Pri porovnaní akéhokoľvek dotyku predmetu z dreva, s dotykom z kovu, hliny alebo kameňa je drevo stále teplé, akoby žilo aj po dňoch, kedy už bolo zužitkované.

Dobrodenie dreva nás sprevádza po celý život. Človek odpočíval v drevenej kolíske hneď po narodení, z dreva je posteľ, stôl, stoličky, ktoré mu denne slúžia počas celého života a z dreva bude i jeho schránka na mieste večného odpočinku.

V súčasnej dobe, v ktorej sa opäť snažíme o materiálovú a výrazovú čistotu výtvarného prejavu, objavuje sa v tvorivej praxi požiadavka poctivého remesla so všetkou jeho tradičnou cnosťou, čo je predpokladom skutočného majstrovstva. Keby som sa neusiloval dosiahnuť profesionalitu v remeselných prácach s drevom, môže sa i tak moja činnosť stať predmetom dobrej zábavy, zdrojom mnohých potešení a radostí. Ak tvoríme niečo krásne, máme pri tom pocit hlbokého vnútorného uspokojenia. Pri činorodej práci, ktorá vedie k tvorivej zručnosti, otvára sa človeku akoby nový svet.

Vďaka svojím unikátnym vlastnostiam je drevo aj v súčasnej dobe nenahraditeľným materiálom využívaným v najrôznejších oblastiach života človeka. Jeho krása a pôvab spojené s fantáziou, zručnosťou, umeleckým majstrovstvom vedia v dnešnej dobe počítačov a vyspelej techniky potešiť a priniesť radosť aj mladému modernému človeku.

Poskytuje osobitné možnosti výrazu. Vnáša do domácností teplo a neoceniteľnú útulnosť. Dovoľujem si podotknúť, že je neoddeliteľnou súčasťou života nášho a našich predkov. Tým, že je drevo najdostupnejšou surovinou využívame ho takmer všade aj dnes. Drevospracujúci priemysel využíva napr. nábytkový priemysel, vyrába sa papier, veci každodennej potreby, šperky, knihy, v minulosti lode, prvé automobily a lietadlá. S istotou môžem tiež povedať, že aj v súčasnosti je drevársky priemysel veľmi populárny. Vyrábajú sa z neho veci potrebné i menej potrebné. Má všestranné využitie vďaka svojim vynikajúcim konštrukčným estetickým a iným kvalitám.

Zaujímavosťou je, že napríklad mesto budované na vode, akým sú Benátky, majú základy nie z kameňa ale z dreva. Dubové drevo má svoje kvality pretože je veľmi tvrdé a vo vode sa stáva ešte pevnejším. Hovoríme o takzvanom čiernom dube z ktorého sa zhotovujú konštrukcie pilotov mostov. Do typickej slovenskej kultúry tiež neodmysliteľne patria už dnes historické drevostavby. Turistickým ruchom sú vyhľadávané múzeá a skanzeny napríklad vo Vlkolínci, Čičmanoch a na Kysuciach, ktoré sú zvláštnosťou pre zahraničných turistov. Navštívil som múzeum Oravskej dediny a dozvedel som sa trošku viac o živote v minulosti. Bolo pravdou kedysi, že Slováci boli národom mierumilovným, pokorným a jednoduchým.

Krásna panoráma rannej hmly nad dedinkou v ktorej, akoby niekto žil dýcha skutočným životom. Súčasťou kresťanskej kultúry sa presadzovali aj myšlienky pokory a to najmä v období románskom a v období gotiky. Vtedy sa začali stavať kostolíky. Kamenný kostolík alebo kostol si mohli dovoliť postaviť bohatšie mestá, pretože vyberali mýto z obchodu a komunikácií v dedinkách a lazoch (raloch, či kopaniciach) bol život jednoduchší a stavali sa kostolíky drevené, o nič menej hodnotné.
Často boli zhotovované a prestavované bez jediného kovového klinca. Čo dokáže poskladať len skutočný majster a môžem smelo tvrdiť, že na Slovensku žilo aj žije veľa šikovných ľudí.

V okolí môjho rodného mesta Žilina je niekoľko takýchto veľkolepých stavieb ako napr. kostol v dedinke Trnové pri Žiline alebo drevený kostol v Závodí, ktorý je v súčasnosti veľmi vyhľadávaný pre svoj romantický vzhľad u mladomanželských párov.
Sochárstvo a drevo

Sochárstvo na Slovensku má hlboké tradície. Ak hovoríme o sochárstve nedá mi nespomenúť sochárstvo na Slovensku a teda v Levoči. O Majstovi Pavlovi sa zachovalo pomerne veľké množstvo cenných informácii, ktoré mi v mojom odbore umelecké rezbárstvo veľmi pomohli.

Z tohto dôvodu, že som už podobnú seminárnu prácu vypracovával si nedovolím obísť tohto geniálneho majstra, ale jeho tvorbu nebudem v tejto práci podrobne rozvádzať a pokúsim sa priblížiť niečo menej známe a predsa zaujímavé. A to je Sochárstvo v Antickej kultúre.

Nedokážem úplne presne pochopiť ako mohli v antike drevo ako materiál v sochárstve odsudzovať. Doslova ním opovrhovali, pokladali ho za menejcenný a za prvoradý pokladali kameň a neskôr kov. Vieme o tom, že ho maximálne využívali ako stavebný materiál pri stavaní veľkolepých stavieb, dokonca na ňom varili, či zohrievali sa pri ňom. Keď budovali ríšu, chceli aby sochy a paláce stáli dlhé roky aj po ich živote. Toto kritérium, ktoré bolo považované za prvoradé. A práve toto jediné kritérium drevo nespĺňalo. Preto bolo považované za druhoradý prvok v ich živote.

Z čias Antiky existuje len jediný písomný doklad , ako svedectvo o použití dreva v sochárskej tvorbe. Objavuje sa zase ako druhoradý, a možno aj tak trochu nepovšimnutý, a tým je div sveta o Feidiovej soche Dia v Olympii. Tiež sa o tejto pamiatke hovorí ako o jedinom dive sveta nachádzajúcom sa na európskej pevnine.

Sochu Zeusa vyhotovil Feidias na počesť olympijských hier a ľud mu prinášal obetné dary. Socha bola umiestnená v helénskom chráme v sediacej polohe na tróne v úzadí siene a dotýkal sa hlavou stropu. Socha bola teda z dreva a zobrazovala Dia obnaženého do pol pása. Jeho telo pokrývali lupienky jemnej ružovkastej slonoviny a odev zdobili zlaté lístky. V jednej ruke držal zlatú sochu Niké, bohyne víťazstva, druhou sa opieral o vysoké žezlo. Zeus bol taký veľký, majestátny, že Feidias, keď dokončil svoje dielo, údajne pristúpil k soche, ktorá ani čo by plávala nad čiernou mramorovou dlažbou chrámu a spýtal sa :
-si spokojný, Zeus?
A na to zarachotil blesk.

Zachoval sa nám opis Diovho kresla, ktoré bolo zdobené basreliéfmi zo slonovej kosti a zlatými soškami bohov. Bočné strany trónu boli pomaľované maliarom Panainom, Feidiovým príbuzným. Neskôr byzantskí cisári previezli sochu so všetkou opatrnosťou do Konštantinopolu. Hoci boli kresťania, nikto ani náboženský fanatici sa neodvážili zničiť sochu. V 5. storočí n. l. palác cisára Theodosia II. vyhorel a z drevenej sochy kolosu zostalo len zopár obhorených kostených lístkov a kvapky roztečeného zlata...

Slovo na záver

Je však paradoxom bezohľadnosť ľudstva voči prírode a svojmu okoliu, ktoré si pretvára a zároveň ničí kus niečoho tak nádherného ako je strom. Lesy tvoria naše slovenské prostredie a plnia ho zdravým vzduchom. V posledných rokoch došlo k mnohým škodám a úbytku lesného bohatstva spôsobeného, ako iste vieme, prírodnými nešťastiami. Som presvedčený, že je to dôsledok nedbanlivosť a ľahostajnosť zo strany človeka. Neuvedomujeme si že môžeme veľmi rýchlo prísť o všetku túto krásu.
Ďalším aktuálnym problémom je fakt že dreviny ohrozuje škodca zvaný lykožrút, ktorý sa rozširuje najmä v poslednej dobe v dôsledku uplynulých kalamitných udalostí z kalamitného dreva , preto človek zahájil obrovský boj o záchranu ešte živých stromov, aby tak aspoň z časti splatil svoj dlh voči lesu a prírode vôbec.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk