2.2 SPOLKY
Charakteristickým prejavom rozvíjajúceho sa národného povedomia koncom 18. a začiatkom 19. storočia, ktorý úzko súvisel s osvietenským hnutím, je zakladanie literárnych a kultúrno-vzdelávateľských spoločností, ktoré si v duchu osvietenských snáh stanovili cieľ vydávať a rozširovať literárne a populárno-vedecké diela, pestovať vedu a vzdelávať ľud rozširovaním vedeckých poznatkov, národne ho uvedomovať, budiť v ňom záujem a lásku k materinskému jazyku. Program týchto spoločností sa úzko dotýkal aj školských otázok.
Najvýznamnejšie spoločnosti, ktoré vtedy u nás vznikli, boli Slovenské učené tovaryšstvo v Trnave (založené v r.1792) a Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v Pešti (zal. 1834). Podieľali sa na rozvoji národného a kultúrneho života.
Z hľadiska národného a kultúrneho rozvoja Slovákov má najväčší význam bratislavský Spolok literatúry slovenskej, o založenie ktorého sa najviac zaslúžili Bohuslav Tablic a Juraj Palkovič. Tento význam nadobudol ani nie tak vlastnou činnosťou, ale tým, že sa r. 1803 zriadila na bratislavskom evanjelickom lýceu ako jeho organická zložka Stolica reči a literatúry slovenskej. Pri tejto sa utvorila na konci dvadsiatych rokov študentská Spoločnosť česko-slovanská, členovia ktorej mali rozhodujúcu úlohu v slovenskom národnom hnutí tridsiatych a štyridsiatych rokov. Okrem vzdelávania slovenskej mládeže v materinskom jazyku, v literatúre domácej a iných slovanských národov, mala sprostredkúvať výmenu kníh medzi Slovenskom, Čechmi i Moravou. Zriadením Stolice reči a literatúry slovenskej, ale najmä študentskej Spoločnosti česko-slovanskej, ktorú si r. 1828 založila z vlastnej iniciatívy národne uvedomelá slovenská mládež, stala sa Bratislava v tridsiatych a štyridsiatych rokoch najvýznamnejším strediskom slovenského národného hnutia. Bratislavské lýceum malo svojou vysokou úrovňou v tom čase vedúce postavenie medzi evanjelickými školami na Slovensku.
2.3 OBDOBIE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA
2.3.1 Spoločnosť česko-slovanská:
Pre rozvoj slovenského národného života mala v tom čase najväčší význam Spoločnosť česko-slovanská, ktorej rozkvet nerozlučne súvisel s osobnosťou a činnosťou Ľudovíta Štúra. V polovici tridsiatych rokov pod Štúrovým vedením sa organizácia a obsah Spoločnosti ustálili. Dva razy do týždňa boli v Spoločnosti tzv. praktické hodiny, na ktorých sa prednášali voľne vybrané básnické alebo prozaické diela, čítali sa vlastné písomné práce. Po prečítaní práce a posudkov bola diskusia. Druhou časťou činnosti Spoločnosti boli tzv. teoretické hodiny, na ktorých miestopredsedovia Spoločnosti konali prednášky z materinského jazyka a iných slovanských jazykov, z domácich aj slovanských dejín a literatúry.
V r.1836 sa konala v najväčšej tajnosti vychádzka na Devín. Účastníci na znamenie vernosti slovanstvu prijali ku krstnému menu aj symbolické slovanské meno (Ľ.Štúr-Velislav, J.Hurban-Miloslav). Keď v r. 1837 zakázali na školách študentské spoločnosti, členovia bratislavskej Spoločnosti, aby mohli ďalej pracovať podľa dovtedajších organizačných foriem a vnútornej náplne, pretvorili Spoločnosť na Ústav slovanský, potom práca mohla pokračovať.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Štúrovci
Dátum pridania: | 08.03.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Iavia | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 933 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 28.1 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 46m 50s |
Pomalé čítanie: | 70m 15s |
Zdroje: Klátik, Zlatko: Slovenský a slovanský romantizmus. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. , Bakoš, Ľudovít: Štúrovci a slovenská škola v prvej polovice 19. storočia. Bratislava: SPN, 1960., Kraus, Cyril: Slovenský literárny romantizmus. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1999., Matuška, Alexander: Štúrovci. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1981.