3.2 JOZEJ MILOSLAV HURBAN

Narodil sa 19.marca 1817 v Beckove, zomrel 21.februára 1888 v Hlbokom.
Básnik a prozaik, literárny kritik obdobia romantizmu. Bol redaktorom, vydavateľom, jedným z kodifikátorov spisovnej slovenčiny. Študoval na bratislavskom lýceu, potom pôsobil ako evanjelický farár. Aktívne sa zapojil do povstaleckých bojov v rokoch 1848-49, bol spoluautorom Žiadostí slovenského národa, predsedom Slovenskej národnej rady.

Precestoval Slovensko, Čechy i Moravu a o svojich cestách napísal cestopis Cesta Slováka ku bratrům slovenských na Morave a v Čechách (1841). Z histórie Slovanov napísal triptych Osudové Nitry (1842), Svadba krála velkomoravského (1842) a Svatoplukovci aneb pád ríše Velkomoravské (1844). Historická povesť Olejkár (Nitra 1844) je najčítanejším dielom Jozefa M. Hurbana. Písal satiry – Korytnické poháriky (1847), „noveletky” – Od Silvestra do Troch kráľov (1847) i rozsiahlejšie prozaické diela ako Slovenskí žiaci (1853) a dvojdielny román Gottšalk (1861), ktorý vyšiel v češtine, hoci bol koncipovaný v slovenčine, básne Piesne nateraz (1861). Jeho hlavným dielom v oblasti životopisnej a memoárovej tvorby je rozsiahli životopis Ľudovíta Štúra, ktorý bol publikovaný v obnovených Slovenských pohľadoch. Z literárnokritických prác sú najvýznamnejšie Hlasy proti slovenčine (1846), Slovensko a jeho život literárny (1847) a Čomu nás učia dejiny (1869). Na sklonku života publikoval prácu Viliam Paulíny-Tóth a jeho doba.

3.3 MICHAL MILOSLAV HODŽA

Narodil sa 22.septembra 1811 v Rakši, zomrel 26.marca 1870 v Cieszyne (Poľsko).
Romantický básnik, prozaik, publicista a vydavateľ. Bol členom Spoločnosti reči a literatúry československej a predsedom spolku Tatrín. Štúdia evanjelickej teológie začal v Prešove, potom pokračoval v Bratislave a ukončil ich vo Viedni. Pôsobil ako kňaz v Liptovskom Mikuláši.
Roku 1843 spolu s Ľudovítom Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurbanom rozhodoval o novom spisovnom jazyku. Zúčastnil sa revolúcie roku 1848-49. po konfliktoch s nežičlivcami slovenského hnutiu musel opustiť Liptovský Mikuláš a usadil sa v Poľskom Tešíne.
Svoje básne Meč křivdy a Československá řeč uverejnil roku 1836 v almanachu Plody. K jeho najvýznamnejším epickým skladbám patria Matora, Slavomiersky (1862) a Vieroslavín (1911-12).
Z jeho spisov obraňujúcich spisovnú slovenčinu sú najvýznamnejšie Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo a Větín o slovenčine. Zostavil Zpěvník, do ktorého sám prispel 43 básňami a piesňami.

3.4 JANKO KRÁĽ

Narodil sa 24.apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 23.mája 1876 v Zlatých Moravciach.
Básnik, najvýraznejší predstaviteľ slovenskej romantickej poézie. Študoval na gymnáziu v Gemeri, na lýceu v Levoči, v Kežmarku a v Bratislave, odkiaľ spolu s ďalšími študentmi odišiel na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z profesúry. Pôsobil na mnohých miestach Uhorska, až roku 1862 sa usadil v Zlatých Moravciach ako prísažný pravotár. Tu žil do konca svojho života, keď mesto zastihla týfová epidémia a stal sa jej obeťou. Pochovali ho na neznámom mieste, dodnes nepoznáme ani miesto jeho posledného odpočinku ani jeho autentický portrét.

Revolučné udalosti rokov 1848-49 zastihli Janka Kráľa v Pešti. Stal sa ich priamym účastníkom nielen svojimi básňami, ale i svojimi činmi. Spolu s učiteľom Jánom Rotaridesom búril ľud v hontianskych obciach proti pánom. Bol zatknutý a uväznený v Šahách a v Pešti. Po prepustení v januári 1849 sa opäť pridal k slovenským dobrovoľníkom.
V poézii Janka Kráľa zaznieva nepokoj, ideál slobody, ale je v nej i nežnosť, čaro a krása prírody, láska i tragika. Jeho básne a balady vychádzali v časopisoch a almanachoch. V almanachu Nitra vyšli r. 1844 balady Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Moja pieseň, Zabitý; v Orle tatránskom Orol, Duma bratislavská, Kríž a čiapka, Slovo, Návrat, Krivoprísažnica a iné. Ďalšie básne – Hlásnik národa, Jarná pieseň, Šahy, Duma dvoch bratov, Výlomky z Jánošíka, Krajinská pieseň, Bezbožné dievky, Skamenelý, lyrickoepická a dramatická skladba Dráma sveta (Dvanásť slov) a mnohé iné.
Janko Kráľ je právom považovaný za kráľa slovenskej balady. Súborné dielo jeho poézie vyšlo prvýkrát až v roku 1893 pod názvom Verše Janka Kráľa.