, aby sa správali v zmysle Božích prikázaní v básni Návšteva, v ktorej prichádza Kristus na Zem práve vo vojnovom rase. Poézia Katolíckej moderny priamo čerpala z Biblie a považovala báseň za modlitbu. Naturizmus preberá lexiku Biblie - biblizmy, ale aj v obsahu nájdeme vplyv Biblie, napr. Magdaléna z Troch gaštanových koní pokorou a prijímaním utrpenia pripomína biblickú Máriu Magdalénu. Zo súčasnejších autorov vedie rozhovor s Bohom (ale aj s Luciferom) D. Mitana (dáva si meno Kristus) a pred ním R. Sloboda uvažoval o Biblii a náboženstvách. Básnik Milan Rúfus napísal pre deti ale i pre dospelých Modlitbičky. Daniel Pastirčák, kňaz a spisovateľ patriaci do súčasnej slovenskej literatúry, píše rozprávky pre dospelých, v ktorých vychádza z kresťanského učenia.

c)indická literatúra (2. tis. pred n. 1.) - védy ( posvätné knihy vo védskom jazyku ).
Epos Mahabharáta, 4. stor. pred n. 1., je napísaný sanskritom. Sanskrit je starý indoárijský jazyk, ktorý sa používal už 2 500 rokov pred naším letopočtom. Pre krajiny Ázie iná taký význam ako latinčina pre Európu. Epos hovorí o bratovražednom boji dvoch rodín rodu Bháratovcov o trón (Kurn-ovci a Pánduovri). Je to jedna z najrozsiahlejších epických básní na svete. Spracúva prvotné dejiny kmeňov, zachytáva staré mýty, napr. odchod panovníckej rodiny na Himaláje, z ktorých vystúpili do ríše bohov. Spolu s ľuďmi bojujú aj bohovia (Krišna – bohočlovek ). Višna je zasa jeden z božskej trojice spolu s Brahmom a Sivom. Udalosti, ktoré sa v diele spomínajú, majú svoj počiatok na začiatku 1. tisícročia pred naším letopočtom. Hlavný hrdina eposu je slepý kráľ Drhtaráštra, ktorý mal sto synov (Kuruovci) a jeho mladší brat Pándu, zakladateľ rodu Pánduovcov. Po smrti Pándua sa mal stať vládcom jeho syn Judhišthira, ale bratranci všetkých Pánduovcov vyhnali zo zeme. Slepý Drhtaráštra po čase rozdelil ríšu medzi svojich a bratových synov, ale jeho vlastní synovia nechceli na také riešenie pristúpiť. V sfalšovanej hre s kockami prehral Judhišthira, syn Pándua, celú ríšu, seba, bratov a spoločnú manželku. Všetci museli na 13 rokov opustiť ríšu. Keď sa vrátili, syn slepého Drhtaráštru, mladý Durjódhana, nedodržal slovo a začal bratovražedný boj. Po 18-tich dňoch boja zostali nažive len piati Pánduovci. Judhišthira bol spravodlivým vládcom, až kým nenastal čas, keď sa musel pobrať spolu s bratmi do Himalájí, aby prešli zo sveta ľudí do ríše bohov.

d)antická literatúra: grécka {od 8. stor. pred n. l. do 5. stor. n. 1.) a rímska literatúra (od 3. stor. pred. n. l. do 5. stor. n. l.)
Po Biblii ovplyvňovali a ovplyvňujú najviac európsku literatúru literárne diela práve tohto obdobia. Antická grécka literatúra zdokonalila predovšetkým tragédiu a epos.

Žalm – náboženská pieseň, ktorá vznikla v starohebrejskej literatúre. Za autora väčšiny hebrejských žalmov sa považuje kráľ Dávid.
Evanjelium – kresťanská viera, resp. spisy obsahujúce správy o Kristovom živote a učení.
Epos – základný veršovaný žáner epiky. Medzi jeho najvšeobecnejšie znaky patrí veľký rozsah, bohatý a doširoka rozvetvený dej.
Liturgia – súhrn bohoslužobných obradov.
Slohové postupy a útvary

Slohový postup je spôsob, ako sa skladajú, členia alebo spájajú jednotlivé zložky textu. Rozlišujeme štyri základné postupy:
1. rozprávací,
2. opisný,
3. informačný,
4. výkladový a úvahový.

Štýl je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame jazykové prostriedky ( slová, vety ) v jazykových prejavoch. Jazykový prejav je utváraný ( štylizovaný ) podľa toho o čom, komu, kde, s akým zámerom ( cieľom ) vypovedá. Rozlišujeme týchto šesť štýlov:
1. náučný ( odborný, vedecký ), napr.: Po opelení čiaška zdužnatie a očervenie ...,
2. administratívny ( úradný, kancelársky ), napr.: 6. júla 2007 o 16,30 hod. sa bude konať ...,
3. hovorový, napr.: Bude nám tam fajn ...,
4. umelecký, napr.: Stojí vysoká divá Poľana ...,
5. publicistický, napr.: V pražskej Sazka Aréne sa dnes odohral ...,
6. rečnícky, napr.: Milí hostia!

Slohový útvar ( žáner ) je konkrétny, uzavretý a ukončený jazykový celok, v ktorom sú obsahové prvky usporiadané na základe určitého slohového postupu. Napríklad:
1. rozprávací slohový postup – rozprávanie príbehov, reprodukcie, ...,
2. opisný slohový postup – opis umeleckého diela, opis pracovného postupu, opis osoby – charakteristika, odborný opis, citovozafarbený opis prírody, ...,
3. informačný slohový postup – správa, oznámenie, žiadosť, objednávka, pozvánka, ...,
4. výkladový a úvahový slohový postup – výklad, úvaha, výťah, ...,

5. náučný štýl – štúdia, dizertácia ( rozprava ) – vedecký spis, diplomová práca, učebnicový výklad, esej, monografia, rigorózna práca, ...,
6. administratívny štýl – zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluva, potvrdenka, triedny katalóg, správa, hlásenie, telegram, životopis, vyhláška, prípis, objednávka, žiadosť, prihláška rozvrh hodín, školské vysvedčenie, dotazník, ...,
7. hovorový štýl – telefonický rozhovor, súkromný list, pracovný dialóg, spoločenský rozhovor, rozprávanie príbehu, ...,
8. umelecký štýl – a) lyrické žánre – óda, elégia, hymna, žalm, sonet, ...,
b) epické žánre – román, novela, poviedka, rozprávka, povesť, ...,
c) dramatické žánre – tragédia, činohra, veselohra, ...,
9. publicistický štýl – správa, interview, komentár, recenzia, posudok, ...,
10. rečnícky štýl – prednáška, referát, prejav.

Rozprávací slohový postup
Je zo všetkých slohových postupov najvyvinutejší, typovo najbohatší. Rozvíjal sa od prvých rozprávaní videného, cez fantastické rozprávky a dospel až k modernému románu a dráme. Rozprávací slohový postup je založený na dejovej línii, ktorá sa odohráva v čase a v priestore. Je jedným z najzovretejších slohových postupov, pretože jednotlivé komponenty nemôžeme ľubovoľne vymieňať alebo radiť za sebou ( ako napr. pri opisnom alebo informačnom slohovom postupe). Postava nemôže zomrieť skôr, než sa narodila.  Základný útvar rozprávacieho slohového postupu je rozprávanie. K malým útvarom rozprávania patrí: epigram, aforizmus, vtip.

Opisný slohový postup
Sústreďuje na zachytenie vlastností osôb, predmetov a javov, zachytáva aj následnosť činností. Vlastnosti vymenúva, ale nevysvetľuje. Poradie komponentov v útvaroch opisného slohu sa môže meniť (okrem niektorých, napr. návod, opis pracovnej činnosti). Môžeme najprv opísať park, potom budovy na námestí alebo presne naopak. Rozlišujeme opis: statický, dynamický, jednoduchý, odborný, kritický, umelecký. K základným útvarom opisného slohového postupu patrí: opis, charakteristika, posudok, návod, recept.

Informačný slohový postup
Objektívne konštatuje fakty, prináša údaje, výpočty faktov. Fakty vymenúva bez vysvetľovania, jednotlivé fakty nemusia medzi sebou úzko súvisieť. Odpovedá na otázky: Čo? Kde? Kedy? Kto?  Jednotlivé komponenty môžeme ľubovoľne meniť, napr. v pozvánke môžeme najprv napísať, kedy sa uskutoční spoločenská udalosť, kde to bude, čo to bude alebo naopak. Vlastnosťou informačného slohového postupu je vecnosť, objektívnosť a aktuálnosť informácií ( na rozdiel od rozprávacieho slohového postupu a niektorých útvarov opisného slohového postupu , ktoré môžu byť subjektívne ).
Základné útvarysú nasledovné: súpis, vyhláška, katalóg, anotácia, oznam, správa, časti výkladu, prednášky atď.

Výkladový a úvahový slohový postup
Zachytáva vnútorné vzťahy ( funkčné, príčinné a následné) medzi jednotlivými faktami, javy vysvetľuje s ohľadom na ich vývin, porovnanie s inými.
Výkladový slohový postup analyzuje a vysvetľuje príčiny, dôvody javov a vzťahov medzi faktami objektívne. Využíva odbornú terminológiu, dlhšie vety, podraďovacie súvetia. Má len oznamovacie vety. Úvahový slohový postup prináša nový pohľad autora na všeobecne známu a zaujímavú vec, k hodnoteniu faktov pristupuje subjektívne. Využíva domácu terminológiu, výrazové prostriedky umeleckého štýlu, má kratšie vety, štylisticky využíva jednočlenné vety, modalita viet je veľmi pestrá.

Využitie výkladového a úvahového postupu v štýloch: náučný, administratívny, publicistický, rečnícky. Základné útvary: výklad, úvaha, recenzia, esej, komentár, úvodník, glosa, prednáška, prejav, diskusný príspevok, kázeň, reflexívna báseň, príslovie. Hlavnou funkciou výkladu je zachytiť vnútornú logiku vysvetľovanej skutočnosti. Jeho vlastnosťou je vysoký stupeň kohéznosti (zovretosti textu). Musíme si premyslieť stratégiu každej vety, hlavne zloženého súvetia, aby bolo zrozumiteľné, aby vysvetlilo to, čo chceme. Cieľom výkladu je rozšíriť vedecké poznatky, je určený všeobecnému adresátovi, neprihovárame sa jednotlivcom. Najčastejší druh výkladu je školský (didaktický, učebnicový) - hovorená podoba sa nazýva prednáška.

Výklad využíva pojmové slová (bez citového príznaku), termíny ( aj internacionálne ), používa viac mien ako slovies. Predložky sú často druhotné (vzhľadom na). Vyjadruje kauzálne vzťahy medzi javmi - osvetľuje príčiny a dôsledky (hoci, kvôli, pretože, lebo). Veta je dlhá, často sa vyskytuje zložené súvetie. Používa polovetné konštrukcie, obzvlášť frekventované sú konštrukcie s trpným rodom. Vo výklade sa nenachádza iná veta ako oznamovacia, nemôžeme ukončiť vetu tromi bodkami. Výklad využíva zátvorky, pomlčky, tabuľky, schémy, môže mať priložené obrázky, výpočty atď.