V súčastnej dobe Internet pokrýva prakticky celý svet, vrátane Antarktídy. Nepripojené sú asi len niektoré rozvojové krajiny. V oblasti počítačových komunikácií platí obľúbená fráza o ,,otváraní sa svetu" a ,,návratu do Európy" po páde komunistického režimu takmer doslova. Nástup sieťových komunikácií vo vtedajšom Československu naozaj začal až po roku 1989. Režim síce padol, ale zanechal nám problémy technického rázu - nevhodnú komunikačnú infraštruktúru, tak potrebnú pre väčší rozvoj počítačových sietí. Preto sa k nám dostali najprv také druhy sietí, ktoré nemali vysoké nároky a vystačili s linkami
verejnej telefónnej siete. Pripojenie Československa k Internetu sa datuje k novembru 1991. Slávnostný akt formálneho pripojenia k Internetu však prebehol až 13.februára 1992 na ČVUT v Prahe. Po rozdelení federácie vznikli v každej z republík vlastné siete.
3.VYHLIADKY INTERNETU DO BUDÚCNOSTI
Aké sú súčastné trendy Internetu?
- Každý deň pribúda okolo 150 nových obchodných spojení.
- Odhaduje sa, že približne 15% užívateľov používa Internet denne.
- Očakáva sa, že (aspoň v najbližších rokoch) bude zachovaný exponenciálny trend nárastu nových pripojení.
Na prelome tisícročí počet prepojení presiahol sto miliónov. Tým sa otvárajú ďalšie a ďalšie nové príležitosti v poskytovaní informácií a služieb. Trh stále ešte nie je úplne nasýtený ponukou spoločností poskytujúcich služby, ktoré sa týkajú napojenia serverov, služieb elektronickej pošty, prístupu k rôznym databázam, on-line publikovaniu a ďalším aspektom. Šlágrom dnešnej doby sa stáva zavádzanie elektronických transakcií, umožňujúcich vykonávať bežné operácie v bankovníctve a pri otváraní kompletných virtuálnych obchodných domov.
Ostáva sa zamyslieť, kam vlastne Internet ako celosvetová informačná sieť smeruje. Vývojová krivka výpočtovej techniky a prostriedkov s ňou spojených je tak strmá, že extrapolácie ,,čo bude za rok, za desať rokov" môžu viesť k úvahám patriacim skôr do ríše sci-fi. Bude možné ovládať počítač vlastnými myšlienkami? Kto vie. Je tu nové tisícročie, Internet tu jednoducho je, a je len na nás, aby sme ho využívali vo svoj prospech celej planéty.
4. KLADY A ZÁPORY INTERNETU
Tak ako má každá minca svoju hlavu a znak, aj Internet má svoje klady a zápory. A tu je pravdaže všetko relatívne. To, čo niekto považuje za zápor, môže byť pre iného kladom a naopak.
Jedným z najväčších kladov Internetu je fakt, že môže poslúžiť ako takmer bezodný zdroj informácií. Aj keď sa neustále rozširuje okruh platených služieb, stále máte reálnu nádej, že tu takmer vždy zadarmo nájdete veľa informácií o tom, čo práve potrebujete. Literárnu rešerš potrebnú k zahájeniu práce na nejakom probléme urobíte priamo pri svojom písacom stole a to väčšinou skôr, ako by ste vôbec peši došli do knižnice. Rozsah toho, čo sa na Internete publikuje, rastie každým dňom. Neaktuálne informácie sú dynamicky nahrádzané tými čerstvými. Časový rozdiel medzi okamihom, keď sa ,,niečo stane", a okamihom keď to ,,niečo" môže byť zverejnené pre všetkých ostatných, je minimálny. V praxi to môžu byť hodiny, dokonca aj minúty. Porovnajte to s dobou nutnou pre to, aby sa nejaká informácia dostala napríklad do redakcie odborného časopisu, časopis sa vytlačil a vytlačené čísla sa distribuovali. Internet tiež predstavuje ideálne médium pre prezentáciu čohokoľvek - informácie o výsledkoch výskumu, ponuke služieb, výrobkov, nemovitostí, pracovných príležitostí.. a ďalších vecí. V jednej chvíli je uverejnená ponuka - napríklad automobilka príde s informáciami o novom modeli svojho auta - a v nasledujúcom
4
okamihu si môžu milióny ľudí údaje pozrieť. A nielen to, môžu si automobil (televízor, alebo napr. ponožky podľa poslednej módy) objednať. Pomocou internetovej elektronickej pošty je možné dosiahnuť, že vaša správa dorazí k adresátovi skôr, ako keby ste inokedy zložili kryt z písacieho stroja a vložili do neho papier.
Na začiatku odstavca padlo slovo ,,zápory". Existujú vôbec nejaké? Internet sa doposiaľ riadi úplne demokratickými princípmi publikovania. Neexistuje filtrácia informácií, najmä pre tých, ktorí sa pripojujú súkromne, mimo rámca nejakej podnikovej siete. Kvalita toho, čo na stránkach Internetu nájdete, môže byť rôzna. Nikto vám nezaručí, že to, alebo ono, je skutočne pravda. ,,To je ale príšerné!", žalostne zakvíli opatrný užívateľ. Naproti tomu sa dá namietať, že prístup k obsahu Internetu je veľmi podobný surovému životu. Vidíte okolo seba veľa vecí a je len na vás, ktoré z nich vás zaujmú a ktorým uveríte. Nikto za vás nič nefiltruje, neodstraňuje (podľa neho) nevhodné veci a nekŕmi vás precedeným inertným odvarom. Nikto vám ale tiež nenápadne nepodsúva iba to, čo sa jemu a tomu, kto ho za to platí, hodí. Vyberte si, všetko je vo vašich rukách....
Toľko k obsahu Internetu. Čo však býva často na veľmi zlej úrovni, je jazyková podoba informácií. Úroveň niektorých stránok, najmä tých našich, slovenských, je na takej úrovni, že možno oprávnene uvažovať o tom, že autor chodil do školy ešte v dobe, keď platili ospravedlnenia typu ,,nemohol ísť do školy, lebo musel pásť dobytok". Neuveriteľný výskyt hrubých priestupkov proti pravidlám materinského jazyka udivuje najmä na niektorých stránkach oficiálnych organizácií a inštitúcií. A to aj preto, že väčšina nástrojov, pomocou ktorých sa texty vytvárajú, disponuje prostriedkami pre jazykové korekcie - a to dnes už celkom samozrejme aj v slovenčine.
Je najvyšší čas túto kapitolu ukončiť, lebo si môžete pomyslieť, že platí rovnica ,,Internet = Boh ", a že každému užívateľovi sediacemu pri počítači automaticky naskakuje svätožiara.
5. PRIPOJENIE K INTERNETU
Pred špecifikáciou vášho konkrétneho spôsobu pripojenia na Internet si položte otázku - ,,Kto som a čo hľadám? ". Ide len o to, odkiaľ, s akým cieľom a ako často sa na Internet chcete pripájať - čo od neho vlastne očakávate. Niečo iné bude, ak potrebujete po večeroch občas využívať služby elektronickej pošty a zbežne si prehliadať internetové vydania vášho obľúbeného periodika, a niečo iné bude, ak potrebujete ako majiteľ softvérovej firmy trvalo pripojiť celú lokálnu sieť s päťdesiatimi zamestnancami.
Najprv si ujasnime dve dvojice pojmov:
analógový signál
- Analógový signál, ktorý poznáte z bežného telefónu, má spojitý priebeh (ako vlna) - teda pozostáva z nekonečného množstva hodnôt. Pokiaľ sa k nemu na prenosovej ceste pridajú rušivé hodnoty (šumy), je u príjemcu možné pôvodný signál len ťažko zrekonštruovať, prípadne sa to nepodarí vôbec. Prečo sa však používa? Analógové zariadenia sú omnoho jednoduchšie (teda aj lacnejšie) a k prenosu je možné bez úprav využiť najväčšiu ,,pavučinu" sveta - telefónne linky.
digitálny signál - Digitálny signál si naopak môžete - predstaviť ako sled jednoznačne identifikovateľných nespojitých hodnôt zodpovedajúcich nulám a jednotkám dvojkovej sústavy. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči chybám.
pripojenie vytáčanou linkou - Princípom je, že sa - k Internetu pripájate modemom pomocou bežnej telefónnej linky len na dobu každého ,,posedenia" po vytočení príslušného čísla stykového uzlu. Toto pripojenie sa tiež označuje ako dial - up.
pripojenie pevnou linkou – Tu - je počítač pripojený stále, pomocou trvalo prenajatej linky - 24 hodín denne. Prenájom linky je pomerne drahý.
Z hľadiska fyzického pripojenia prichádzajú zväčša do úvahy nasledovné spôsoby:
Najčastejším je prípad, keď - potrebujete k Internetu občas pripojiť samostatne stojaci počítač ( napríklad vaše domáce PC alebo notebook na cestách v hoteli), prípadne aj malú počítačovú sieť. Tu bude vhodné periodicky sa pripájať modemom, cez vytáčanú telefónnu linku ( pripojenie dial - up).
Ak je potrebné, aby ste boli pripojení - veľmi často, alebo dokonca 24 hodín denne, prenajmite si pevnú linku. S jej pomocou je možné pripojiť aj samotný počítač, ale používa sa predovšetkým pre pripojenie celých ( firemných) sietí. V rámci takto pripojenej siete môžu potom s Internetom komunikovať všetky jej počítače. Pripojenie je pomerne nákladné, pre súkromníka môže byť výhodné až pri vyšších objemoch prenášaných dát.
- Veľmi kvalitný prenos dát zaistí pevná digitálna linka ISDN. Tá odstraňuje nutnosť konvertovať digitálny signál z počítača na analógový a späť. je nutné mať špeciálnu kartu ISDN, alebo modem podporujúci
