3.5 SAMO CHALUPKA

Narodil sa 27.februára 1812 v Hornej Lehote, zomrel 19.mája 1883 v Hornej Lehote.
Básnik, tvorca romantického historického spevu. Brat Jána Chalupku. Študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu a po bojoch v Haliči na teologickej fakulte vo Viedni. Od roku 1840 pôsobil až do svojej smrti ako farár v Hornej Lehote.
Básnická tvorba S. Chalupku nie je rozsiahla, ale je o to dôležitejšia, lebo je akoby spojovníkom medzi klasicistami a romantikmi. Vyšla v jednej zbierke Spevy (1868). Svoje prvé básne písal v češtine, ale z nich cítiť slovenské vlastenectvo – Večer pod Tatrou, Při návratu do vlasti, Toužba po vlasti, Nárěk slovenský, Má vlast a iné. Svoje básne s historickou tematikou písal už v slovenčine, ale v otázke pravopisu bol neústupný – žiadal väčšie uznanie pre nárečie svojho kraja. Námet pre svoje historické básne čerpal z ľudovej piesne a z ľudovej epiky, inšpirovala ho jánošíkovská tematika – Likavský väzeň, Kráľohoľská, ale aj hrdinský protiturecký odpor – Boj pri Jelšave, Turčín poničan, aj iné historické témy – Branko, Kozák, Odboj Kupov, Väzeň a mnohé iné. Vrcholným dielom hrdinskej epiky S. Chalupku je báseň Mor ho! (1861), v ktorej odsúdil amorálnosť utláčateľov a vyzdvihuje silu a morálnosť utláčaných.

3.6 JÁN BOTTO

Narodil sa 27.januára 1829 vo Vyšnom Skálniku, zomrel 28.apríla 1881 v Banskej Bystrici.
Štúrovský romantický básnik. Študoval zememeračské inžinierstvo v Pešti, potom pôsobil na rôznych miestach Slovenska. Podporoval Maticu slovenskú i slovenské gymnázium v Revúcej. Bol jedným z jeho zakladateľov a patrónov. Bol členom Jednoty mládeže slovenskej.
Svoje romantické básne a balady začal písať už počas štúdií. Čerpal z ľudovej poézie. Prenikavý úspech dosiahol skladbou – romantickým eposom s deviatimi spevmi – Smrť Jánošíkova (1862). Tento motív spracoval už v roku 1846 v Piesni Jánošíkovej.
Z ďalších skladieb – Svetský víťaz, Poklad Tatier, Obraz Slovenska.
Z aktuálnych básní – Duma pri Dunaji, Renegátovi, Vrahom, 6.lipeň 1861, 4.august 1863 a mnohé ďalšie. Z posledných skladieb je neukončená Čachtická pani.
Neobyčajne cenným literárnym dedičstvom sú jeho balady Dva hroby, Z vysokých javorov lístočky padajú, Žltá ľalia, Margita a besná, Lucijný stolček, Krížne cesty.
Z ľudových povestí spracoval: Tajný šuhaj, Práčka na Rimave, Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca, Povesť bez konca a iné.
Súborné dielo Jána Bottu vyšlo r.1880 pod názvom Spevy Jána Bottu. V roku 1994 vydal Cyril Kraus knihu Ján Botto: Život a dielo v dokumentoch.

3.7 ANDREJ SLÁDKOVIČ

Narodil sa 30.marca 1820 v Krupine, zomrel 20.apríla 1872 v Radvani nad Hronom.
Romantický básnik generácie štúrovcov, prekladateľ. Vlastným menom Andrej Braxatoris. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici a v Bratislave a v Ústave reči a literatúry patril medzi popredných básnikov. Svoje štúdia ukončil v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ, neskôr ako evanjelický farár na viacerých miestach. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine a stal sa zakladajúcim členom Matice Slovenskej.

Svoje prvé básne uverejnil v češtine v almanachu Nitra a v Orle tatránskom. Niektoré z nich preložil, ostatné sa nezachovali. Boli to zväčša alegorické vlastenecké básne Anjel pokoje, Naděje, K Nitře, Potěcha, Ctibor, Nehaňte ľud môj, Hron a iné. Prelomom v jeho tvorbe bola rozsiahla básnická skladba Sôvety v rodine Dušanovej. Vznikla v najplodnejších rokoch básnikovej tvorby (1844-48), knižne vyšla roku 1861. V tomto období vznikla aj najkrajšia básnická skladba slovenskej romantickej poézie Marína (1846), ktorej námet ponúkol sám život, keď sa básnik zaľúbil do dcéry medovnikára Pavla Pišla Márie, ale jeho láska nebola opätovaná.

Nevyjadril v nej však len svoje ľúbostné pocity k žene, ale aj lásku k vlasti, k národu. Oslava slovenského ľudu je i v druhej najslávnejšej básnickej skladbe Andreja Sládkoviča Detvan (1853), ktorej hlavnými hrdinami sú ideály slovenský mládenec Martin a jeho verná a krásna Elena. Skladba Detvan sa skladá z piatich spevov – Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka. Revolučné roky 1848-49 uvítal básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Ďalšie básne Andreja Sládkoviča plnili národnobuditeľskú úlohu – Znovuzrodenec, Prosba (na obranu spisovnej slovenčiny), Štiavnica, Duchu Puškinovmu, Opustená, Svätomartiniáda, Lipa cyrilometodejská, Omladinám, Pozdrav a mnohé iné. Prekladal z francúzštiny a nemčiny a jeho preklady prispeli k povzneseniu slovenskej literatúry.