Slovenská poézia po roku 1945

-môžeme ju rozdeliť do niekoľkých období:

1. obd. 1945-48 – tvorili:
   •nadrealisti (zobr. to, čo je nad al. za každodennou realitou)- Fábry, Žáry, Reisel, Lenko
   •katolícka moderna (zastávala čistú poéziu al lyriku, mala náboženský charakter) – Janko Silan, Hlbina, Haranta, Dilong
   •DAVISTI (zdôrazňovali socialistický realizmus) – Ladislav Novomestský, V.Klementis, A.Siracký, D.Okály
   •vitalisti (zdôrazňovali radosť zo života) – Ján Smrek
   
   
2. obd. 1948-56 – jedinou metódou, ktorou písali, bol socialistický realizmus, opierala sa rozmanitosť umeleckého stvárnenia spoločnosti, bolo to obd. schematizmu, kedy sa jednotlivé diela písali podľa jednej šablóny. Pre toto obdobie je typická absencia osobnej lyriky a téma lásky (čiže chýbala)
   
   
3. obd. 1956-63 – zmeny nastávajú po odhalení kultu osobnosti. Od poézie sa žiadalo, aby forma zodpovedala obsahu. Do literatúry vstupuje nová generácia- preds: Rúfus, Válek. Znamenajú ostrý kontrast s predchádzajúcou lit. S nimi do lit. vchádza aj tematika lásky. V lit. pôsobí Trnavská skupina – boli to autori združení okolo časopisu Mladá tvorba – patrili k nim: Ján Stacko, Ján Ondruš, Ján Šimonovič, Ľubomír Feldek, Jozef Mihálkovič – sú označení ako KONKRETISTI. Chceli písať (písali) pomocou moderných výrazových prostriedkov, odmietali tradicionalizmus a prihlásili sa k avandgardným smerom.
   
   
4. 1963-68- Osamelí bežci – Štrbka, Repka, Laučík – prijali manfest, ktorý sa nazýval Prednosti trojnohých slávikov – napísaný bol obrazne a odmietali v ňom tradičné hodnoty. Poézia by mala byť sebavyjadrením. Do lit.sa vrátili predstavitelia Katolíckej moderny, ktorí zdôrazňovali lásku k človeku a prehlbovanie medziľudských vzťahov.
   
   
5. 1968-89 – obd. normalizácie, kedy politická moc zasahovala do vývinu lit. Z lit. sa vytratili Osamelí bežci, predst. katolíckej moderny a do lit. vstupujú iba predstavitelia, ktorí sa prihlásili k socializmu – socialistický realizmus. Generačne ich môžeme rozdeliť:
   a)stredná – Mihálik
   b)mladšia- Daniel Hevier, Kamil Peteraj
   6.po roku 1989 → ... –poézia sa vyvíjala ako celok, ale v nej pôsobilo množstvo predstaviteľov rôznych básnických pokolení. Charakterizuje ju rôznorodosť básnického videnia. Označovaná je ako pluralitná poézia (pluralis=množstvo smerov, prúdov pôsobí)

Ján Kostra

-b.zb. Hniezda – cítiť v nej vplyv poetizmu a symbolizmu, do popredia dáva motívy detstva, domova a ženy. Charakteristické je zmyslové vnímanie skutočnosti (hudba, výtvarné umenie)

-b.zb. Moja rodná – ovplyvnená bola spoločenskými udalosťami, hlavne mníchovskou zradou, kedy sa básnik obával o svoj domov, pretože sa schyľovalo k vojne, a tým sa menila aj hierarchia hodnôt. Na prvé miesto sa dostala láska k domovu a vlasti. Zbierka je postavená na protiklade minulosti a prítomnosti, mesta a dediny. Mesto je pre neho niečo nepotrebné a dedinu nazýva svojou rodnou. Lyrické vyznanie lásky národu spája s láskou k žene. Tvrdí, že ľudia zabúdajú na svoju vlasť. Odchádzajú za niečím príťažlivejším, ale nakoniec sa vždy vrátia. Celá zb.patrí k tzv. zemitej poézii.

Najdôležitejšie básne zo zb.:

Moja rodná
Nočný pochod - odmietavé stanovisko voči fašizmu
Demobilizácia
Nie

-b.zb. Presila smútku – vznikla počas vojny. Na prvý pohľad sa tu nachádzajú pesimistické verše. Autor sa pod vplyvom vojny javí ako bezcitný, čo sa prejavuje tým, že pohŕda človekom. Chce byť radšej rastlinou al zvieraťom, len nie človekom. Jeho postoj je však výrazom humanizmu a lásky k ľuďom, ale nie k tým, ktorí spôsobili vojnu.

-b.zb.: Ozubený čas -prevláda smútok, autor citlivo prežíva tragiku doby
Všetko je dobré tak

-poéma Ave Eva – ľúbostné vyznanie básnika k žene, oslavou ženstva ako životodárneho princípu. Prepracoval sa od estetického k etickému hodnoteniu ženy.

Vyjadruje súcit s osudom ženy práve uprostred hrôz desivej vojny. Poéma sa skladá z 39 8-veršových strof, kde každá predstavuje samostatný významový celok (spolu so Smrekom tvoria najkrajšie diela slov. ľúbostnej lyriky).

-b.zb. Javorový list – na základe vlastných skúseností konfrontuje súčasnosť s minulosťou a odsúdil vyčínanie fašistov za 2.sv.vojny. konfrontoval život v západných a východných krajinách, je napísaná volným veršom. Najzn.b. Môj rodný dom – predstavuje spomienku na otca, matku, detstvo. Predstavuje návrat do rodného kraja. Autor spomína na skromný dom svojich rodičov, ktorý stál vedľa kaštiela. Táto spomienka je spojená s jeho otcom – pracovitým človekom.

-b.zb. Každý deň- je výsledkom zamýšlania sa nad medziľudskými vzťahmi, je prienikom do osobnej a spoločenskej problematiky, uvažuje o zmysle tvorby aj o spôsoboch ako realizovať vlastnú predstavu poézie. Nikdy neprestal zobrazovať človeka a vždy mal na zreteli citové, myšlienkové a morálne hodnoty. Báseň: Každý deň stretnúť človeka – zobrazil posolstvo ľudskosti a opiera sa o vlastnú vieru.

-b.zb. Len raz – má autobiografické črty. Zamýšla sa nad postavením poézie, vyjadruje vlastné zážitky a spomienky.
-b.zb. Šípky a slnečnice – zvýrazňuje záujem o prírodnú lyriku. Ozýva sa smútok, ktorý vyplýva z pocitu desilúzie, pominuteľnosti života a lásky.
-b.zb. Báseň, dielo tvoje – podobná b.zb. Šípky a slnečnice.
Preklady: francúzska, nemecká, česká, ruská lit.

ZÁVER:

Vvzťah k domovu vyjadruje pomocou vzťahu k milovanej osobe – žene. Tento vzťah mu splýva v jedno. Rodný kraj zosobňuje a oslavuje ho ako milovanú bytosť. Vyznáva lásku k rodnej zemi.