2.3.2 Štúrova generácia:
Dušou Spoločnosti a neskôr Ústavu bol Ľudovít Štúr. Štúrom vedená generácia sa stala najuvedomelejšou národnou inteligenciu, organizátorkou slovenského politického, literárneho a kultúrneho života, ktorá podľa vzoru svojho učiteľa spájala národný, politický a kultúrny program s vysokými mravnými požiadavkami. Táto generácia, ktorá zohrala v slovenskom národnom živote predchádzajúceho storočia najvýznamnejšiu úlohu, oprávnene sa nazýva generáciu štúrovskou.
2.3.3 Štúr - vychovávateľ mládeže:
Veľkosť Štúrovej osobnosti ako vychovávateľa mládeže je v tom, že svoju výchovnú prácu správne spájal so slovenským národným životom. Štúr sa zacielil vo svojej výchovnej práci najmä na prípravu mládeže. Mládež sa zaväzovala sľubmi, že bude v živote, po opustení školy, obetavo pracovať v záujme lepšieho hmotného a kultúrneho postavenia slovenského ľudu. Už v tomto období Štúr správne usudzoval, že vzdelanie ľudu, zakladanie škôl, knižníc a iných kultúrnych vzdelávateľských ustanovizní je významným prostriedkom na zlepšenie životnej úrovne ľudu, na rozvoj hospodárskeho života, remesiel, priemyslu a obchodu. Štúrovci správne videli v hmotnej biede a feudálnom útlaku hlavnú príčinu zaostalosti a nízkeho vzdelania ľudu. Túto príčinu odstrániť bolo hlavným cieľom ich činnosti.
Podľa Štúra niet ničoho vznešenejšieho, ako pracovať pre národ, za ktorý sa treba odriekať osobného šťastia, ba aj život obetovať. Štúr však učil mládež, že láska k národu nesmie byť slepá, obmedzená úzkymi národnými záujmami, ale v duchu Herderovho a Kollárovho humanizmu chápal ju ako nevyhnutný stupeň lásky k celému ľudstvu. Štúr osobným príkladom slúžil mládeži za vzor obetavej práce v záujme ľudu, okrem iného nekompromisne bojoval proti feudálnemu spoločenskému zriadeniu pod heslom slobody, rovnosti a bratstva.
Správne volenými výchovnými metódami, vysokou náročnosťou Štúr aktivizoval mládež, viedol ju k sústavnému štúdiu, disciplinovanosti. Bol u svojich žiakov a vrstovníkov milovaným učiteľom, vzorom obetavosti, mravnosti, pracovitosti a hlbokej lásky k národu, ale aj uznávanou vedeckou a politickou osobnosťou.
Štúrova učiteľská práca, na ktorú sa svedomite pripravoval, netrvala dlho. V decembri 1843 zakázalo mu vedenie bratislavskej cirkvi, ktoré bolo nástrojom politických síl, nepriateľských slovenskému národu, vyučovať na lýceu. Štúr bol násilne odtrhnutý od školy, ostával však naďalej v úzkom kontakte s mládežou, tajne sa s ňou schádzal a radil jej v práci.
Činnosť členov Spoločnosti a Ústavu hlboko sa dotýkala vo svojom širokom programe -národne uvedomovať a vzdelávať slovenský ľud v záujme jeho hospodárskeho a politického oslobodenia spod feudálneho útlaku - školských otázok. Význam školy z hľadiska záchrany a rozvoja národného života zdôraznil Štúr v úvodnej reči na prvom zasadaní Spoločnosti r.1835, keď ju označil za jeden z dvoch najdôležitejších prostriedkov vzdelávania národa. Štúrovci takto vysoko hodnotili význam národných škôl napospol.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Štúrovci
Dátum pridania: | 08.03.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Iavia | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 933 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 28.1 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 46m 50s |
Pomalé čítanie: | 70m 15s |
Zdroje: Klátik, Zlatko: Slovenský a slovanský romantizmus. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. , Bakoš, Ľudovít: Štúrovci a slovenská škola v prvej polovice 19. storočia. Bratislava: SPN, 1960., Kraus, Cyril: Slovenský literárny romantizmus. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1999., Matuška, Alexander: Štúrovci. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1981.