Ľudová slovesnosť- charakteristickou vlastnosťou je ústnosť, šíri sa ústnym podaním z jedného pokolenia na druhé.
- špecifickou vlastnosťou ľudovej slovesnosti je kolektívny charakter, hoci nie každý člen konkrétneho kolektívu mal na tvorbe a tradovaní folklóru rovnaký podiel.
Ľudová slovesnosť je mnohorozmerným a syntetickým javovom. Slovo sa často spája s hudbou, tancom, gestami, mimikou. Zobrazuje slovenský ľud v mnohostoročnom dejinnom raste, v jeho myslení, cítení, názoroch, a pod. Folklór je zdrojom národnej tradície. Pri rozvoji našej kultúry zohrala ľudová slovesnosť dôležitú úlohu.
Selekcia- je výsledkom uplatnenia folklórnych javov v istej konkrétnej situácii
Folklór
- označuje všetko to, čo súvisí s tradičnou ľudovou kultúrou, ktorej tvorcom sú rôzne sociálne vrstvy (roľníci, remeselníci, študenti)
Kalendárny obradová folklór- viaže sa k jednotlivým obdobiam roka (vynášanie Moreny, pálenie jánskych ohňov)
Rodinný obradový folklór- viaže sa na rodinu a s ňou spojené oslavy, v kruhu najbližších, nie oslavy celej dediny.
Žánre ľudovej slovesnosti:
- ľudové piesne: - vojenské
- regrútske
- zbojnícke
- trávnice: ťahavé piesne, ktoré spievali ženy pri letných poľných prácach, ľúbostný obsah, niekedy sú smutné a žalostné
- uspávanky: možno nazvať piesňové skratky, do ktorých vkladala matka lásku k svojmu dieťaťu, pokojný rytmus dopĺňal pohyby kolísky
- ľúbostné: najrozšírenejšie, spievajú o šťastnej, vernej, ale častejšie o nešťastnej láske, stroskotanom cite, trápení v láske. Podáva sa v obraze dievčiny a šuhaja na pozadí ich životných podmienok
- historické: významné udalosti dejín, historické postavy, ktoré zohrali dôležitú úlohu, témy boj proti Turkom, povstania proti feudálom a zbojnícky život
- rodinné piesne – krstové, pohrebné, svadobné
- pastierske a valašské: zobrazujú spätosť človeka s prírodou, túžbu po voľnosti, slobode, vznikali pri pasení dobytka, časté sociálne tóny
- žartovné
- banícke, hutnícke: zobrazovali v minulosti ťažkú prácu ľudí - Krátke útvary: -príslovia: ľudový poetický výtvor, ktorý obsahuje uzavretú myšlienku, zovšeobecnenie ľudových skúseností, majú poučný charakter, delím ich do 4 skupín: a) príslovia o práci ( Kto chce žať, musí siať)
b) príslovia o človeku a spoločnosti (Sýty lačnému neverí)
c) Príslovia o rodinnom živote a priateľstve (Všade dobre, doma najlepšie)
d) Príslovia o fyzickej a duševnej stránke človeka ( Žena muža jazykom bije a muž ženu päsťou)
-porekadlá: sú blízke prísloviam, ale nemajú poučný charakter, sú obrazným pomenovaním určitej situácie, deja (Išiel s bubnom na zajace, Prischlo to na ňom)
- hádanky: umelecké zobrazenie určitého predmetu alebo javu, pri ktorom sa využívajú zhodné črty medzi skutočným predmetom alebo javom a medzi zobrazením, ktoré ho v hádankách nahrádza. Rozlišujeme 2 typy: a) hádanky metaforicko-metonymické- doplnené otázkami (Kto je to? Čo je to?)
b) hádanky- priame otázky (Do čoho nemožno dieru vyvŕtať?, Ktorý vták má na chvoste raka?)
- pranostiky: určité ľudové skúsenosti alebo pozorovania javov v prírode, predpovede počasia, rady týkajúce sa prác na poli - Rozprávky- fantastické (čarodejné, čarovné): popri ľudských postavách vystupujú nadprirodzené bytosti
- démonologické: podobné fantastickým, démonické postavy (čerti, víly, škriatkovia, strigy)
- o zvieratách: patrí k najstarším, zvieratá sa stali nositeľmi ľudských vlastností, človek je vždy vedľajšou postavou
- legendové: rozprávajúce o rôznych príbehoch súvisiacich s kresťanstvom, vznikli na základe biblických tém, ktoré postupne zľudoveli. Vysvetľujú Božiu múdrosť, rozprávajú o odmene a treste za ľudské skutky.
- realistické: poetický výmysel, ale chýba im znak čarodejných rozprávok, jednoduchší dej sa odohráva v reálnom svete miest a dedín, hrdina je jednoduchý človek
- dobrodružné: opisujú obyčajne vojaka, remeselníka, ktorí putujú po svete, prežívajú rôzne príhody
- humoristické: zobrazujú komické udalosti v živote jednotlivcov, vtip a múdrosť jednoduchého človeka
- satirické: zvýrazňujúce záporné črty nejakých javov, hlavným cieľom je bojovať proti predsudkom - Ľudová balada- patrí k epickému žánru, základ často tvorí ľudová povesť s tragickým koncom, dej má rýchly spád bez odbočení, tragické rozuzlenie a ukončenie
- zbojnícke a vojenské balady - Povesti- viažu sa na konkrétne historické udalosti alebo postavy, väčšina slovenských povestí pochádza zo 17. a 18. storočia, najväčšiu skupinu tvoria miestne historické povesti ( hrady, zámky). K najstarším patria boje proti Turkom, boj poddaných proti feudálom, ....
- majú veľa spoločných čŕt s legendami a mýtmi - Ľudové hry- obradové hry: spojené s predkresťanskými zvykmi pri svadobných a pohrebných udalostiach, využívajú masky, spev a rekvizity
- koledové: pevný, prevažne veršovaný text, obsahujú spievané a tanečné zložky, spojené s fašiangami- pochovávanie basy