Podniková ekonomika

Manažment ako proces – má funkčnú , inštitucionálnu podobu. Manažérske funkcie – a)plánovanie – stanovenie cieľa(vecné vymedzenie, materiálnosť, časové ohraničenie), Stanovenie prostriedkov(pracovné, materiálové, kapacitné, finančné), určenie spôsobu na dosiahnutie cieľa. b)organizovanie – organizácia, hierarchické vzťahy, stabilita, synergické efekty. c)vedenie – manažéri prvej línie, manažéri strednej línie, topmanažéri. Manažéri – univerzalisti, špecialisti. d)kontrola – Fázy:zistenie skutočného stavu, porovnávanie, vyvodzovanie záverov. Druhy:predbežná, priebežná, následná(výsledná). Na vzniku podnikových cieľov sa podieľajú:zamestnanci, štát, manažéri, zákazníci, vlastníci. Vymedzenie podnikových cieľov: z hľadiska postavenia skupiny cieľov – vrcholový cieľ – prežitie, rentabilita kapitálu, rast podielu na trhu. Z hľadiska dimenzie – hospodárska, sociálna. Hosp. dimenzia: výkonová- výrobná, odbytová, ekonomická – rentabilita, obrat, zisk, zhodnotenie kapitálu, finančná – likvidita, investovanie, financovanie. Výkonové a finančné – vecné ciele. Ekonomické ciele – formálne. Stratégia podniku – je to stanovenie cieľov – dlhodobé, krátkodobé, strednodobé + spôsob ich dosiahnutia.

Orientácia: a)stratégia rastu – podiel na trhu, zisk, rentabilita, zvyšovanie A podniku, b)stratégia stability – plynulé pokrač. výroby, priemerné až silné postavenie na trhu, c)stratégia útlmu – obmedzovanie podnikateľských aktivít. Realizácia stratégie – prostredníctvom plánu: operatívne plány - do 1 r, podnikateľské plány – 1-3 r, strategické plány – 3-5 r. Plánovanie a rozhodovanie – výsledkom plánovania – sústava plánov. PLÁNY: a)z hľadiska hierarchie: plán podniku, divízie, prevádzky. b)z časového hľadiska – krátkodobé, strednodobé, dlhodobé. c)z hľadiska funkčného zamerania – plán výroby, odbytu, marketingu, zásobovania, ľudských zdrojov, finančný plán. Podnikateľský zámer – obsahuje rozvojové podnikateľské aktivity podniku, ktoré mu majú zabezpečiť úspešný rozvoj a dlhodobú prosperitu. PZ rieši otázky: aké výrobky alebo služby chce podnik vyrábať, aký kapitál, odkiaľ ho získa a ako ho zhodnotí. PZ zahŕňa – a)vecno – technickú stránku podnikania – aké výrobky a služby chce poskytovať, b)právna forma podniku – s.r.o., a.s., k.s., v.o.s. a organizačná, c)ekonomická stránka – či bude pod. činnosť rentabilná, aké zhodnotenie kapitálu možno očakávať, aké sú perspektívy. Podnikateľský plán – je nástrojom riadenia podniku pri zabezpečení jeho zámerov a cieľov jeho rozvoja. PP zahŕňa – všetky aktivity podniku, ktoré sa týkajú cieľov, slúži ako podklad na získavanie úverov, stanovuje ciele podniku z časového hľadiska. Marketing – poskytuje detailnejšie informácie o trhu a možnostiach umiestniť na tomto trhu produkcie.

Je to analýza zameraná na: prieskum cieľov – aké výrobky sú na trhu , cieľové trhy zákazníkov – či sa orientuje na stredný vek, odbytové kanály, organizácie trhu – podmienky prepravy, reklama – projekt pre náš výrobok, ceny výrobkov a služieb – aká cena bude nášho výrobku. Organizácia a manažment – vo veľkej miere determinuje ľudský činiteľ, kvalita riadenia, štýl práce. O a M sa sústredí na: organizáciu podniku, právomoci, zodpovednosť, personálne zabezpečenie, výchova manažérov. Rozhodovanie – do veľkej miery zabezpečí úspešnosť menežmentu. Podmienky rozhodovacieho procesu: možnosť výberu, cieľavedomý výber, realizácia výberu, vedomý výber, výber podľa kritérií. Podnikateľské riziko: je súčasťou podnikateľov a manažérov. Ohrozuje výsledky podniku, čím vyšší efekt z podnikania sa očakáva, tým je riziko vyššie. Druhy PR: a)poistiteľné – poistenie zásob, strojov, prístrojov, zamestnancov, dopravných prostriedkov, budov. b)nepoistiteľné – riziko získavania zákazníkov, presadenia sa na nových trhoch, riziko súťaže s konkurenciou. Analýza rizík zahŕňa – odhaľovanie rizika, hodnotenie príčin a pravdepodobnosti výskytu rizika, hodnotenie možnosti vzniku škôd, hodnotenie vplyvu rizika na náklady a zisk podniku.

Organizovanie – vyjadruje činnosť, pričom môže ísť o dva druhy činností, ktoré sa líšia svojim cieľom – 1)vytváranie nového systému – budovanie novej organizácie, 2)pretváranie existujúceho systému – zlepšenie existujúcej organizácie. Organizácia – používa sa v dvoch významoch: význam označenia objektu – hlavným prvkom sú ľudia. Význam vnútorného usporiadania – je to zloženie objektu, kde existujú organizačné útvary. Organizačná štruktúra podniku: používa sa vo význame štruktúry prvkov organizácie s dôrazom na vzťahy medzi nimi – môže sa chápať ako: 1)organizačná štruktúra riadiaceho systému (riadiaci aparát), 2)organizačná štruktúra riadiaceho systému (zamestnanci v prevádzkach). Funkcie: vymedziť základné prvky organizačného celku, definovať vzťahy medzi nimi, realizuje sa to s ohľadom riadiaceho procesu. Pri tvorbe organizačnej štruktúry je potrebné riešiť: a)organizačná diferenciácia – (rozčleňovanie činností) – môže byť:vertikálne – RČ medze rôzne stupne riadenia, horizontálne – RČ na tom istom stupni riadenia. b)organizačná integrácia – (spájanie činností) – úlohou integrácie je zjednocovať organizačné útvary vytvorené organizačnou diferenciáciou.

Typy organizačných štruktúr – 1)jednoduchá štruktúra malého podniku – najjednoduchšia štruktúra – má 2 úrovne – podnikateľská úroveň (vlastníci), operačná úroveň (zamestnanci). Je typická pre malé podniky, nízky počet zamestnancov, začínajúce podniky, úzky sortiment výrobkov, opravovne, pekárne. 2)funkčná štruktúra podniku – vlastníci – financie, ľudské zdroje, veda a výskum, informačný systém, marketing. Je tu existencia odborných útvarov (kúpele, benzínky). 3)divizionálna štruktúra podniku – patrí tu úroveň podniku, funkčná úroveň, úroveň divízií. Úrovne sú vlastníci, manažment, divízia I,II,III. Je typický pre široký rozsah pôsobnosti, strojárenské podniky. 4)maticová štruktúra podniku – má 3 úrovne – úroveň podniku, podnikateľská úroveň a funkčná úroveň. 5)holdingová štruktúra voľné združenie samostatných podnikov.

Podnikové financie – zaoberajú sa pohybom peňazí, ktorý nastal v dôsledku podnikateľskej činnosti. Peňažné prostriedky – predstavujú časti aktív v podniku, ktoré zahŕňajú hotovosť, krátkodobé vklady v bankách, krátkodobé cenné papiere, rôzne druhy cenín. Kapitál podniku – súhrn finančných zdrojov podniku, ktoré slúžia na získanie podnikového majetku. Finančné zdroje – 1)podľa účelu – kapitál – sú to zdroje, ktoré slúžia na zriaďovanie, modernizáciu, zveľaďovanie, rozširovanie podniku, z toho vyplýva, že sa investujú peniaze – zdroje, ktoré slúžia na zabezpečenie finančnej stability a platobnej schopnosti podniku v priebehu hospodárenia. 2)z časového hľadiska – sú to zdroje neobmedzené (ZI), dlhodobé – stredno. aj dlhodobé úvery, krátkodobé – splatnosť kratšia ako 1 rok. 3)z hľadiska pôvodu – interné – zisk po zdanení znížený o dividendy, odpisy IM, externé – úver, finančné výpomoci, dotácie (štátny rozpočet), dodatočné vklady vlastníkov. 4)z hľadiska vlastníctva – vlastné – interné zdroje + dodatočné vklady vlastníkov, cudzie – externé – dodatočné vklady vlastníkov.

Finančné riadenie podniku – aktívna činnosť, ktorá zahŕňa získavanie zdrojov, alokáciu zdrojov(rozdeľovanie), rozdeľovanie zisku. Úlohy finančného manažéra – je získať na finančnom trhu peňažné prostriedky a kapitál, potom rozdelí prostriedky do aktív podniku. Potom vytvára kladný peňažný tok, ktorý by mal byť vyšší ako prvotné investície. Potom manažér rozhodne, koľko zdrojov bude reinvestovaných v podniku, koľko musí vrátiť na finančný trh akcionárom, investorom a veriteľom a koľko bude podnik investovať na finančnom trhu formou finančných investícií. INVESTIČNÉ ROZHODNUTIE – kam z peniazmi, koľko?, FINANČNÉ ROZHODNUTIE – odkiaľ získa kapitál? Cieľ finančného investovania – zladenie peňažných tokov a vytvorenie takej výšky pohotovostných peňažných prostriedkov, pri ktorej si podnik zachová finančnú stabilitu a zabezpečí platobnú schopnosť. Investície – suma kapitálových výdavkov vynaložených na získanie konkrétnych aktív. Členenie investícií – 1)podľa časti aktív – a)vecné – budovy, haly, stavby – výsledkom je HIM, b)nehmotné – know – how, softvér – výsledkom je NIM, c)finančné – ceniny – výsledkom sú finančné investície. 2)z hľadiska obratu majetku a viazanosti kapitálu – a)investície do stálych aktív – pozemky, budovy, b)investície do obežných aktív – zásoby, pohľadávky, krátkodobý fin. majetok. 3)z časového hľadiska – dlhodobé, krátkodobé.

Dlhodobé vecné investície – VARIANTY - INVESTIČNÉ ROZHODNUTIA - INVESTIČNÝ PROJEKT – kapitálové výdavky – dlhodobá návratnosť, stále aktíva spojené so zvýšenou potrebou obežných aktív, peňažné príjmy – ide o príjmy, ktoré predstavujú ročný zisk po zdanení zvýšený o odpisy, životnosť projektu – obdobie, počas ktorého sa projekt v podniku používa. Hodnotenie ekonomickej efektívnosti investičného projektu – zohľadňuje princíp časovej hodnoty peňazí – vyjadruje, ak máme peniaze dnes, investovaním, prípadne spotrebou týchto peňazí sa môžeme vyhnúť ich znehodnoteniu infláciou. Pri výpočte čistej súčasnej hodnoty je to tzv. odúročiteľ. Čistá súčasná hodnoty = súčasná diskontovaná hodnota ročných peňažných príjmov – kapitálové výdavky. SDHRPP – je hodnota peňažných príjmov, ktoré sa majú získať z projektu počas doby jeho životnosti. Ak je výsledkom ČSH kladná hodnoty, projekt je akceptovateľný. Doba návratnosti - kapitálové výdavky sa musia rovnať kumulatívnemu súčtu príjmov. Porovnáva sa vopred stanovenou normou. Ak je doba návratnosti investičného projektu kratšia ako stanovená norma, projekt je akceptovateľný. Finančné investície – osobitný druh financovania, ktorý podnik realizuje ak: výnosnosť z finančného investovania je vyššia ako výnosnosť z investovania do investičného projektu, ak je to súčasť stratégie podniku, ak chce podnik získať podiel na inom podniku, ak sa chce s iným podnikom spojiť, ak chce prevziať podnik do vlastníctva. Krátkodobé investície – ide o umiestnenie do obežných aktív (zásoby, pohľadávky, fin. majetok).

Sú aj vecné aj finančné krátkodobé investície. Základným kritériom je efektívnosť vynakladania zdrojov. Samofinancovanie – patrí medzi interné zdroje a môžeme ich chápať v užšom zmysle slova: zisk po zdanení, odpisy v širšom zmysle slova. Príjmy z predaja nepotrebného majetku podniku, rezervné fondy, zdroje vytvárané rastom efektívnosti podnikových činností – ostatné interné zdroje. Úvery – dlhodobé, strednodobé – obligácie, finančné úvery, dodávateľské úvery, krátkodobé – stále pasíva, obchodný úver, preddavky od odberateľov, bankové úvery – eskontný úver, kontokorentný úver, bankový úver, krátkodobá účelová pôžička. OBLIGÁCIE – cenné papiere, ktoré vyjadrujú záväzok dlžníka (emitenta) voči majiteľovi (veriteľovi) o stanovenú lehotu v stanovenej výške, na stanovenom mieste splatiť záväzok spolu s dohodnutými úrokmi. Majiteľ OBL ich nakupuje s cieľom dlhodobého uloženia kapitálu a s cieľom získať úrokový výnos. Obchoduje sa s nimi na kapitálovom trhu. FINANČNÉ ÚVERY – poskytujú sa a prijímajú v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi dlžníkom a veriteľom. Slúžia hlavne na financovanie rozvoja podniku. Formy: termínová pôžička – spláca sa postupne v priebehu celého obdobia trvania dlhu v pravidelných splátkach. Úroky sú pohyblivé a pevné. Pôžičky poskytnuté formou hypotekárnych záložných listov – banka má záložné právo k nehnuteľnosti. Pôžičky v rámci revolvingového systému – banka na žiadosť podniku počas dohodnutej doby vyčerpaný a potom splatný úver do dohodnutej výšky dopĺňa.

DODÁVATEĽSKÉ ÚVERY – dodávatelia ich poskytujú odberateľom vo forme výrobkov. OBCHODNÝ ÚVER – dodávateľ dodá odberateľovi tovar z tým, že odberateľ zaplatí až po uplynutí dohodnutej lehoty. STÁLE A NESTÁLE PASÍVA – ide o záväzky voči zamestnancom, štátnemu rozpočtu a miestnym rozpočtom, ktoré má podnik k dispozícii bezúročne a ich vznik je spôsobený časovým nesúladom medzi vykonaním práce, prípadne tvorbou daní a výplatou miezd, prípadne odvodom do rozpočtu. PREDDAVKY OD ODBERATEĽOV – bezúročný finančný zdroj a sú to podniky s priebežnou dobou výroby, napr. stavajú investičné celky. Burza – nezisková organizácia. Je to PO oprávnená organizovať na určenom mieste, v určenom čase prostredníctvom oprávnených osôb ponuku a dopyt CP. Char. znaky – obchodovanie zo zastupiteľným tovarom, stretáva sa tu agregovaná P a D, realizuje sa na konkrétnom mieste, pravidelne v určenom čase, obchodovať môže vymedzený okruh osôb. Funkcie – objektivizuje cenu kapitálu, P a D na B vytvárajú najväčšie, najznámejšie a najbonitnejšie spoločnosti, indikátor dôvery. Členenie – z hľadiska významu – národné, medzinárodné, z hľadiska právnej formy – B organizované štátom, B založené na súkromno-právnom princípe, z hľadiska výp. techniky - úplne, čiastočnej automatizované, mechanická burza, z hľadiska predmetu obchodovania – všeobecné, špecializované. Subsystém vyrovnania obchodov – hl. funkcia: úhrada fin.
Z medzi zmluvnými stranami, ktoré uzatvorili obchodnú transakciu, prevod vlastníckych CP z predávajúceho na kupujúceho. Informačný subsystém – jeho úlohou je rýchle a spoľahlivo dodať a spracovať potrebné informácie na prijatie rozhodnutia kde, kedy, ako a do ktorých CP investovať. Zabezpečuje vstup a výstup informácií a ich spracovanie a uchovanie. Regulačný subsystém – jeho funkciou je premietnutie zákonom o burze a CP. Patrí tu aj burzový poriadok, čas a miesto burzových obchodov, práva a povinnosti návštevníkov. Kontrolný subsystém – kontroluje dodržiavanie všetkých zákonov a predpisov vzťahujúcich sa na burzu. B podliehajú vnútornej a vonkajšej kontrole, ktorú vykonáva štát pomocou štátnych orgánov.

Subsystém obchodovania – patrí: maklér – obchoduje v cudzom mene na cudzí účet. Broker – vlastné meno, cudzí účet. Dealér – vlastné meno, cudzí aj vlastný účet. Kroky obchodovania na burze – zabezpečenie vstupu objednávok, objednávky sa zatriedia do poradia na základe nejakého kľúča, vysporiadanie objednávok, spracovanie informácií o uzatvorených transakciách. Delenie subsystému obchodovania – kontinentálny – je založený na koncentrovaní P a D po CP pred začatím obchodovania . Je tu metóda stanovenia ceny – metóda stáleho kurzu (metóda fixingu – je stanovený úradne a zmení sa až vtedy, keď sa vyhlási nový kurz), a metóda maximálnych obratov. Anglosaský – vystupujú tu najmä brokeri a dealéri ak sprostredkovatelia. DEALÉR - prijíma príkazy na kúpu a predaj CP od svojich klientov a súčasne sám podľa situácie na trhu aktívne vstupuje na stranu P alebo D, tzn., že sám kupuje alebo predáva v prípade, keď je potrebné vyrovnať P a D. Dealér musí mať dostatok prostriedkov, dostatok vlastného kapitálu. Anglosaský systém je dekoncentrovaný trh. Ide o kontinuálny spôsob stanovovania kurzov cien CP. Tento systém je málo transparentný, preto sú títo sprostredkovatelia viazaní etickými pravidlami. Povinnosť obchodníkov, ktorí predávajú a kupujú na cudzí účet, je snažiť sa pre svojich klientov nakúpiť čo najlacnejšie a predať čo najdrahšie, tzn., garantovať najlepšie cenu.

BCPB – táto burza má riadnych a dočasných členov, tzn., že je založená na členskom princípe a obchodovať na nej smú len licencovaní obchodníci s CP. Obchoduje sa s: akciami, štátnymi, komunálnymi, podnikovými dlhopismi, podielovými listami na trhu kótovaných , registrovaných CP a na voľnom trhu. Kvalita CP a podniku je daná: počtom rokov pôsobenia na trhu, ochotou informovanosti, veľkosťou zisku, výškou ZI, trhovou kapitalizáciou spoločnosti. Obchodovanie BCPB je založené na princípe: elektronického a obchodného systému. Slovenský akciový index – sú to zaradené akcie burzového trhu, ktoré dosahujú najvyššie hodnoty na základe akcie zaradenej do indexu, ktoré tvoria určitú časť obratu, podielu akcie zaradenej do indexu na celkovom obrate, počtu obchodných dní, počas ktorých sa s danou akciou obchodovalo. Slovenský dlhopisový index – patria tu pravidlá obchodovania, pravidlá poplatkovým poriadkom. Tento index zachytáva vývoj cien dlhopisov. Bratislavská opčná burza – hlavnou úlohou bola realizácia opčných a termínových obchodov s CP. Systém obchodovania bol poloautomatický. Obchodovali tu brokeri a dealéri, ktorí zodpovedali za tvorbu cien na trhu.

Investičné spoločnosti a investičné fondy – úlohou je spojiť pri podnikaní všetky nasledujúce hľadiská: investovať do CP a do iných majetkových hodnôt, rozložiť riziko z individuálneho neúspechu medzi všetkých tým, že sústredený kapitál sa umiestni do diverzifikovanej štruktúry majetkových hodnôt, vyhotoviť emitentom CP a odkúpením ich akcií a iných CP, obmenou portfólia CP sa podieľať n a zvýšení obratu sekundárneho trhu, prispôsobiť sa rôzne orientovaným záujmom a individuálneho vkusu fin. investorov. Investičné spoločnosti – majú 1 druh právnej formy. Môžu vystupovať ako a. s. Splatí sa ZI, potom sa predávajú podielové listy a z takto nahromadených prostriedkov vznikne podielový fond, ktorý investuje do CP a vkladov. Podielnik – majetok a peniaze, ktoré fond získal je jeho majetkom. Podielový fond – je organizačnou súčasťou investičných spoločností. Nie je samostatnou PO, štatút obsahuje informácie o zameraní a cieľoch inv. spoločností, o zásadách hospodárení fondu, spôsob použitia výnosov z majetku, spôsob zverejňovania správ. DELENIE – otvorene, uzatvorené. Odlišnosti otvorených a uzatvorených - obmedzenosť počtu vydaných podielových listov a času predaja, nárok na spätný predaj podielového listu. Investičné fondy – majú podobu a. s., zhromažďujú prostriedky predajom akcií na kúpu CP, nehnuteľností, hnuteľných vecí, vkladov. IF môže nakladať so získanými prostriedkami sám, alebo prostred. inv. spoločností. DELENIE – špecializované, univerzálne. Odlišnosti inv. a podielového fondu – právna forma, spôsob zhromažďovania peň. prostriedkov, spôsob využívania zhromažďovaných peň. prostriedkov. možnosť spolurozhodovania (IF – áno, PF – nie)

CP – tvoria podstatnú časť finančných nástrojov. Potvrdzujú: majetkové práva(akcie), peňažnú pohľadávku vlastníka CP na určité plnenie voči emitentovi CP(úvery), nárok, ktorý je podložený vznikom, prevodom, existenciou a zánikom(právny nárok). Majiteľ CP nemôže požadovať: bez CP uspokojenie svojich požiadaviek. Emitent CP môže odmietnuť: plnenie Z, ak CP nie je predložený. Podoba CP: dematerializovaná – sú uložené v pamäti počítača alebo zaknihované v Stredisku CP. Listinné CP – plášť – hlavná listina CO. Kupónový hárok – obsahuje poukážky na výnos z CP. Je súčasťou CP. TALÓN – nie je súčasťou CP, je to obnovovací list, ktorý slúži na získanie nového kupónového hárku po vyčerpaní predchádzajúceho. Členenie CP – podľa obehu – obchodovateľné, neobchodovateľné, CP s obmedzenou obchodovateľnosťou. Podľa práv a povinností – základné, prioritné. Podľa emitenta – štátne, komunálne, súkromné. Z hľadiska emisie – hromadne vydávané, individuálne vydávané. Podľa druhu práva – vecné práva, dlžobné Z, majetkové podiely, dispozičné práva. Z hľadiska času – krátkodobé, strednodobé, dlhodobé.
Dlhopis – dlžný CP, ktorým sa vystaviteľ (emitent) zaväzuje, že splatí dlžnú sumu aj s úrokmi majiteľovi dlhopisu.

Formy dlhopisov – peňažný trh – majú formu pokl. poukážok a depozitných certifikátov. Kapit. trh – majú formu štátnych dlhopisov, zamestnaneckých obligácií, komunálnych dlhopisov, hypotekárnych záložných listov, podnikové, zamestnanecké obligácie. Konvertibilné obligácie – vymeniteľné obligácie – za akcie, prioritné obligácie – na základe ktorých si majiteľ môže uplatniť predkupné právo na upísanie nových akcií. Stanovenie výnosu z dlhopisov – pevnou úrokovou sadzbou, pevnou úrokovou sadzbou a podielu na zisku, rozdielom medzi nom. hodnotou dlhopisu a jeho nižším emisným kurzom. prémiou, pohyblivou úrokovou sadzbou. Splácanie dlhopisu – jednorázovo, v niekoľkých termínoch. Dlh môže znieť na – meno a na doručiteľa. Trhová cena dlhopisu závisí: od vývoja kurzu dlhopisu. Hypotekárne záložné listy – sú dlhopisy, ktorých krytie je zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach. Vydávať ich môžu len oprávnené banky a sporiteľne. Vkladové listy – emitujú ich banky a sporiteľne ako potvrdenie o dlhodobom vklade drobným vkladateľom, preto majú spravidla nízku nom. hodnotu.
Akcie – majetkový CP, s ktorým sú spojené práva akcionára podieľať sa na riadení spoločností, na jej zisku a likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti. Práva akcionára – účasť na riadení a. s., podieľať sa na zisku, podieľať sa na likvidačnom zostatku, predkupné právo na nové akcie, informačné právo. Povinnosti akcionára – splatiť v stanovenej lehote celú nom. hodnotu akcie, ručiť za Z a. s. do výšky podielu na ZI.

Druh akcie – kmeňové, prioritné, na doručiteľa, na meno – voľne vymeniteľné, vinkulované, zamestnanecké, zaknihované v SCP, listinné akcie. Kmeňové akcie – sú základným druhom akcií. Pri vyplácaní výnosov ich predchádzajú majitelia prioritných akcií. Prioritné akcie – priority sa týkajú majetkových oprávnení, sú vylúčené pri hlasovacom práve a tieto akcie možno vydávať iba do polovice výšky ZI a. s. Akcie na doručiteľa – prevod práv je spojený s jednoduchým odovzdaním. Akcie na meno – prevod práv akcií sa uskutočňuje rubopisom. Existuje možnosť výmeny akcií na meno za akcie na doručiteľa a naopak. Vinkulované akcie – prevod akcií sa uskutočňuje na základe súhlasu predstavenstva a dozornej rady. Zamestnanecké akcie – môžu sa prevádzať iba medzi zamestnancami spoločnosti a medzi zamestnancami, ktorí odišli do dôchodku. Sú formou motivácie pre zamestnancov.

Dematerializované akcie – sú vedené v Stredisku CP. Listinné akcie – obchodné meno a sídlo spoločnosti, číselné označenie akcie a jej menovitú hodnotu, označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno akcionára, výška ZI a počet akcií v období vydania akcie, dátum vydania a podpisy dvoch členov predstavenstva oprávnených podpisovať za spoločnosť. Nominálna hodnota akcie – vyjadruje podiel na ZI a. s. Účtovná hodnota akcie – vyjadruje podiel na vlastnom imaní spoločnosti. VI zahŕňa ZI, rezervný fond, kapitálový fond, nerozdelený zisk. Emisný kurz akcie – cena, za ktorú sa predávajú akcie na primárnom trhu. Trhová cena akcie – cena, za ktorú sa akcie predávajú na sekundárnom trhu. Dividendy – podiel na zisku a. s., je to forma výnosu. Tantiémy – podiel na zisku dozornej rady a členov predstavenstva.

Operácie s CP – delí sa na emisiu, úschovu, obchodovanie (promptné, termínové). Promptné obchody – sú druhom obchodov, pri ktorých kupujúci zaplatí a predávajúci dodá CP v deň uzatvorenia obchodu. Termínové obchody – predstavuje Z kupujúceho alebo predávajúceho kúpiť alebo predať vo vopred stanovenom budúcom termíne za vopred stanovenú cenu. Termínový kontakt je záväzný pre obe strany. Opčné obchody – predstavujú možnosť voľby iba jednej zo zmluvných strán a majú formu: kúpnej opcie , keď kupujúci získa právo nákupu a predávajúci má povinnosť predať. A predanej opcie, kde predávajúci získa právo predaja a kupujúci má povinnosť kúpiť. Z časového hľadiska: americký typ opcie – k realizácii kontraktu dochádza v priebehu celého obdobia a európsky typ opcie – k realizácii kontraktu dochádza v presne stanovenom termíne. Teória portfólia - rieši otázku ako investovať kapitál medzi množstvo ponúkaných fin. nástrojov s neistými výnosmi, aby dosiahol čo najväčší očakávaný výnos a minimálne riziko. Pri investovaní sa berie do úvahy: výnos CP – príjmy plynúce z investícií, riziko CP – stupeň neistoty spojený s očakávaným výnosom, likvidita CP – CP premenené na hotovosť. Cieľ vytvárania portfólia – diverzifikovať riziko. Portfólio – každá kombinácia investičných možností, do ktorej investor zvažuje investovať svoj kapitál. DRUHY PORTFÓLIA – defenzívne – zabezpečujúce (obsahuje CP s fixným výnosom), agresívne – obsahuje CP, ktoré majú predpoklad mnohostranného zhodnotenia (obsahuje viac druhov CP), štandardné – nie je ani agresívne ani defenzívne.

Marketing – je súhrn činností, ktoré zabezpečujú to, aby sa výrobok dostal k danému spotrebiteľovi, v správnom čase, na správne miesto v správnej kvalite a za správnu cenu. Je to spoločenský a riadiaci proces, kde jednotlivci získavajú to, čo potrebujú a chcú. Predstavuje jednotu výrobnej, obchodnej a podnikateľskej politiky, ktorá vychádza z trhu a na trh sa zameriava. Je súhrn opatrení, ku ktorým firmy pristupujú preto, aby trh ovplyvnili v smere, ktorý je pre nich žiadúci. Zahŕňa všetky snahy a úsilia zamerané na vytvorenie, udržanie a rozšírenie trhu za ekonomicky triezvych podmienok, takže nie za každú cenu. Koncepčná fáza – formuluje marketingovú filozofiu, ktorá vymedzuje sféry podnikateľského záujmu a vytyčuje smery na vyhľadávanie obchodných príležitostí. Analytická fáza – ide o veľkosť trhu, segmentáciu, výkonnosť, dynamiku a slabé a silné stránky trhu. Realizačná fáza – jej priebeh sa riadi marketingovou stratégiou, ktorá definuje strategické nástroje a spôsob ich použitia pri uvádzaní nápadu na trh – nástroje, ktoré sa využívajú na zhmotnenie výrobku, nástroje, ktoré podporujú jeho uvedenie na trh. Fáza spätnej väzby – podáva aktuálne informácie o úspešnosti nasadenia nástrojov marketingovej stratégie.

Marketingový mix – zahŕňa 4 hlavné nástroje marketingu, kté slúžia na uskutočňovanie dlho i krátkodobých zámerov firmy. PRODUKT – akákoľvek ponuka, ktorá je určená na trh s cieľom uspokojiť potrebu. ČLENENIE – podľa doby životnosti alebo materializovateľnosti – tovar dlhodobej spotreby – statky, ktoré bežne slúžia na dlhodobé použitie (stroje), tovar krátkodobej spotreby – statky spotrebujúce sa jednorázovo (chlieb), služby – činnosti uspokojujúce potreby svojim priebehom (opravy). Podľa produktov z pohľadu marketingu – spotrebné statky, kapitálové. CENA – je dôležitým faktorom, ktý určuje podiel firmy na trhu. Ovplyvňuje výsledok hospodárskej činnosti, zisk. Odlišnosti z makroekonomického hľadiska – cena tovaru a služieb je základným mechanizmom, ktý uvádza do rovnováhy P a D, pre spotrebiteľa – predstavuje cena množstvo fin. prostriedkov, ktých sa musí vzdať, aby získal inú hodnotu, pre výrobcu i predajcu – je stanovenie ceny kľúčovým rozhodnutím. Cena je jediným nástrojom marketingu, ktý tvorí príjmy. PROPAGÁCIA – informuje o výrobku. Reklama - úmyselné uplatňovanie a rozširovanie reklamných oznamov platenými masmédiami. Podpora predaja – krátkodobé podnety, zvýšia nákup alebo predaj. Public relations – vytváranie dobrých vzťahov k verejnosti pomocou priaznivej publicity. Osobný predaj – ústná konverzácia. DISTRIBÚCIA – výber miesta, kde sa budú výrobky predávať, spôsob ich dopravy ku konečnému spotrebiteľovi.