4.3 Hebetrenická schizofrénia
Začína už od puberty. Príznaky sú podobné ako bežné pubertálne zmeny, avšak rozdiel nachádzame vo výraznejšej výstrednosti, šaškovaní, grimasy... (Končeková, 1999, s.106).
Nálada je povrchná, neprimeraná, často sprevádzané zvláštnymi úsmevmi.
Hlavnými príznakmi sú:
- katatonny stupor (znížená pohyblivosť),
- mutizmus (verbálna nekomunikatívnosť),
- negativizmus (odpor voči všetkým nariadeniam),
- rigidita (svalová strnulosť),
- nástavy (udržiavanie nezvyklých polôh),
- excitácia (bezúčelná, motorická aktivita) (http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/psychologia/14387 s.5).

4.4. Paranoidná schizofrénia
Táto forma sa začína prejavovať obvykle od 25 do 35 roku života. Okrem základných porúch myslenia, emócií, vôle, správania sa vyznačuje výraznou vzťahovačnosťou, bludmi o prenasledovaní, o vplyve cudzej osoby alebo tajnej sily. Obsah bludov je rôzny a závisí od úrovne vzdelanosti pacienta a technických vymožeností doby (najprv to boli čarodejnice a dnes je to laser). Bludy sú nelogické a preto sa dajú skoro odhaliť. Halucinácie prevládajú sluchové (tajomné hlasy) (Končeková, 1999, s.107).
Psychotik má dojem, že všetko, čo sa okolo neho deje, je dielom nejakých osôb.
Príklad: U V. H. prepukla táto choroba už v pokročilej forme hneď po manželovej smrti. Pôsobením tejto psychózy jeho smrť neprijala. Bol to pre ňu iba spánok. Aj v pokročilom štádiu rozkladu tela sa s ním nežne láskala a zdalo sa jej hebké a vláčne. „...boli sme šťastní, skoro ako predtým, akoby sa nič nestalo. Pod ruky a nohy som mu podkladala kúsky plátenka s výživnou voňavou masťou. S mŕtvym človekom by som predsa nemohla žiť ani deň...“ Keď jej lekári oznámili, že mŕtvolu jej muža našli v pokročilom stave rozkladu, tvrdí, že túto mŕtvolu im nejakí nepriatelia, ktorí ich dlhšie prenasledujú, podhodili (Syřišťová, 1985, s.97).

5. Schizofrénia u detí
„Predpokladá sa, že základy choroby sú dané od detstva“ (http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/psychologia/14387 s.6).
V preškolskom veku sú častými príznakmi v budúcnosti častých schizofrenikov napr. poruchy koordinácie a motoriky, nerovnomerné používanie rúk, zvláštne držanie rúk a prstov... (http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/psychologia/14387 s.6).
Treba si však uvedomiť, že táto choroba sa u 5 % začína už pred 15 rokom života. Môže sa však vyskytnúť už v 2 rokoch, ale spoľahlivo ju rozoznáme až od 4. roku. Hlavnými príznakmi sú: úzkosť, ľakovosť, autizmus. V škole sa dieťa nesústredí, je vzťahovačné. Okolo 10 roku môžeme určiť halucinácie a bludy prevažne sluchové. Časté sú i poruchy emocionálne a poruchy správania (grimasy) (Končeková, 1999, s.108).

6. Liečba

6.1 Diagnóza
„Schizofrénne ochorenia sa nedajú rozpoznať podľa nijakého jednotlivého symptómu alebo podľa nijakého izolovaného správania“ (Hell, Fischer-Felken, 1997, s.35).
Niektoré nápadnosti sa v menšej miere vyskytujú aj u zdravých alebo inak chorých a preto sa nemôžu uzatvárať, že sa jedná o náchylnosť na schizofréniu. Doposiaľ neexistuje nijaký spoľahlivý znak ani špecifický test (Hell, Fischer-Felken, 1997, s.36).
„Dlhodobé intenzívne pozorovanie jednotlivých chorých nám umožňujú lepšie nahliadnuť do podstaty schizofrénnej psychózy“ (Syřišťová, 1985, s.62).
Najčastejšie postihuje schizoidný typ osobnosti, aj keď sa toto ochorenie môže vyskytnúť i u iných typov (Syřišťová, 1985, s.47).
„Jednorazové ochorenie na schizofréniu však neznamená, že by ochorenie muselo pretrvávať. Po odznení schizofrénneho stavu, a to aj keď trvá dlhé obdobie, už nemôžeme hovoriť o nejakej schizofrénii alebo o schizofrénnom človeku“ (Hell, Fischer-Felken, 1997, s.36). Diagnóza sa opiera hlavne o pacientove poruchy vnímania a myslenia. „Tieto symptómy sú dôležité pre diagnózu, ale zaistiť ju nemôžu. Zostáva otvorená otázka, čo je skutočnou podstatou ochorení, ktoré nazývame schizofrénie (Hell, Fischer-Felken, 1997, s.37).