-môžeme ju rozdeliť do niekoľkých období:
- obd. 1945-48 – tvorili:
•nadrealisti (zobr. to, čo je nad al. za každodennou realitou)- Fábry, Žáry, Reisel, Lenko
•katolícka moderna (zastávala čistú poéziu al lyriku, mala náboženský charakter) – Janko Silan, Hlbina, Haranta, Dilong
•DAVISTI (zdôrazňovali socialistický realizmus) – Ladislav Novomestský, V.Klementis, A.Siracký, D.Okály
•vitalisti (zdôrazňovali radosť zo života) – Ján Smrek - obd. 1948-56 – jedinou metódou, ktorou písali, bol socialistický realizmus, opierala sa rozmanitosť umeleckého stvárnenia spoločnosti, bolo to obd. schematizmu, kedy sa jednotlivé diela písali podľa jednej šablóny. Pre toto obdobie je typická absencia osobnej lyriky a téma lásky (čiže chýbala)
- obd. 1956-63 – zmeny nastávajú po odhalení kultu osobnosti. Od poézie sa žiadalo, aby forma zodpovedala obsahu. Do literatúry vstupuje nová generácia- preds: Rúfus, Válek. Znamenajú ostrý kontrast s predchádzajúcou lit. S nimi do lit. vchádza aj tematika lásky. V lit. pôsobí Trnavská skupina – boli to autori združení okolo časopisu Mladá tvorba – patrili k nim: Ján Stacko, Ján Ondruš, Ján Šimonovič, Ľubomír Feldek, Jozef Mihálkovič – sú označení ako KONKRETISTI. Chceli písať (písali) pomocou moderných výrazových prostriedkov, odmietali tradicionalizmus a prihlásili sa k avandgardným smerom.
- 1963-68- Osamelí bežci – Štrbka, Repka, Laučík – prijali manfest, ktorý sa nazýval Prednosti trojnohých slávikov – napísaný bol obrazne a odmietali v ňom tradičné hodnoty. Poézia by mala byť sebavyjadrením. Do lit.sa vrátili predstavitelia Katolíckej moderny, ktorí zdôrazňovali lásku k človeku a prehlbovanie medziľudských vzťahov.
- 1968-89 – obd. normalizácie, kedy politická moc zasahovala do vývinu lit. Z lit. sa vytratili Osamelí bežci, predst. katolíckej moderny a do lit. vstupujú iba predstavitelia, ktorí sa prihlásili k socializmu – socialistický realizmus. Generačne ich môžeme rozdeliť:
a)stredná – Mihálik
b)mladšia- Daniel Hevier, Kamil Peteraj
6.po roku 1989 → ... –poézia sa vyvíjala ako celok, ale v nej pôsobilo množstvo predstaviteľov rôznych básnických pokolení. Charakterizuje ju rôznorodosť básnického videnia. Označovaná je ako pluralitná poézia (pluralis=množstvo smerov, prúdov pôsobí)